Mnoho poslancov strany Za ľudí, ale aj viaceré krajské predsedníctva už niekoľko týždňov žiadajú zvolanie mimoriadneho snemu, Remišová to ale odmieta. Prečo?
Ak sa niekto takto vyhýba snemu, s veľkou pravdepodobnosťou je to preto, že si nie je istý svojou pozíciou a obáva sa, že môže prísť o moc, ktorú nadobudol. Podarilo sa jej získať väčšinu v predsedníctve – v orgáne, ktorý môže o sneme rozhodnúť, ale navzdory tomu ten snem zvolať nechce. Preto sa ako najreálnejšie zdôvodnenie javí strach, že nemá podporu v strane a o funkciu predsedníčky príde.
Darí sa Remišovej voličom zmysluplne a presvedčivo vysvetliť dôvod takého jej konania?
Klesajúce preferencie verejnosti celý konflikt v strane Za ľudí ukazujú ako sebadeštruktívny a zbytočný, pričom jeho výsledkom bude pravdepodobne rozpad strany. Podľa môjho názoru nedokázala a stále nevie presvedčivo vysvetliť, prečo sa zdráha zvolať snem, ktorý požaduje väčšina poslancov strany, väčšina jej vedenia, ako aj krajských organizácií. Jej zdôvodnenie, prečo tak nekoná, je veľmi podobné, ako zdôvodnenia jej iných vlastných pochybení z minulosti.
Čítajte viac Spor v strane Za ľudí nemá konca. Aký bude?
Má vplyv na priebeh tohto sporu aj nastavenie vnútornej demokracie v strane, ktorá bola pripravená pre exprezidenta Andreja Kisku?
Rozhodne áno. Vieme, že mocenská pozícia predsedu je v strane Za ľudí mimoriadne silná a vo vnútrostraníckych pomeroch absentuje demokracia. Je istým spôsobom paradoxné, niekto by povedal až tragikomické, že súčasní kritici Veroniky Remišovej sú do veľkej miery ľudia, ktorí tvorili stranu Za ľudí so stanovami tak, aby bol predseda – otec zakladateľ Andrej Kiska neodvolateľný či len veľmi ťažko odvolateľný. Tí, ktorí dnes kritizujú Remišovú za politické zneužívanie moci prostredníctvom stanov strany, sú v podstate zodpovední za to, že v politickej strane absentuje vnútorný systém bŕzd a protiváh. Práve pre absenciu tohto systému nie sú schopní reagovať na situáciu, keď predseda strany odmieta zvolať ústredný orgán strany. Táto situácia je len plodom toho, čo sami zasiali.
Čítajte viac Za ľudí: o krok bližšie k rozpadu
Remišová začína v tomto svojom boji pôsobiť už veľmi osamotene. Dokedy je pre ňu odkladanie snemu udržateľné?
Možno je to len dovtedy, kým bude mať väčšinu v predsedníctve. Môže sa stať, že padajúce preferencie a argumenty nespokojencov nájdu úrodnú pôdu aj medzi tými, ktorí dnes ešte Veroniku Remišovú podporujú. To je jedna možnosť. Druhou je, že tí nespokojní stratia trpezlivosť a strana sa rozpadne. Treťou je, že si Veronika Remišová sama uvedomí, že je lepšie ustúpiť. O tejto poslednej možnosti však veľmi pochybujem. Aj z jej vyjadrení je zatiaľ zrejmé, že je ochotná vo funkcii zotrvať až do momentu, keď sa vzniku strany Za ľudí istým spôsobom nastaví zrkadlo a z toho povestného Kiskovho +1 nakoniec ostane len 1.
Viete si predstaviť, že by si Remišová v prípade odvolania z predsedníckej funkcie dokázala ešte v strane nájsť miesto, alebo je to pre ňu už len všetko alebo nič?
Ona to hrá na všetko alebo nič. Trpezlivosť už zjavne preteká aj u tých, ktorí ju ešte donedávna podporovali, napríklad v týchto dňoch odchádzajúci štátny tajomník Marek Antal. Myslím si, že hnev týchto nespokojencov voči Veronike Remišovej sa v bude pribúdajúcim časom prehlbovať. Čím neskôr príde o post predsedníčky, tým menšia pravdepodobne je, že bude môcť svoju politickú budúcnosť spájať s touto stranou. Ak sa stanovy po tejto kríze nezmenia, tak o novej kandidátke do volieb bude rozhodovať nový predseda strany a jej predsedníctvo. Remišová sa tak na kandidátku už nemusí vôbec dostať.
Má vládna koalícia vôbec záujem, aby strana Za ľudí prežila?
Určite má vládna koalícia záujem o ich poslancov, pretože stále dokážu zložiť ústavnú väčšinu. Dokonca by som si trúfal povedať, že pre takého Igora Matoviča je aj výhodné mať podporu poslancov tejto strany, ktorá je zároveň vo vnútornej kríze a pre vzájomné boje nemajú čas na iné koaličné konflikty. Možno všetky vládne strany majú záujem o zotrvanie krízy v strane Za ľudí.