Bude po 1. auguste nový Najvyšší správny súd riadne fungovať? Ste pripravený a je pripravené aj všetko ostatné, čo budete pri práci potrebovať?
S radosťou a veľkou dávkou odhodlania môžem povedať, že napriek veľmi krátkemu času pre naplnenie tohto jedinečného projektu v justícii sme pripravení postaviť sa na štart v pondelok 2. augusta 2021.
Čo vás vlastne čaká na samom začiatku?
Už v priebehu mesiacov jún a júl 2021 s veľkým úsilím pripravujeme začiatok činnosti súdu. Preberáme zhruba 2 000 spisov, nerozhodnutých vecí z Najvyššieho súdu v správnej agende. To je naša najväčšia záťaž pri štarte, s ktorou sa budeme musieť boriť minimálne dva roky. Popri tom nám budú pribúdať nové spisy už počnúc 1. augustom 2021.
Už 2. augusta elektronická podateľňa rozdelí spomínaných 2 000 spisov do siedmich novovytvorených senátov nášho súdu a okamžite začneme s rozhodovacou činnosťou. Ide o naplnenie rozvrhu práce, ktorý bude schválený na prvom oficiálnom zasadnutí pléna súdu. Prevažná väčšina spisov sa vybavuje na neverejnom zasadnutí senátov. Je to tak aj preto, že Najvyšší správny súd až na zákonné výnimky už nevykonáva žiadne dokazovanie. V konaniach pred krajskými súdmi totiž účastníci mohli pri ústnom pojednávaní veci naplno aplikovať zásadu ústnosti konania.
Máte už vybratý aj administratívny personál?
Celý personál Najvyššieho správneho súdu sa dopĺňa veľkou rýchlosťou a už od 1. augusta budú obsadené všetky kľúčové pozície aj v rámci správy súdu. Môj najbližší personál na sekretariáte predsedu, ktorý som starostlivo vyberal, už funguje. Udialo sa pritom niečo výnimočné. Výber riaditeľky kancelárie nášho súdu mi nedával spávať a napokon k nemu prispel neformálny rozhovor s vedením Najvyššieho súdu. Mojou pravou rukou je teda pani Zuzana Kyjac, ktorá od samého počiatku svojho pôsobenia neuveriteľným tempom zvláda všetky úlohy súvisiace so zriadením kancelárie súdu.
Funguje vám už aj a celá technická podpora?
Sekretariát predsedu Najvyššieho správneho súdu funguje od 15. júla 2021, ale iba v obmedzenej forme, čím odpovedám aj na druhú časť vašej otázky. Verejné obstarávanie, ktoré sme vypísali na obstaranie počítačov, spojovacej techniky a ďalších technickým zariadení, vyústi do dodávky techniky v prvom augustovom týždni. Dovtedy fungujeme v improvizovanom, ale veľmi oduševnenom režime.
Je pripravené už aj webové sídlo?
Vďaka neuveriteľnému úsiliu našich IT pracovníkov, asistentov a riaditeľky kancelárie NSS je webová stránka funkčná vo svojej pracovnej verzii a postupne sa bude dopĺňať. Čitatelia ju už teraz môžu vyhľadať pod www.nssud.sk.
Najvyšší správny súd vypísal výberové konanie na 13 asistentov. Prečo sú pre súd dôležití?
Sú to miesta určené pre kvalitných najmä mladých právnikov orientujúcich sa na správne právo a na súdnu kontrolu verejnej správy. Asistent je teda pravou rukou sudcu aj na Najvyššom správnom súde a aj od kvality jeho práce závisí výkonnosť senátov a obsahová kvalita ich rozhodnutí. S podobnými pozíciami som sa stretol aj vo svete. Napríklad vo Švajčiarsku ide o funkciu tzv. schreibera, akoby pisára senátu. Toto označenie sa tam vžilo zrejme aj preto, že títo schreiberi sa zúčastňujú na ústnych pojednávaniach a zhotovujú zápisnice o ich priebehu. Predseda senátu je tak oslobodený od povinnosti diktovať zápisnicu do zariadenia.
Ako vnímate vôbec založenie tohto súdu? Má svoj zmysel a oprávnenosť?
