Zvládne Slovensko klimatickú krízu?

Už včera bolo neskoro. Klimatická kríza je tu a môže za ňu človek. Správa Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) je studenou sprchou pre ľudstvo. Odborníci sa zhodujú, že extrémne výkyvy počasia, povodne, horúčavy a tornáda sú dôsledkom nášho nezodpovedného zaobchádzania so životným prostredím. Čo to znamená pre Slovensko? A ako by sme mali postupovať ďalej?

14.08.2021 09:00
sucho, pôda, roľník, poľnohospodárstvo Foto: ,
Sucho už teraz trápi mnohé časti Slovenska.
debata (65)

Klíma našej planéty je podľa IPCC „taká horúca“, že priemerné teploty zhruba o desať rokov pravdepodobne prekročia takú úroveň globálneho otepľovania, ktorej sa svetoví lídri snažili zabrániť. Experti vyhlásili, že to predstavuje „červený kód pre ľudstvo“.

Klimatológ Pavol Nejedlík z odboru Ústavu vied o Zemi SAV vysvetľuje, že hlavným posolstvom IPCC je upozornenie na rapídne zrýchľovanie globálneho otepľovania v dôsledku vypúšťania skleníkových plynov do atmosféry. „Klimatológovia už minimálne tri desaťročia hovoria o negatívnych dôsledkoch emisií skleníkových plynov a hlavne o zvýšenej koncentrácii oxidu uhličitého,“ upozorňuje.

Rovnaký názor má aj europoslanec a odborník na životné prostredie Martin Hojsík (Progresívne Slovensko), ktorý poukazuje na to, že vedci doteraz vo svojich analýzach k zmene klímy spôsobenej človekom vždy pristupovali veľmi opatrne až konzervatívne. „Žiaľ, vzhľadom na nedostatočné činy ľudstva sa napĺňajú skôr tie horšie scenáre. Tá správa je varovaním, že máme asi tak nula rokov na to, aby sme začali konať, pretože aj toto leto môžeme vidieť, že prechádzame z klimatickej krízy rovno do klimatickej katastrofy,“ podotýka europoslanec.

To, že zmenu klímy spôsobuje človek, potvrdzuje aj vedec František Simančík z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, ktorý sa venuje technologickým riešeniam na zmiernenie vplyvu človeka na životné prostredie. „Poslanie správy IPCC je v tom, že množstvo extrémnych javov, ktoré vznikajú v globálnej klíme, ako napríklad tornáda, záplavové búrky, zmeny prúdenia sú zmenami v rovnováhe, ktorá tu predtým panovala. Začíname viac registrovať nastávajúcu zmenu klímy, pretože takéto prejavy, ktoré tu predtým neboli, sú čoraz častejšie. Dejú sa tu veci, ktoré by sa inak nediali.“

Slovensko sa kríze nevyhne

I keď sa nám to dnes nemusí tak javiť, dôsledky pre Slovensko budú drastické. Klimatológ Nejedlík upozorňuje, že naďalej bude rásť priemerná teplota a výskyt extrémnych prejavov počasia, akými sú horúčavy, povodne či tornáda.

Rovnako aj podľa Hojsíka sa dramatická zmena klímy v počasí prejavuje aj tým, že ide stále do väčších extrémov. „Keď zaprší, tak zaprší masívne, až to vedie k povodniam. Napríklad tak, ako sme mali možnosť vidieť toto leto v Belgicku a v Nemecku. Dnes to nevieme presne vyčísliť, ale pravdepodobnosť masívnych záplav sa zvyšuje aj na Slovensku,“ podotýka.

To však nie je všetko. Slovensko čakajú aj dlhšie a intenzívnejšie obdobia vysokých horúčav. Tie majú negatívne dosahy na naše životy, zdravie, ale aj peňaženky. „Na vysoké horúčavy zomierajú najmä starší a zraniteľnejší ľudia, ktorí ich ťažšie znášajú. Čiže všeobecne majú zmeny počasia veľmi negatívne dosahy. Okrem toho všetkého to však bude mať vplyv aj na to, či si vôbec budeme môcť poistiť dom, byt alebo automobil voči dosahom extrémneho počasia. A ak áno, tak za akú cenu. Poisťovne totiž nie sú charitatívne inštitúcie. Ony na poistkách potrebujú zarábať. Preto sa v budúcnosti budú poistky buď zvyšovať, alebo poisťovne úplne prestanú poisťovať živelné pohromy, pretože sa im to neoplatí,“ varuje odborník na životné prostredie Hojsík.

Čo je za tým?

Podľa správy IPCC je za globálne otepľovanie a zmenu klímy zodpovedná čoraz vyššia koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší. V roku 2019 bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére najvyššia za posledné dva milióny rokov. Koncentrácia tohto oxidu spolu s metánom bola najväčšia za uplynulých 800-tisíc rokov. „Antropogénne emisie CO2, teda emisie spôsobené človekom vzrástli enormne za posledných 200 rokov a rastú ďalej. Viac ako polovicu z celkového množstva CO2 do ovzdušia človek vypustil od roku 1991,“ vysvetľuje klimatológ Nejedlík.

