„Pokiaľ by Ústavnoprávny výbor NR SR vyhodnotil daný návrh ako návrh v tej istej veci, predseda NR SR Boris Kollár bude rešpektovať platnú legislatívu a Rokovací poriadok NR SR a návrh zákona bude predložený v najskoršom možnom termíne, a to koncom roka 2021,“ ozrejmila hovorkyňa.
Kollár počas dňa avizoval, že chce novelu Ústavy v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia NR SR predložiť už na mimoriadnu schôdzu, ktorá by sa mala začať 22. júla. Hovoril, že je to odpoveď na odporúčanie Ústavného súdu a prezidentky Zuzany Čaputovej.
Uviedol, že referendum je najvyššia forma demokracie a mala by byť naplnená. Ľudia musia podľa neho dostať možnosť vyjadriť sa v referende. „Keďže ústavný súd v súlade so zákonom rozhodol, že v tejto forme sa nemôže konať, vypočuli sme si odporúčanie ústavného súdu aj pani prezidentky. Jediná možnosť, ako naplniť to, aby sa mohli ľudia v referende vyjadriť, či skrátia volebné obdobie, je zmena zákona v parlamente,“ povedal Kollár vo videu.
Viacerí politici však reagovali, že vzhľadom na rokovací poriadok a niektoré lehoty nebude možné novelu zaradiť na mimoriadnu letnú schôdzu.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) na Kollárovu ambíciu reagoval tým, že o jeho návrhu na zmenu v ústave bude musieť rokovať koaličná rada. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) hovorí, že program mimoriadnej schôdze, zvolanej na návrh 30 poslancov, podľa rokovacieho poriadku nie je možné meniť ani dopĺňať o nové body.
Dostál navyše uviedol, že Kollárov návrh nepodporí. „Považujem ho za vecne nesprávny, politicky absurdný a rokovanie o ňom na júlovej mimoriadnej schôdzi pri dodržaní zákona o rokovacom poriadku NR SR za nemožné,“ reagoval na sociálnej sieti.
Dostál zároveň uviedol, že presadenie zmeny Ústavy SR a umožnenie konania referenda o predčasných voľbách nezodpovedá žiadnemu zo zákonom stanovených dôvodov pre skrátené legislatívne konanie. Reagoval tak na návrh Smeru, ktorý pripravil novelizáciu Ústavy SR.
Šipoš by návrh zmeny legislatívy podporil
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš by podporil návrh zmeny legislatívy, ktorá by umožnila vypísať referendum o predčasných voľbách. Povedal, že ak by sa návrh dostal na júlovú mimoriadnu schôdzu, podporil by ho.
Nehovorí však za celý poslanecký klub. Poslanci OĽaNO majú hovoriť o tejto téme na stretnutí klubu až pred júlovou schôdzou, ktorá sa má začať 22. júla.
„S referendom nemáme žiadny problém, musí to byť však v súlade s ústavou,“ skonštatoval Šipoš. Ak príde do Národnej rady (NR) SR návrh na zmenu ústavy, on osobne ho podporí. Za klub sa vyjadrí až po jeho zasadnutí pred júlovou schôdzou. „Ďalším postupom OĽaNO po rozhodnutí Ústavného súdu o referende sa poslanecký klub hnutia bude zaoberať pred júlovou schôdzou parlamentu,“ dodal šéf klubu hnutia.
Smer posiela Hegerovi dva dokumenty
Opozičná strana Smer posiela premiérovi Eduardovi Hegerovi v otázke referenda dva dokumenty. Jedným z nich je návrh novelizácie Ústavy SR a druhým žiadosť, aby vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu ústavného zákona.
Ako na dnešnej tlačovej konferencii ozrejmil predseda Smeru Robert Fico, podstatou návrhu bude doplniť do ústavného zákona odsek, že referendom bude možné skrátiť volebné obdobie poslancom parlamentu. „Týmto krokom vychádzame v ústrety všetkým tým, ktorí po stredajšom rozhodnutí Ústavného súdu SR preliali kýble sĺz," uviedol Fico.
Video: Predseda Smeru Robert Fico k otázke referenda.
Šéf Smeru ďalej zopakoval, že vinu za zmarenie referenda nesie prezidentka Zuzana Čaputová. „O tom niet pochýb, lebo prezidentka nemala žiadnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd.
Svojim konaním len chcela pomôcť tejto zločineckej vláde a dopriať jej ďalších 60 dní. V histórii Slovenskej republiky bude zapísaná ako druhý človek, ktorý politicky zmaril referendum a na to sa nemôžeme mlčky pozerať," dodal Fico.
Za ľudí nevidí dôvod na zmenu ústavy
Strana Za ľudí nevidí dôvod na zmenu Ústavy SR. Hovorí, že ústava nie je trhací kalendár a jej zmeny nemôžu slúžiť na presadzovanie politických cieľov niektorých politikov. Podpredseda strany Juraj Šeliga uviedol, že novela ústavy je zlý nápad, ktorý sa nemá riešiť v skrátenom legislatívnom konaní.
„Akákoľvek zmena ústavy má byť predmetom diskusie a pripomienkovania, nie narýchlo podaná do parlamentu, nehovoriac o tom, že takáto zmena by oslabila charakter parlamentnej demokracie. Nepodporujem takúto zmenu a vzhľadom na to, že na ostatnej schôdzi parlament hlasoval o návrhu zmeny ústavy, najbližšie hlasovanie bude možné až na konci roka,“ reagoval Šeliga na návrh predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorý chce zmenu legislatívy zaradiť na júlovú mimoriadnu schôdzu.
„Instantné“ návody na okamžitú zmenu ústavy sú podľa neho viac politickou reakciou na kritiku občanov, ktorí referendum chceli, ako systémová úvaha o tom, ako stabilizovať a posilniť náš ústavný poriadok.
Šeliga tiež dodal, že takáto zmena ústavy by bola nesystémovým prvkom v systéme celej zastupiteľskej demokracie. „Pretože okamžite po voľbách by opozícia, bez ohľadu na to, kto by bol v opozícii, začala referendovú kampaň za skrátenie volebného obdobia. Takto by bola krajina v neustálej kampani,“ zdôraznil.
„Referendum je podľa ústavy dôležitým nástrojom presadzovania vôle občanov. Na druhej strane, možnosť posúdenia otázok Ústavným súdom je nástrojom na ochranu stability ústavného systému a nevidíme dôvod na zmenu týchto postupov,“ uviedlo tlačové oddelenie strany Za ľudí.
Koaličná SaS hovorí, že otázka o zmene ústavy v súvislosti s umožnením referenda o predčasných voľbách je predčasná, pretože podobný návrh z dielne opozície nedávno parlament odmietol. Podľa rokovacieho poriadku by sa preto mohol znova predložiť koncom decembra. Keď bude táto otázka aktuálna, zaujme k nej stanovisko najprv republiková rada strany a poslanecký klub SaS.
Čítajte viac Navrhované referendum o skrátení volebného obdobia nie je v súlade s ústavou
Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie.
Označila to za jedno z možných riešení po rozhodnutí Ústavného súdu SR, podľa ktorého je navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR protiústavná.