Vznik Najvyššieho správneho súdu je neopakovateľnou a veľmi významnou skutočnosťou v justícii s veľkým dosahom do budúcnosti pre našu krajinu. Ak by kedykoľvek v budúcnosti politická moc chcela obmedziť práva občanov na súdnu kontrolu verejnej moci, bolo by to veľmi ľahko pre občana čitateľné. Najvyšší správny súd je totiž pre našich občanov a právnické osoby akýmsi domom ochrany ich subjektívnych práv. A ak by chcel niekto takýto dom zbúrať, priznal by sa k vlastným antidemokratickým zámerom.
V akej veci a po akom postupe sa občan môže dostať na Najvyšší správny súd?
Bežný človek sa môže cítiť byť dotknutý, resp. ukrátený na svojich právach akýmkoľvek zásahom orgánu verejnej správy (napríklad rozhodnutia v sociálnych veciach, v stavebnom konaní, vo veciach daní a ciel, v priestupkovej a inej sankčnej agende, pri ukladaní pokút atď.).
Ak teda napríklad žiadateľ o vydanie stavebného povolenia neuspeje so svojou žiadosťou na stavebnom úrade a takéto rozhodnutie potvrdí aj odvolací správny orgán, má možnosť správnou žalobou sa obrátiť na krajský súd. Po rozhodnutí tohto súdu, ktoré by bolo v jeho neprospech, sa môže pri svojom zastúpení advokátom domáhať zmeny verdiktu krajského súdu v kasačnom konaní pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky.
Aké máte na vznik súdu ohlasy z právnickej obce?
Jednoznačne môžem povedať, že ohlasy zo všetkých sfér právnického života na Slovensku sú veľmi pozitívne. Aj právnici cítili potrebu zriadenia vrcholnej justičnej inštitúcie správneho súdnictva, najmä kvôli očakávanej stabilite judikatúry nášho novozriadeného súdu, rýchlosti konania a v neposlednom rade aj kvôli disciplinárnej agende voči sudcom, prokurátorom, notárom a exekútorom. Aj v tomto druhu agendy sa totiž od nás právom očakáva kvalita a primeraná rýchlosť rozhodovania.
Čo z príbehu vzniku Najvyššieho správneho súdu ČR je pre vás najväčšou inšpiráciou? Ktoré pozitívne vzory a skúsenosti by ste chceli preniesť aj na váš súd?
Úchvatný príbeh vzniku a fungovania Najvyššieho správneho súdu ČR je pre „správnych“ sudcov na Slovensku a pre mňa osobitne veľmi silnou inšpiráciou. Ak hovorím o sile tohto príbehu s kýmkoľvek, nezabudnem nikdy zdôrazniť aj množstvo otáznikov a „pôrodných“ problémov, ktoré sprevádzali narodenie tohto nášho staršieho českého brata. Napríklad doba 10 rokov, ktorá prešla od ukotvenia tohto súdu v Ústave ČR do dňa jeho reálneho vzniku, hlasovanie o zriadení súdu v Poslaneckej snemovni, ktoré prešlo o jeden hlas, neochota sudcov z Prahy prísť pracovať do Brna atď.
Napriek všetkým týmto úskaliam vzniklo za riekou Morava špičkové pracovisko správneho súdnictva, ktorého rozhodnutia vzbudzujú vážnosť nielen v Českej republike. JUDr. Baxa a JUDr. Mazanec ako riadiace osobnosti českého Najvyššieho správneho súdu zadali veciam správny smer, dobre vyorali prvú brázdu na poli, a to až do tej miery, že v súčasnej dobe náš český partnerský súd, parafrázujúc slová pána predsedu JUDr. Mazanca, umiera na kvalitu, pretože je zasypaný množstvom káuz. Právom sa totiž ľudia na tento súd obracajú s dôverou. Je množstvo pozitívnych skúseností našich českých bratov, ktoré by sme radi zužitkovali. Ide o organizáciu práce, činnosť rozšíreného senátu, kvalitnú judikatúru obsiahnutú v Zbierke rozhodnutí NSS ČR atď.
Pri príprave na vznik súdu vzniklo aj niekoľko sporov a nedorozumení vrátane nedomysleného financovania Najvyššieho súdu. Aké chyby sa pri príprave podľa vás urobili? Aké negatíva ste zaznamenali?
