Vtedy však bola počas jeho výpovede pred súdom vylúčená verejnosť. Tóth totiž tvrdil, že sa bude vyjadrovať aj k iným trestným kauzám, v ktorých prebieha vyšetrovanie. V pozícii svedka bol Tóth napríklad aj v procese týkajúcom sa vraždy novinára Jána Kuciaka.
Tóth sa podľa vlastných slov stretol s obžalovaným Štefanom Ághom ešte počas 90-tych rokov v rámci kauzy Gamatex, ktorú pokrýval ako novinár. O zmenkách mu však hovoril až v roku 2017 podnikateľ Marian Kočner.
Podľa Tótha mu Kočner povedal, že Pavol Rusko sa cítil podvedený pri predaji svojho podielu v Markíze, hlavne na úkor podnikateľov Ján Kováčika a Milana Fiľa. Preto pristúpil k nápadu vystaviť antidatované zmenky, za ktoré by ručila Markíza. Podľa Tótha si Kočner nemyslel, že by od Markízy dostal plnú sumu hodnoty zmeniek, bol však ochotný prijať napríklad aj vysielací čas, čo by mu pomohlo pri rozbiehaní politickej strany Cieľ.
Keď spolu Kočner a Tóth trávili v roku 2017 dovolenku na Jadrane, podľa Tótha Kočner skonštatoval, že zmenky sú„ nepriestreľné a nespochybniteľné". Za účelom ich vytvorenia totiž zabezpečili papier, toner, tlačiareň aj pero, ktoré sa používali v roku 2000. O zabezpečení týchto vecí podľa Tótha hovoril v roku 2018 aj Kočnerov kamarát Jozef Dučák. „Už som nemal pochybnosť, že sú antidatované," povedal Tóth. Taktiež povedal, že Kočner od neho požadoval, aby zabezpečil bývalého funkcionára SIS, ktorý by potvrdil, že zmenky existovali už v roku 2000.
Po vzatí Kočnera do väzby Tóth podľa vlastných slov odovzdával motáky od neho aj Štefanovi Ághovi. Jeden z nich podľa neho obsahoval sumár kauzy zmeniek pre potreby výpovede pred vyšetrovateľom. „Z kontextu sa dalo pochopiť, že ide o kauzu Markíza," povedal Tóth.
Na druhej strane však podľa neho Kočner nikdy nehovoril o participácii Štefana Ágha na výrobe zmeniek. „Ja môžem len predpokladať, že ich podpísal, ak ich podpísal," povedal Tóth. Samotné zmenky však podľa vlastných slov nikdy nevidel.
Pokiaľ ide o súdne spory o vyplatenie zmeniek, Kočner podľa Tótha naznačoval „že má ten súd nejako podchytený. Takisto chcel podľa neho v spore získať podporu verejnej mienky prostredníctvom rôznych alternatívnych médií.
Čítajte viac Markíza nemusí Kočnerovi vyplatiť osemmiliónovú zmenku
Dopoludnia na súde vypovedala tiež jedna svedkyňa a znalkyňa z Kriminalistického a expertízneho ústavu (KEÚ) Policajného zboru z odboru písmoznalectva Barbora Geistová Čakovská. Potvrdil to právny zástupca TV Markíza Tomáš Kamenec.
Znalkyňa na pojednávaní skonštatovala, že podpisy na miliónových televíznych zmenkách vznikli s vysokou pravdepodobnosťou neskôr, ako tvrdí obžalovaný Štefan Ágh.
„Pravdepodobnosť, že sporné podpisy boli vytvorené v období rokov 2000 až 2001 je oveľa menšia ako tá, že boli vytvorené v rokoch 2015 až 2016," povedala znalkyňa, ktorá skúmala spolu 294 podpisov obžalovaného z rôznych časových období. Doplnila, že jej konštatovanie sa pohybuje v pravdepodobnostnej rovine, ide však o vysokú pravdepodobnosť. Obžalovaný Štefan Ágh tvrdí, že zmenky boli vystavené v roku 2000 ako spôsob urovnania sporu o televíziu Markíza známeho ako „kauza Gamatex".
