Klimatológ Pavel Faško hovorí, že počas tohto leta bolo viac búrok, ktoré majú charakter superciel a môžu teda vo svojom vývoji vyústiť do vzniku tornáda. „Aj v rámci Európy bolo zaznamenaných niekoľko prípadov v západnej Európe na konci júna či v priebehu júla,“ približuje.
Petkovčanov vystrašilo tornádo sily IF2, výsledkom boli strhnuté strechy a zničené štyri domy, polámaných niekoľko stromov a strhnuté elektrické vedenie. Na južnej Morave, ktorú tornádo zasiahlo 24. júna, malo silu IF4. Veterný vír zničil stovky budov, zranil stovky ľudí a polícia potvrdila šesť obetí.
VIDEO: Škody po tornáde v Petkovciach.
Ľudia sa pýtajú
Na Slovensku systém meteorologických výstrah nezahŕňa varovanie špeciálne pre tornáda. Iná situácia je napríklad v USA, kde majú podľa klimatológa prepracovaný systém varovania pred tornádami.
„Na stredozápade Spojených štátov amerických je to štandardný prejav počasia. Pravidelne tam majú počas roka nie jednotky, ale desiatky tornád. Keďže v Európe ich je málo, neexistuje špecializovaná výstraha, kde by sa hovorilo o tornáde ako takom. U nás sa upozorňuje na výskyt búrok a v tej súvislosti sa zdôrazňuje, že pri búrkach sa môžu vyskytovať nebezpečné poveternostné javy,“ hovorí Faško.
VIDEO: Sila živlu. Tornádo v moravských Lužiciach. (27. 6. 2021)
Podľa meteorologičky Martiny Sadloňovej fungujú americkí meteorológovia inak. „Samotných meteorológov alebo ,catcherov' majú školených už v teréne. Majú tiež pozemné radary na autách. Naše sú stacionárne, umiestnené na kopcoch. Ľudí tam však vopred nestrašia. Až keď vidia, že sa tornádo vytvorilo, dávajú meteorológom avízo a vtedy sa spúšťa varovný systém,“ opisuje. Človek by mal podľa nej zbystriť, keď zbadá spúšťajúci sa lievik tzv. funnel cloud.
Aj v súvislosti s tornádami si ľudia začali viac všímať, čo sa deje na oblohe, a obracajú sa na meteorológov. „Keď vidia nezvyčajné úkazy, pýtajú sa, či ide o tornádo, alebo niečo iné,“ pripomína Faško. Jeho kolegom posielajú videá prípadne fotografie, na ktorých sú zachytené prejavy počasia.
Čítajte viac Obcou Petkovce sa prehnalo tornádo, mohlo mať rýchlosť 200 km/h
Krúpy v mrazničke
V minulosti ľudia možno ani netušili, že by mohlo ísť o tornádo. Až keď spôsobilo väčšie škody. „V súčasnosti už vedia, čo majú zadokumentovať, ak sa im zdá niečo podozrivé, a posielajú nám to. Máme aktívnu stránku na facebooku, kde na to vieme rýchlo reagovať,“ hovorí Sadloňová. Prispeli k tomu technológie a on-line komunikácia.
Aj vďaka tomu sú meteorológovia v obraze. „Nemôžeme byť všade, preto nám fotografie a videá jednoznačne pomáhajú. Vyslovene z toho čerpáme. Ak aj prídeme urobiť na zasiahnuté miesto prieskum, škody sa už často odpratávajú. Preto je dobré, ak sa najskôr zadokumentujú,“ vysvetľuje meteorologička.
Práve na základe škôd definujú silu poveternostného javu. Väčšinou je však rozsah a charakter škôd zadokumentovaný kvôli poisťovni. Sadloňová hovorí, že starostka obce, v ktorej žije, zbiera krúpy a odkladá ich do mrazničky aj s dátumom. Preventívne pre prípad, že by mohli prísť ľudia s tým, že chcú škodovú udalosť nahlásiť v poisťovni.
Snahu získať vysvetlenie k nezvyčajným úkazom, najmä v súvislosti s tornádami, považuje Faško za prínosnú. „Ľudia by mali tieto javy skúmať a využívať skúsenosti, ktoré získajú, aby sa pred nimi chránili,“ myslí si.
Slovenský hydrometeorologický ústav dlhodobo a systematicky upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s búrkami. „V súvislosti s tým, že v niektorých prípadoch sú búrky silnejšie a môžu vyústiť do vzniku tornáda, ktoré je ešte nebezpečnejšie, má veľký význam to neustále pripomínať. Ľudia to prijmú a potom začnú dodržiavať odporúčania meteorológov,“ myslí si Faško.