Rozšírenie sa týka Vihorlatského pralesa a prírodných rezervácií Havešová, Rožok, Udava a Stužica. Všetky boli na zoznam UNESCO zapísané v roku 2007.
Slovensko požiadalo výbor aj o začlenenie prírodnej rezervácie Kyjovský prales, avšak neúspešne. Výbor slovenskej vláde odporučil, aby pred opätovanou žiadosťou o zapísanie Kyjovského pralesa rozšírila ochranné pásmo okolo rezervácie a prepojila ho s ochranným pásmom zapísanej lokality Vihorlatský prales.
Tretie rozšírenie
Rozšírenie územia bukových lesov zapísaných v zozname svetového dedičstva dosiahli aj Česko, Bosna a Hercegovina, Francúzsko, Taliansko, Severné Macedónsko, Poľsko a Švajčiarsko.
Výbor UNESCO pre svetové dedičstvo toto rozhodnutie prijal počas svojho 44. zasadnutia, ktoré sa v týchto dňoch koná v čínskom meste Fu-čou, a to prevažne formou videokonferencie.
Lokalitu Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy zdieľa Slovensko s Nemeckom, Ukrajinou, Rakúskom, Albánskom, Belgickom, Bulharskom, Chorvátskom, Talianskom, Rumunskom, Slovinskom a Španielskom (zápis v roku 2007, rozšírenie v rokoch 2011 a 2017).
Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy sú príkladom trvajúcej postglaciálnej a ekologickej evolúcie terestriálnych ekosystémov. Sú unikátnym príkladom rozšírenia bukov (Fagus sylvatica) v rôznych prostrediach severnej pologule a zároveň sú domovom množstva ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Na Slovensku tvoria súčasť Národného parku Poloniny a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. V rámci rozšírenej pamiatky predstavujú najcennejší ekosystém.
Slovenské bukové pralesy zapísali spolu s ukrajinskými do Zoznamu svetového dedičstva počas zasadnutia výboru UNESCO 28. júna 2007 v meste Christchurch na Novom Zélande.
Čítajte viac V Európe nemiznú, ale dokonca pribúdajú pralesy!
Korčok: Zápis je dobrou správou
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) považuje zápis nových lokalít za dobrú správu. „Ide o výnimočné pralesy s unikátnym biotopom, v ktorých niektoré buky majú až 240 rokov. Pre Slovensko sa zápisom ukončila dlhoročná snaha zabezpečiť adekvátnu ochranu tohto vzácneho územia,“ vyhlásil Korčok.
„S aktuálne 94 komponentmi v 18 krajinách ide o najväčšiu lokalitu na Zozname svetového dedičstva UNESCO,“ uviedol.
Prvá lokalita v Česku
Jizerohorské bučiny nachádzajúce sa sa na severe ČR zaradil výbor na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Bučiny sa na tento zoznam dostali ako vôbec prvá prírodná lokalita v ČR, píše spravodajský portál Novinky.cz.
Jizerskohorské bučiny zaberajú približne 27 štvorcových kilometrov na severnom úbočí Jizerských hôr od obce Oldřichov v Hájích po kúpele Libverda. Územie je pozoruhodné zmiešanými a bukovými lesmi na strmých svahoch s unikátnou geomorfológiou. Ich najcennejšia vnútorná časť má zhruba desať štvorcových kilometrov a okolo nej je ochranné pásmo s veľkosťou približne 17 štvorcových kilometrov. Ide o jedno z najzachovalejších a najcennejších území v Chránenej krajinnej oblasti Jizerské hory, píšu Novinky.cz.
Riaditeľ Agentúry ochrany prírody a krajiny (AOPK) František Pelc po skúsenostiach z iných prírodných lokalít zaradených na zoznam UNESCO však nepredpokladá, že by záujem turistov o toto miesto výrazne stúpol. „Navýšenie návštevnosti v súvislosti s fenoménom UNESCO je spravidla v rádoch percent – päť, desať, dvadsať. To nie je nič dramatické,“ povedal.
Výbor UNESCO pre svetové dedičstvo toto rozhodnutie prijal počas svojho 44. zasadnutia, ktoré sa v týchto dňoch koná v čínskom meste Fu-čou, a to prevažne formou videokonferencie.