Svedkyňa Anna Hausknotzová pôsobila počas kauzy Gamatex na licenčnom odbore Rady pre vysielanie a retransmisiu, pričom mala na starosti televíziu Markíza. „Ja neviem, ako to tí páni dotiahli, ale Markíza ostala majiteľkou licencie," povedala svedkyňa s tým, že ani počas sporu o Markízu televízii nehrozila strata licencie, pretože to vtedajšie zákony neumožňovali. Pokiaľ ide o miliónové zmenky, tie podľa vlastných slov nikdy nevidela.
Bývalá predstaviteľka Markízy Silvia Klaus Volzová sa rovnako ako v procese s Marianom Kočnerom a Pavlom Ruskom na súd nedostavila. Keďže žije v Nemecku, žiadala výsluch prostredníctvom telemostu. Súd to však vyhodnotil ako príliš komplikované a tak sa prečítala jej výpoveď pred policajným vyšetrovateľom. Volzová sa vyjadrovala o okolnostiach kauzy Gamatex, o zmenkách však vedomosť nemala.
Foto: TASR
V septembri prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta očakáva ukončenie dokazovania, pristúpenie k záverečným rečiam a vyhláseniu rozsudku.
„Vyhodnocujem to tak, že zazneli tu ešte konkrétnejšie skutočnosti ako v porovnaní s pôvodným procesom (proces s Marianom Kočnerom a Pavlom Ruskom). Zároveň výpoveď veľmi presne zapadá do mozaiky ostatných dôkazov. Všetky dôkazy sa vzájomne objektivizujú. Zatiaľ nevznikol žiaden rozpor, ale úplná zhoda,“ uviedol Šanta na margo výpovede exsiskára a bývalého novinára Tótha.
Šanta na otázku, či mohol byť Štefan Ágh obeťou Kočnera, povedal, že to vidí skôr v kontexte určitej postupnosti. „Dnes vieme povedať, že hlavou celého prípadu bol Kočner a na nižšej úrovni stál Rusko. Zatiaľ sa k obžalovanému Štefanovi Ághovi nemôžem vyjadrovať, pretože jeho vina nie je uznaná, ale môžeme dedukovať, aká bola jeho pozícia. Dôkaz o jeho vydieraní nebol produkovaný. A koniec koncov to nehovorí ani on sám,“ zdôraznil Šanta.
Okrem dvoch navrhovaných svedkov – prezidenta Slovenského futbalového zväzu Jána Kováčika a podnikateľa Milana Fiľa, už nebude Šanta navrhovať žiadne dôkazy. „Rozsudok by som osobne videl už na september. Október je z môjho pohľadu veľkorysý termín,“ dodal Šanta. V prípade v júni vypovedali bývalí riaditelia TV Markíza, podnikateľ Jozef Dufčák a iní svedkovia.
Pojednávanie so Štefanom Ághom bude pokračovať 10. septembra. Začalo sa minulý rok v závere novembra. Obžalovaný vinu popiera a vyhlasuje, že žiadne zmenky nesfalšoval a ním podpísané zmenky sú pravé. Obžalobu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta v júni minulého roka. Zmenky boli v sume 34,5 milióna eur.
Štefan Ágh v minulosti figuroval ako obvinený v kauze, v ktorej 12. januára tohto roku Najvyšší súd právoplatne odsúdil bývalého riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska a podnikateľa Mariana Kočnera na 19-ročné tresty odňatia slobody. Štefana Ágha, označovaného v kauze Gamatex za pravú ruku Kočnera, vylúčili na samostatné konanie. Počas procesu s odsúdenou dvojicou vypovedal ako svedok v júli 2019.
Čítajte viac Kočnerovi a Ruskovi potvrdil súd 19 rokov za zmenky