Lucia Oriešková, ktorá učí na prvom stupni tejto školy, hovorí, že deti nevedia samostatne pracovať s textom a v súčasnom vzdelávacom systéme pedagógovia vidia množstvo problémov. V rozhovore pre Pravdu priblížila, v čom by sa vzdelávanie podľa nej malo zmeniť.
Aké sú podľa vás najväčšie problémy súčasného školstva?
Teraz učiteľ musí najmä plniť plány a v školách nie je priestor na diskusiu, rozhovor či hlbšie bádanie. Nevieme zapájať deti, aby samy prišli na riešenie a príčiny problémov alebo na vzťahy medzi vecami. Na to v dnešných školách nie je priestor. V našej škole sme si s učiteľmi povedali, že chceme učiť niečo viac. Máme aj pridané predmety, napríklad svet okolo nás, objavovanie sveta, človek a spoločnosť, človek a svet práce. Sú akoby doplnkom prírodovedy a vlastivedy. Toto je priestor na objavovanie a rozhovory medzi deťmi. Zhodli sme sa, že najväčší problém u detí vidíme v čítaní s porozumením. To je základ. Nejde len o to, porozumieť tomu, čo čítam, ale aj analyzovať text, vedieť prečítať graf alebo tabuľku. Vidíme, že v školách sa to neučí a deti to nevedia. Vzdelávací systém potrebuje zmenu, chceme na nej pracovať a teraz je na ňu čas. Rozhodli sme sa zapojiť do tohto pilotného overovania úpravy rámcových učebných plánov preto, lebo chceme učiť zodpovedne.
Ktorá oblasť školstva podľa vašich skúseností najviac potrebuje zmenu?
Deti nemajú čitateľskú gramotnosť a s tým súvisia ďalšie problémy. S kolegami sme absolvovali niekoľko workshopov, viedli ich napríklad Viera Grohová zo Štátneho pedagogického ústavu alebo Vladimír Burian z testovacej spoločnosti Exam. Tam nás učili, ako dávať otázky tak, aby sme rozvíjali myslenie detí. Analyzovali sme texty v prváckej čítanke, ktorú používame, a zistili sme, že texty už, žiaľ, nehovoria jazykom súčasných detí. Sú v nich mnohé zastarané výrazy, dokonca archaizmy, ktorým deti nerozumejú. Snažili sme sa vytvoriť aj otázky priamo na texty z čítanky, ktoré overia, ako im deti rozumejú. Otázky boli rôzne, zasahovali do oblasti matematických zručností, logických operácií, deti museli napísať svoj vlastný názor, aj si nájsť nejaké informácie na internete. Ale zistili sme, že to už nestačí a treba vytvoriť nové texty, ktoré hovoria jazykom dnešných moderných detí. Prípadne riešia aj hodnotové postoje.
Ako sa teda vo vašej škole snažíte zlepšovať stav?
Rozhodli sme sa vytvoriť s kolegami doplnok čítanky, ktorý teraz pripravujeme a spolupracujeme na ňom aj s deťmi. Žiaci v našej škole nám hovoria svoje názory na texty a často nám veľmi dobre poradia, čo by v doplnku k čítanke mohlo byť a akých problémov by sme sa v textoch mohli dotknúť. Takže čítanie s porozumením je pre nás základ, na ktorom sme sa rozhodli popracovať. Kompetencia komunikácie súvisí nielen so slovenským jazykom, ale určite aj s inými predmetmi, pretože v škole treba diskutovať, vedieť vyjadriť názor, ale aj položiť otázku tak, aby sa človek dozvedel to, čo potrebuje. Snažíme sa deti viesť k tomu, aby vedeli analyzovať text, rozdeliť ho na menšie celky, opísať ho, pokračovať v ňom, vymyslieť iný nadpis. Postupne v ďalších ročníkoch nabaľujeme informácie.
Čo dúfate, že reforma prinesie?
Dúfam, že prinesie úplne iný pohľad na vzdelávací systém na Slovensku, pretože ten potrebuje obrovskú zmenu. Teraz žiaka vníma ako prázdnu nádobu, do ktorej treba naliať informácie. Nepozerá sa naňho ako na človeka, individualitu, ktorá už má množstvo informácií, s ktorými vieme ďalej pracovať. To by sa malo zmeniť.
Ako učitelia vo vašej škole, prípadne v iných školách, o ktorých viete, vnímajú reformu? Obávajú sa niečoho?
Mne sa veľmi páči myšlienka mentoringu. Aj ja, keď som sa chcela vzdelávať, a prišla som z nejakého workshopu alebo seminára, bola som nadšená, ale to, ako vedomosti uchopiť a aplikovať v triede, bolo veľmi náročné. Preto si myslím, že mentori veľmi pomôžu učiteľom pri aplikácii nového vzdelávacieho systému. Máme učiteľov, ktorí učia dlhé roky a už majú presne zaužívané učebné chodníčky. Je pre nich veľmi ťažké predstaviť si celú zmenu. Bude trvať ešte veľmi dlho, kým aj učitelia zmenia prístup k vzdelávaniu a k žiakom. V našej škole sa o to snažíme od založenia v roku 2009. Dbáme na vzťahy medzi nami učiteľmi a žiakmi, pozeráme sa na žiakov ako na individuality, snažíme sa s nimi rozprávať a počúvať ich názory, ísť viac do hĺbky v rôznych predmetoch a problematikách. Myslím, že dnešné deti potrebujú byť vypočuté, potrebujú mať pocit, že aj pre nás dospelých sú ich názory dôležité a záleží na nich.
Čo by ste chceli zaradiť do vyučovania, ale doteraz ste nemali možnosť a vidíte príležitosť v novej reforme?
Pre mnohých učiteľov je to určite blokové a projektové vyučovanie. Má to veľký význam, ak si stanovíte nejakú problematiku alebo okruh, ktorému sa chcete so žiakmi venovať. Dotknete sa rôznych predmetov. Žiaci sú do témy vtiahnutí, zrazu pracujú a nie len nečinne počúvajú nejaký výklad. Naozaj bádajú a venujú sa problému hlbšie.