Podľa Žilinku sú Kyselove pochybenia také vážne, že ho z výkonu funkcie vedúceho prokurátora diskvalifikujú. Lipšic v reakcii opäť odkázal, že problémy majú prekvapujúco len odvážni prokurátori.
Kysel do začiatku tohto roku nebol širokej verejnosti veľmi známy. Tá ho spoznala až v januári na verejnom vypočúvaní kandidátov na špeciálneho prokurátora. Neuspel však v konkurencii kolegov z Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka a Jána Šantu a najmä vtedy advokáta Daniela Lipšica.
Po zvolení do funkcie si ho Lipšic vybral ako svojho zástupcu. Dočasne tak od 23. februára nahradil Alexandra Bíra, ktorý požiadal o uvoľnenie z funkcie a na Úrade špeciálnej prokuratúry ostal pôsobiť len ako radový prokurátor odboru ekonomickej kriminality.
Čítajte viac Kam mieri Žilinka?
V pozícii mal Kysel zotrvať až do ukončenia riadneho výberového konania, ktoré nakoniec aj vyhral. Následne jeho výber schválila aj Rada prokurátorov. Žilinka sa ale s touto personálnou nomináciou nestotožnil, proti čomu sa ozvalo až 23 prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. V odôvodnení Žilinka vysvetlil, že Kyselove pochybenia sú nezlučiteľné s výkonom funkcie vedúceho prokurátora.
Žilinka naráža na jeho nečinnosť pri posudzovaní žiadosti exriaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka o prepustenie z väzby. Podať žiadosť na súd Kyselovi trvalo takmer dva mesiace, čo Najvyšší súd na konci apríla označil za také vážne porušenie povinností prokurátora, že Reháka nariadil prepustiť.
Aj keď Lipšic to chcel riešiť len dohovorom, Žilinka na situáciu 13. mája zareagoval návrhom na Kyselovo disciplinárne konanie. Navyše by mu malo pribudnúť aj druhé disciplinárne stíhanie, za prieťahy v konaní proti exriaditeľovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému.
Flagrantné porušenie
Generálny prokurátor vysvetľuje, že zobral na vedomie stanovisko 23 prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Ani to však nedokázalo zmeniť jeho rozhodnutie nevymenovať Kysela do funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora. Podľa neho Najvyšší súd konštatoval u Kysela pochybenia takého charakteru, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom funkcie vedúceho prokurátora.
„Generálny prokurátor Slovenskej republiky, nesúc plnú ústavnú zodpovednosť za činnosť a fungovanie prokuratúry Slovenskej republiky, pri svojom rozhodovaní posudzoval splnenie podmienok na vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora komplexne. Nemohol teda neprihliadať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu z apríla a mája 2021, v ktorých bolo konštatované porušenie zákonnej povinnosti prokurátora vybavovať väzobné trestné veci prednostne a urýchlene a flagrantné porušenie jeho procesného postupu a lehôt pri predkladaní žiadostí obvinených o prepustenie z väzby a tým závažného zásahu do ich práv,“ sprostredkoval Žilinkovo stanovisko hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
Lipšic, ktorý si Kysela do funkcie vybral, však vidí situáciu odlišne. Kysela považuje za jedného z najskúsenejších a najrešpektovanejších prokurátorov špeciálnej prokuratúry a pripomenul, že dozoroval jedny z najzávažnejších káuz posledných rokov. Medzi obvinenými, ktorých prípady Kysel dozoruje, sú napríklad nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, exšéf NAKA Peter Hraško, Lipšicov predchodca vo funkcii špeciálneho prokurátora Dušan Kováčik či bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer.
Okrem toho podľa Lipšica už Kysel za niekoľko mesiacov v dočasnej funkcii preukázal aj svoje riadiace schopnosti. „Je mi ľúto, že generálny prokurátor neakceptoval môj návrh na jeho vymenovanie. Petra Kysela poznám niekoľko rokov a viem, že má mimoriadne vysoký rešpekt u vyšetrovateľov NAKA, ale vážia si ho aj sudcovia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu. Dozoroval a zastupoval niektoré z najzávažnejších káuz v posledných desiatich rokoch. Za posledného pol roka, keď bol poverený výkonom funkcie môjho zástupcu, preukázal aj svoje riadiace schopnosti. Vo vedení Úradu špeciálnej prokuratúry sa vytvoril skvelý a dynamický tím,“ zdôraznil Lipšic.
Lipšic: Kysel nechcel mlčať
Opäť si však neodpustil narážku na možnú účelovosť Žilinkovho rozhodnutia, keď naznačil, že Kysel trpí pre svoju odvahu stíhať veľké kauzy. „Rešpektujem kompetenciu generálneho prokurátora, aj keď mi je ľúto, že objektom kritiky a disciplinárnych návrhov sa stávajú takmer výlučne prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí v súčasnosti dozorujú najzávažnejšie kauzy za posledných 30 rokov. Skutočnosť, že 23 z 28 (bez Kysela) prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry vyjadrilo kolegovi Petrovi Kyselovi jednoznačnú podporu, považujem za potvrdenie jeho prirodzenej autority. Pri verejných vypočutiach kandidátov na generálneho a špeciálneho prokurátora bolo častokrát kritizované, že sa vo vypätých situáciách prokurátori neozvali. Je dôležité – najmä pre dôveryhodnosť prokuratúry – aby prokurátori v závažných témach nezostali mlčať,“ dodal Lipšic.
Rozdielne predstavy o práci prokurátorov medzi Lipšicom a Žilinkom sa prejavili aj na konci júla. Spor sa niesol okolo postupu Krajskej prokuratúry Bratislava v prípade manipulovania výpovedí s políciou spolupracujúcich obvinených. Lipšic 28. júla zverejnil stanovisko, v ktorom naznačoval snahu policajnej inšpekcie a bratislavskej prokuratúry spomaliť a zbrzdiť vyšetrovanie závažných korupčných káuz.
Žilinka ho ale veľmi rýchlo uzemnil. Verejne Lipšica upozornil, že princíp zdržanlivosti platí pre všetkých. „Spôsob, akým sa v médiách špeciálny prokurátor vyjadril k uzneseniu Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia, považujem za neakceptovateľný. Nielenže sa špeciálny prokurátor vyjadroval k veci, v ktorej Úrad špeciálnej prokuratúry nevykonáva dozor (dozor vykonáva prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava), ale špekulatívne polemizoval s jednotlivými dôkazmi neprípustným spôsobom vlastným pre obhajobu,“ napísal Žilinka.
Upozornil Lipšica, aby nezabúdal, že už nie je advokátom, ale prokurátorom, dokonca špeciálnym. „Špeciálny prokurátor navyše verejne prezentoval svoje subjektívne názory vo veci, ktorá nie je právoplatne skončená. Špeciálny prokurátor bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry, čo ja ako generálny prokurátor SR nebudem tolerovať,“ dodal Žilinka.