Prvou dávkou je zaočkovaných len necelých desaťtisíc ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, v ktorých pôsobí organizácia Zdravé regióny. Ide asi len o štyri percentá ľudí z týchto komunít na Slovensku. Organizácia upozorňuje, že tempo sa musí niekoľkonásobne zvýšiť, pretože na Slovensku žije zhruba 250-tisíc ľudí v marginalizovaných komunitách. Nie sú to len Rómovia a bezdomovci, no aj ľudia, ktorí žijú na hranici chudoby.
Andrej Belák zo Zdravých regiónov upozorňuje, že ak Slovensko nechce mať komunity, v ktorých vypukne tretia vlna, musí ich zaočkovať. Pilotný projekt očkovania marginalizovaných komunít sa začal počas júna a zatiaľ zaočkovali približne dve tisícky ľudí.
Boj s časom
„Zaočkovanosť prvou dávkou v takýchto komunitách podľa nášho monitoringu zatiaľ dosiahla v celoslovenskom priemere veľmi nízku úroveň. Úroveň nad desať percent dosahuje len 42 z 266 obcí a miest, kde priamo pôsobíme," priblížil Belák.
Podľa Lucie Roussier z intervenčného tímu ministerstva zdravotníctva majú ľudia rôzne dôvody, prečo ešte nie sú zaočkovaní. Tvrdí, že sa stretávajú s tým, že pre mnohých z odľahlých komunít nie je ľahké vyhradiť si dva dni na očkovanie. Riešia aj také veci ako napríklad to, kto sa im postará o deti, zatiaľ čo rodičia by vycestovali do krajského mesta na očkovanie. Niekedy je problém aj jazyková bariéra.
„Bariéry u ľudí na okraji spoločnosti sú intenzívnejšie. Jednak horšie poznajú svoj zdravotný stav, sú menej zorientovaní v zdravotnom systéme, majú nízke vzdelanie,“ tvrdí Belák. Podľa neho sa to darí prekonať osobným prístupom, ak im očkovanie sprostredkuje a vysvetlí niekto, komu dôverujú.
Riaditeľka občianskeho združenia Odyseus Dominika Jašeková pripomína, že aj vedľajšie účinky dokážu ľudí odstrašiť. „Nemajú komfort, kde by mali vedľajšie účinky možnosť prečkať, v komunite sa preto šíri väčší strach a znižuje sa ochota očkovať,“ ozrejmila.
Roussier je presvedčená, že ak by mali viac zdravotníkov, dokázali by zaočkovať viac ľudí. Aktuálne dokážu zaočkovať najviac tisíc ľudí za týždeň, čo je stále málo a často je to pre očkovacie tímy aj nevýhodné.
„Ak máme spraviť výjazd na zaočkovanie dvadsiatich ľudí, tak na tom prerobíme. Čo im však máme povedať, keď sa už prihlásili," upozorňuje na finančné ohodnotenie generálny riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby Ernest Caban. Úhrada za jednu vakcínu je totiž 7,5 eura a z nej musia vyplatiť zdravotníkov, materiál či techniku.
Očkovacie pasáctvo
V marginalizovaných komunitách sa očkuje dvojdávkovou látkou konzorcia Pfizer/BioNTech a jednodávkovou Johnson & Johnson.
„Modernu používať nemôžeme pre jej skladový reťazec," vysvetlila Roussier.
Mobilný očkovací tím v spolupráci so Záchrannou zdravotnou službou príde do obce a očkuje aj bez termínu, v spolupráci so sociálnymi a s terénnymi pracovníkmi vysvetľuje a informuje o vakcíne. Roussier dodáva, že keď sa vrátia očkovať s druhou dávkou, zvyčajne podávajú prvé dávky ďalším ľuďom, ktorých presvedčilo, že ich zaočkovaným susedom sa nič nestalo.
Belák si však nemyslí, že aktivity ako očkovacia lotéria presvedčia ľudí. Pripúšťa však, že odmeny za zaočkovanie môžu spustiť vlnu očkovacieho pasáctva.
„Aj v týchto komunitách sa nájdu takí, ktorí vedia využiť príležitosť finančne sa obohatiť. Ešte sme sa nestretli s tým, že by na očkovanie zvážal jeden človek celé komunity, ale nemyslím si, že by to mal byť problém. Každý zaočkovaný pomáha, a keď si niekto na tom zarobí, tak čo už," priznal Belák.