Veci, ktoré sa odohrali v súvislosti s delimitáciou správneho súdnictva z Najvyššieho súdu, by som z môjho pohľadu neoznačil za chyby. Ide o dôsledky neodškriepiteľného faktu, že výkonná a zákonodarná moc stanovila podmienky výberu sudcov na Najvyšší správny súd. Zákon nariadil realizovať špecifické výberové konanie, ktorému sa nepodrobili všetci sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu. Zostali teda v jeho štruktúre, s čím sa zrejme nepočítalo, a prinieslo to isté nedorozumenia a obavy na strane Najvyššieho súdu. Prebehli rokovania medzi Najvyšším súdom a ministerstvom financií, ktoré dospeli k dohode, jej konkrétnu podobu nepoznám.
V rámci prípravy novej súdnej mapy sa počíta aj s troma prvostupňovými správnymi súdmi. Predseda Najvyššieho správneho súdu Českej republiky Michal Mazanec v rozhovore pre Pravdu práve toto označil za krok, ktorým môže správne právo na Slovensku predbehnúť to české. Súhlasíte s tým?
Zachytil som opakovane názory prezentované pánom predsedom NSS ČR Michalom Mazancom, týkajúce sa ich snahy odčleniť správne súdnictvo od všeobecného súdnictva na úrovni krajov. Sú to podľa môjho názoru legitímne požiadavky, naplnenie ktorých predpokladá nová súdna mapa na Slovensku. Obsahovo ide o to, že najvyšší správny súd v krajine má byť nielen v rozhodovacej činnosti, ale aj po organizačnej stránke spojený s „krajskými“ správnymi súdmi, teda celá „rodina správneho súdnictva“ má mať svoju samostatnú organizačnú štruktúru. Nie je to iba samoúčelná záležitosť.
Pri novom modeli, ktorý je navrhovaný na Slovensku, sa totiž nemôže stať, že by do správneho kolégia krajského súdu pribudol rozhodnutím jeho predsedu nešpecialista na správne súdnictvo alebo že by, naopak, vynikajúci odborník na správne súdnictvo bol presunutý do iného kolégia krajského súdu. V takýchto a ďalších podobných súvislostiach je pripravovaný model správneho súdnictva na Slovensku progresívnejší, ako je to k dnešnému dňu v Českej republike. Preto s názormi pána predsedu Mazanca súhlasím.
Prečo je podľa vás dôležité mať správnu agendu takto vyčlenenú?
Ide o veľmi špecifickú agendu, ktorá súvisí so súdnou kontrolou štátnej a inej verejnej moci a správy a ktorá je svojím charakterom výrazne odlišná od obsahu rozhodovania v konaní pred všeobecnými súdmi.
Zákon aj podľa českého vzoru počítal s tým, že sudcami vášho súdu sa budú môcť stať aj advokáti, prokurátori či akademici. Ako teda z tohto ohľadu hodnotíte doteraz vybratých sudcov vášho súdu? Je tam taká pestrosť právnikov, ako sa plánovalo?
Súdna rada Slovenskej republiky si podľa mňa dala veľmi záležať na tom, aby vybrala schopných kandidátov na sudcov NSS. Očakávalo sa aj podľa zámerov zákonodarcu, že v pléne tohto súdu sa objavia aj nesudcovia, predovšetkým kvalitní akademici, prokurátori, advokáti a právni experti z oblasti verejnej správy. To sa aj udialo a po prvom neformálnom zasadnutí pléna budúcich sudcov môžem s uspokojením povedať, že sa formuje veľmi kvalitné zoskupenie budúcich sudcov s pestrou mozaikou personálnych kvalít jednotlivých členov pléna súdu.
Príkladom ste vy sám, keďže ste pôsobili ako advokát, prokurátor aj sudca. Prečo je to podľa vás dôležité, aby neboli všetci profesijnými sudcami?
Každá z vami spomínaných profesií má svoje špecifiká a ja som mal vo svojom profesijnom živote šťastie spoznať ich zákutia. Keď som sa stal v roku 2006 sudcom, často v konkrétnych veciach mi veľmi pomohlo pri rozhodovaní, že som bol predtým aj v pozícii prokurátora, aj advokáta. Čím vyšší je stupeň komplexnosti, právneho pohľadu na vec, tým vyššia je možná miera predpokladanej a očakávanej spravodlivosti súdneho rozhodnutia. Preto ak sa v senáte Najvyššieho správneho súdu stretne dlhoročný profesionálny sudca napríklad s právnym akademikom a tiež s prokurátorom, prípadne s advokátom alebo so špičkovým odborníkom na verejnú správu, môže to veľmi účinne prispieť k rozšíreniu spektra právnych pohľadov, ktoré je senát povinný v danej kauze vyriešiť.