Podľa Simančíka je však vypúšťanie skleníkových plynov vrátane CO2 do ovzdušia len časť mozaiky problému. Hlavným dôvodom je podľa vedca neefektívne vyrábanie energie, jej nedomyslená premena a ukladanie. „Človek je príčinou klimatickej zmeny, pretože sme rozvrátili bežnú energetickú rovnováhu životného prostredia. Energiu, ktorú by zem nevypustila, lebo by ostala napríklad v chemickej väzbe fosílneho paliva, vypúšťame ako teplo. A to najmä lokálne tam, kde to teplo ohreje daný priestor, v dôsledku čoho nastane iné prúdenie, ako keď by sme ho neohriali,“ vysvetľuje Simančík. Svoj argument ilustruje na prúdení vetra. „Všetci vieme, že vietor vzniká z rozdielu teplôt. Keď potom niekde lokálne ohrejeme priestor, ktorý by sa neohrial, tak tam vznikne iné prúdenie vetra. Dnes vypúšťame približne 600 exajoulov takéhoto tepla hlavne z fosílneho paliva, pretože stále tvorí viac ako 90 percent našich energetických zdrojov. To je dostatočné množstvo tepla na to, aby sme zmenili prúdenie a javy počasia,“ objasňuje.

Preto sa podľa jeho názoru nestačí zamerať len na znižovanie CO2 a za každú cenu nahradiť fosílne palivo iným zdrojom energie. „Je to stále tá istá energia, ktorá tu bola aj predtým, ktorá sa len premení na iný účel. Potom sa logicky aj inak prejaví výsledok premeny. Kdesi bude chýbať vietor, kdesi bude chýbať teplo, nevznikne také alebo onaké prúdenie, ale vzniknú tu rôzne vplyvy lokálnych smrští a keď vietor nebude mať dosť energie, nedofúkne mraky až tam, kam ich dofúkol predtým. Tam, kde bežne pršalo, pršať už nebude. Človek týmto lokálne narúša rovnováhu,“ argumentuje Simančík.

Čo môžeme spraviť?

Podľa Hojsíka musí Slovensko urobiť rozhodne viac. Je to nielen naša morálna povinnosť, ale aj obrovská príležitosť pre krajinu. „Keď zvýšime našu energetickú efektívnosť a znížime spotrebu energie, tak napríklad znížime aj našu závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruskej federácie. Pravidelne hovoríme o tom, ako potrebujeme potravinovú sebestačnosť, no energetická sebestačnosť je tiež veľmi dôležitá. Energetická efektívnosť a samostatnosť sú v tomto ohľade základom,“ zdôrazňuje europoslanec, pričom dodáva, že s meniacou sa svetovou ekonomikou sa budú vytvárať aj nové pracovné miesta. „Ak nebudeme v prvej línii pripravených na zmeny, tak na tom ako krajina veľa stratíme. Slovensko by malo mať omnoho ambicióznejšie ciele. Myslím si, že v pripravovanom slovenskom klimatickom zákone by mal byť cieľ zníženia emisií do roku 2030 aspoň o 60 percent, ako to má napríklad Nemecko,“ navrhuje Hojsík.

Okrem znižovania emisií sa musíme aj viac prispôsobiť a adaptovať na zmenu, ktorej čelíme. Lebo ona tu už je – planéta sa oteplila o 1,1 stupňa. „Napríklad každá rekonštrukcia budovy nemôže predstavovať len oblepenie polystyrénom, ale musí ísť o komplexnú rekonštrukciu, ktorá bude využívať obnoviteľné zdroje a bude mať zelenú strechu lepšie zachytávajúcu dažďovú vodu. Okrem toho by sme mali zabezpečiť, aby budovy boli nielen energeticky efektívne a pasívne, ale aby dokázali zabezpečiť aj dostatočne kvalitné podmienky na život vo vnútri pri extrémnych výkyvoch počasia. Či sú to už horúčavy alebo silný vietor. Tieto veci je nutné zabezpečiť z verejných peňazí,“ vysvetľuje Hojsík.

Podľa klimatológa Nejedlíka je zameranie sa na uhlíkovú neutralitu len časť riešenia. „Okrem toho je potrebné najmä celkové znižovanie energetickej náročnosti, spotreby a prechod na alternatívne zdroje energie. Toto je veľmi dôležité,“ zdôrazňuje klimatológ.

František Simančík poukazuje na podobné riešenia, na ktoré by sme sa mali zamerať čím skôr. Konkrétne ide o celkové zníženie spotreby energie, zvýšenie efektivity procesu jej premeny a ukladania. „Hlavným cieľom by nemalo byť zníženie CO2, ale zníženie spotreby primárnej energie, ktorou implicitne znížime aj produkciu CO2. Odhaduje sa, že zo 600 exajoulov energie, ktorú vyrobíme za rok, využijeme len tretinu. To ostatné je zmarené, odpadové teplo. Preto by sme sa mali zbaviť nezmyselných procesov, ktoré sú energeticky náročné a zbytočné. Dobrým príkladom je vzdanie sa tlače letákov, ktoré nám vhadzujú do schránok. Ľudia to nechcú, no napriek tomu to niekto tlačí a dáva to tam. Pritom na výrobu a distribúciu ide pomerne veľká časť energie, ktorá je možno porovnateľná s tým, čo by sa ušetrilo, keby sa elektrifikovala celá osobná doprava,“ ilustruje Simančík.

Okrem toho by sme sa však mali usilovať o zvýšenie efektivity konverzných procesov. „To znamená, že ich výroba a premena energie by mali mať viac ako 30-percentnú účinnosť. Keď dnes vyrábame elektrickú energiu, tak súčasne vyhadzujeme hromadu tepla. Mali by sme sa preto zamerať na tzv. kogeneračné procesy, keď elektráreň súčasne vyrába aj teplo, aj elektrickú energiu. Pri nich je efektivita hneď dvojnásobná, pretože tá tretinová časť sa použije na elektrickú energiu a tá druhá časť, to vygenerované teplo, sa použije ne kúrenie,“ uzatvára Simančík.

65 debata chyba
Viac na túto tému: #IPCC #klimatická kríza