Aj o tomto riešení sa hovorilo na pondelkovej koaličnej rade, rozhodnutie má prijať vláda v stredu. Povinné očkovanie nie je na Slovensku novinkou, v súčasnosti sa povinne očkuje proti desiatim prenosným ochoreniam. Medzi nimi sú záškrt, tetanus či detská obrna.
Pri vakcínach proti COVID-19 sa diskutuje o tom, pre ktoré skupiny obyvateľstva by táto povinnosť mala platiť. V Čakárni aktuálne na prvú dávku čaká 55-tisíc ľudí a celková miera zaočkovanosti zatiaľ neprekročila 36 percent. Slovensko je v miere zaočkovanosti piate najhoršie v Európskej únii.
Andrea Letanovská, lekárka, anestéziologička (Spolu)
Myslím, že povinné očkovanie je zdôvodniteľné a racionálne. Covid sa totiž dotkol všetkých oblastí života a limituje mnohé nesúvisiace – odkladaná liečba ostatných diagnóz, vzdelávanie, ekonomika – preto by záujem celej spoločnosti mal byť nadradený aj za cenu, že sa dotkne osobných slobôd niektorých ľudí. Myslím, že povinné očkovanie by malo platiť pre dve skupiny: klientov domovov sociálnych služieb a seniorov nad určitou vekovou hranicou, napríklad 80 rokov. U onkologických pacientov si nie som istá, či vieme garantovať, že im nepoškodíme… skôr nie. Čo by som ale určite navrhla, je očkovanie určitých profesijných skupín ako zdravotníkov, zamestnancov služieb, verejného stravovania, vodičov, sprievodcov, predavačov, učiteľov. A pokojne by som tým podmienila cestovanie za hranice. Výnimky – zdravotné – by mohli nahradiť očkovanie pravidelným PCR testom.
VIDEO: Prezidentka vyzvala ľudí k očkovaniu a politikov k zodpovednosti. (23. 6. 2021)
Martin Vlachynský, medicínsky analytik inštitútu INESS
Politici zažívajú frustráciu, že sa ľudia nesprávajú podľa ich predstáv. Ak však chceme fungovať v slobodnom systéme, musíme akceptovať, že jednotlivci robia svoje vlastné kalkulácie a nie vždy v nich maximalizujú ten úžitok, ktorý väčšina považuje za racionálny. Tým je minimalizovanie šance na nákazu COVID-19. Navyše pripomínam, že s nemalou pravdepodobnosťou nejde o jednorazovú záležitosť a bude potrebné pravidelnejšie preočkovávanie. To bude mať vplyv aj na rozhodovanie voličov vo voľbách. Nielen z pohľadu očkovania, ale aj z pohľadu celého zdravotníckeho systému by pomohli trhovejšie motivácie, ktoré by znížili motiváciu prenášať náklady svojich rozhodnutí na iných. Napríklad podieľanie sa na nákladoch liečenia COVID-19 nezačkovanými. Samozrejme okrem tých, ktorí sa očkovať nemôžu.
Dušan Zachar, medicínsky analytik inštitútu INEKO
Otázka povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 je legitímna. Už teraz existuje na Slovensku systém povinného očkovania, najmä detí, proti mnohým vážnym chorobám. Aj povinné očkovanie stojí za prosperitou a blahobytom rozvinutého sveta. COVID-19 je jednak infekčná smrteľná choroba, ktorej možno veľmi účinne predchádzať, resp. ju odvrátiť očkovaním, jednak priniesla obrovské ekonomické škody a obmedzenia pre celé spoločnosti, preto je v záujme ochrany verejného zdravia, životov a hodnôt, aby bolo čo najviac ľudí zaočkovaných a aby sa vírus prestal nekontrolovateľne šíriť. Očkovanie je klasická pozitívna externalita, z ktorej benefituje celá spoločnosť, dokonca čiastočne aj tí nezaočkovaní. Preto je vhodným postupom uľahčovať život a uvoľňovať opatrenia pre zaočkovaných s tým, že nezaočkovaní budú musieť strpieť prísnejšie opatrenia, keďže sú pre celú spoločnosť viac rizikoví. Takisto sa prihováram, aby bolo zavedené povinné očkovanie zamestnancov zdravotníckych zariadení, školských zariadení a tiež u klientov a zamestnancov zariadení sociálnych služieb. Vo všetkých týchto zariadeniach sa nachádzajú zraniteľné, resp. nechránené skupiny obyvateľstva, ktoré majú právo byť v čo najmenej infekčnom prostredí. Takisto podniky by mohli v záujme bezpečného pracovného miesta vyžadovať od svojich zamestnancov očkovanie.
Robert Klobucký, spoluautor prieskumu Ako sa máte Slovensko?, sociológ
Nemyslím si, že plošná povinnosť očkovania je teraz na stole. Neviem, kto by si to politicky zobral na vlastné tričko, pretože sa domnievam, že väčšina ľudí bude proti povinnému očkovaniu. Na budúci týždeň robíme ďalší prieskum Ako sa máte, Slovensko? a spýtame sa aj na túto otázku. Počas druhej vlny bola na zavedenie povinného očkovania príležitosť. Na prelome marca a apríla bola u Slovákov ochota dať sa zaočkovať na vrchole. Tá však odvtedy stagnuje a je zrejmé, že to veľmi súvisí aj s pocitom ohrozenia z epidémie. Teraz sa ľudia domnievajú, že najhoršie máme za sebou. Tým klesá aj motivácia dať sa zaočkovať. Vtedy sa dalo pracovať so zákazom vychádzania, ktorý mohol byť pre zaočkovaných selektívny. Skôr by som pracoval s výhodami ako s povinnosťou. Zaočkovaní musia mať jasné výhody v rozličných situáciách, pretože omnoho menej šíria toto ochorenie. Celé by to malo byť postavené na epidemiologických pravidlách. Ak by sa epidemiologická situácia zhoršila, tak si myslím, že by malo by byť povinné. Aspoň minimálne by malo byť vyžadované pri vstupoch na podujatia, do domovov sociálnych služieb či nemocníc. Viem, že v niektorých krajinách, napríklad v Írsku, zaviedli, že do reštaurácií či barov môžu ísť len zaočkovaní. Nie som si istý, či v pomerne priaznivej epidemiologickej situácii, v ktorej sa Slovensko aktuálne nachádza, by povinné očkovanie prešlo u verejnosti. Celé to však bude mať jeden háčik, pretože odporcovia očkovania budú argumentovať, že vakcína nie je oficiálne schválená. Verím, že to bude ešte problém.