Aké konkrétne ciele ste si dali ako prvý predseda novovzniknutého súdu?
Zaskočili ste ma touto otázkou, pretože jediný svetlý bod, ktorý som pred sebou mal pri rozhodovaní sa, či prijmem ponúknutú kandidatúru na predsedu, bolo moje presvedčenie, že nesmiem urobiť nič také, čo by sťažilo vznik tejto novej inštitúcie. Veľmi som chcel už od môjho nástupu do justície, aby takýto súd pre ľudí na Slovensku vznikol. Podarilo sa.
Podarilo sa ho založiť a vďaka enormnej snahe nášho tímu aj uviesť do praktickej podoby. Mojím cieľom je však nesporne zužitkovať rozhodovaciu činnosť správneho kolégia Najvyššieho súdu, docieliť kontinuitu v rozhodovaní a v prípade potreby aj zmeniť niektoré právne pohľady na procesné a hmotné právo. Chceli by sme ďalej s budúcimi kolegami formovať verejnú správu aj úplne novou judikatúrou, ktorá by mala pôsobiť progresívne, s väčším právnym záberom do hĺbky subjektívnych práv občanov a právnických osôb.
Predseda Mazanec tiež hovoril, že rozbeh súdu bude závisieť od vzdelanosti, schopností, skúseností a zápalu pre vec nových sudcov. Vidíte medzi vybratými sudcami tieto kvality?
Na túto otázku som už v podstate odpovedal a môžem zodpovedne povedať, že každý z 21 sudcov vybratých Súdnou radou má svoje špecifické osobnostné danosti, ktoré ho predurčujú na pozíciu plnohodnotného člena pléna nášho súdu.
Máte medzi sudcami aspoň zhruba rovnomerné zastúpenie všetkých regiónov Slovenska? Alebo to nie je podľa vás také dôležité?
Podľa mojej mienky nie je až tak dôležité, aby bolo zabezpečené primerané regionálne zastúpenie, aj keď možno súhlasiť s názorom o prospešnosti takéhoto riešenia. V zostave sudcov sú zastúpené viaceré regióny od západu po východ Slovenska.
Podpredsedu by vám mala Súdna rada zvoliť 22. septembra. Budete aj vy sám niekoho navrhovať? Máte už predstavu koho?
Mám konkrétnu predstavu o osobe budúceho podpredsedu Najvyššieho správneho súdu. Navrhovateľom jeho kandidatúry budem ja alebo Sudcovská rada NSS.
Váš súd bude riešiť aj disciplinárnu agendu príslušníkov právnických povolaní. Budú na túto disciplinárnu agendu vyčlenení samostatní sudcovia alebo to bude rotovať ako ostatné veci?
V prvom rade je k danej otázke potrebné podotknúť, že disciplinárny poriadok Najvyššieho správneho súdu je zatiaľ iba v zákonodarnom procese. Účinným sa stane najskôr 1. novembrom 2021. Náš rozvrh práce platný od 1. augusta bude preto len stroho konštatovať, že takáto agenda nám prislúcha podľa Ústavy SR. Až po prijatí tohto zákona môžeme riešiť konkrétne ďalšie postupy. Podľa predbežnej dohody v rámci pléna súdu by túto agendu malo vybavovať všetkých sedem senátov, ktoré budú dopĺňané o ďalších členov z radov sudcov, prokurátorov, notárov, exekútorov v súlade s obsahom disciplinárneho poriadku. Všetky spisy budú senátom pridelené elektronickou podateľňou.
Čo keď sa niekto z vašich sudcov dopustí disciplinárneho previnenia? Budú ho súdiť vlastní kolegovia alebo kto?
To je veľmi dobrá otázka. Odpoveďou na ňu by mohlo byť moje presvedčenie, že nikto zo sudcov Najvyššieho správneho súdu sa nedopustí žiadneho prehrešku, ktorý by ho mohol postaviť pred disciplinárny súd. Právny stav však predpokladá, že by sme museli súdiť aj kolegu, mňa ako predsedu môže za disciplinárne previnenie súdiť Ústavný súd.
Aká agenda bude zo začiatku najväčšia? Aké spory budú tvoriť gro vašej rozhodovacej činnosti?
Najväčšou ťarchou pre nás je spomínaných 2 000 zdedených spisov v kasačnej agende, teda v konaní o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajských súdov. Dominujú v nich veci finančné, sociálne a administratívne trestanie. Popri tomto balíku spisov bude „nabehávať" nová agenda, kde napríklad vo veciach zaistenia cudzincov migrujúcich cez územie Slovenska budeme musieť dodržiavať veľmi krátke procesné lehoty.
Iba o niečo dlhšie sú lehoty vo veciach azylu a administratívneho vyhostenia. Ak bude s účinnosťou od 1. novembra 2021 alebo 1. januára 2022 prijatý disciplinárny poriadok nášho súdu, aj on podľa predloženého návrhu ministerstva spravodlivosti obsahuje veľmi krátke lehoty na rozhodnutie o disciplinárne stíhanej osobe. Nemožno zabudnúť ani na volebnú agendu týkajúcu sa komunálnych volieb, ktorú nám Ústava SR tiež zverila jej presunom z Ústavného súdu. Sú to všetko veľmi vážne výzvy, ktorým budeme musieť dennodenne čeliť.
Najvyšší správny súd nemá vlastnú budovu a spočiatku by mal mať spoločné sídlo s Najvyšším súdom na bratislavskom Župnom námestí. Táto budova sa však bude niekoľko rokov rekonštruovať a aj predseda Najvyššieho súdu hovorí o dočasnom sťahovaní. Ako to chcete zvládnuť?
Vďaka ústretovému prístupu vedenia Najvyššieho súdu budeme spolu s týmto súdom dočasne sídliť na Župnom námestí v Bratislave. Termín odchodu oboch súdov z budovy je plánovaný na 1. január 2022, potom sa má začať rozsiahla rekonštrukcia, o charaktere a časovej náročnosti ktorej nemám vedomosti. Najvyšší správny súd bude po odchode zo Župného námestia sídliť v Bratislave v sídle, o ktorom vás budeme informovať.
Chceli by ste v budúcnosti aj vlastnú budovu? Vidíte to ako reálne, napríklad aj po skúsenosti ministerstva spravodlivosti, ktoré sa po dlhom výbere a rekonštrukcii presťahovalo do zváračského ústavu?
Zhruba pred týždňom bola adresovaná všetkým ministrom a vedúcemu Úradu vlády moja žiadosť o súčinnosť pri riešení danej otázky. Zámerom tejto aktivity je získať informácie o možnosti bezodplatného prevodu budovy v štátnom vlastníctve do našej správy. Tak by mohlo vzniknúť trvalé sídlo Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Ako záložné riešenie prichádza do úvahy komerčný nájom priestorov pre súd na nevyhnutné obdobie.
Kde by ste si vedeli prestaviť sídlo súdu? Napríklad na rohu Lazaretskej a Cukrovej, kde je už budova kúpená?
Spomínaná budova je v dezolátnom stave, ale ako strategické miesto pre sídlo súdu by po rozsiahlej rekonštrukcii prichádzala do úvahy.
Viete si predstaviť, že by NSS sídlil mimo Bratislavy? Napríklad primátor Trenčína ponúkal budovu v budúcnosti sa rušiaceho krajského súdu. Aj v ČR mal byť NSS pôvodne v Prahe a až potom ho zákonodarcovia umiestnili do Brna. Nezdá sa vám to vhodnejšie v krajine, ktorá má jedny z najväčších regionálnych rozdielov v EÚ?
V čase začiatku rozhodovacej činnosti nášho súdu si neviem predstaviť, aby sídlil mimo Bratislavy. Vychádzam pritom predovšetkým z toho, že zákon jasne stanovil sídlo súdu. Malo to vplyv aj na sudcov, asistentov sudcov a celého administratívneho aparátu súdu, ktorí prejavili záujem pracovať na tomto pracovisku. Bolo by neférové meniť pravidlá počas hry a dostať tak týchto ľudí do ťaživej situácie. Pod toto sa nepodpíšem.
Je možné, že ostanete dlhodobo aj na Župnom námestí?
Návrat na Župné námestie spolu s Najvyšším súdom síce prichádza do úvahy, ale uprednostňujem samostatné sídlo Najvyššieho správneho súdu.