V rozhovore pre denník Pravda klimatológ vysvetľuje, prečo nie je optimistom pri našich vyhliadkach do budúcnosti, no zároveň nie alarmistom. Čo máme teda očakávať?
Aké je posolstvo a hlavný odkaz Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) ľudstvu?
Posolstvo tejto správy je globálne a pre celé ľudstvo. Jeho hlavným bodom je informácia o akcelerácii globálneho otepľovania. Ide o to, že to, čo sme doteraz odhadovali, sa zrýchľuje a spomedzi faktorov vplývajúcich na globálne otepľovanie vieme jednoznačne identifikovať aj ľudskú činnosť. A táto nijakým spôsobom nepoľavuje vo vypúšťaní skleníkových plynov. Takže to posolstvo je jednoznačné.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Prečo je ľudská činnosť zodpovedná za stav, do ktorého sme sa dostali? Ako sme k tomu prispeli?
V tomto prípade ide o vypúšťanie skleníkových plynov. Emisie skleníkových plynov sa stále zvyšujú. Hovoríme o tom už dlhé roky. Klimatológovia minimálne tri desaťročia hovoria o negatívnych dôsledkoch emisií skleníkových plynov a najmä o zvýšenej koncentrácii oxidu uhličitého (CO2). Táto koncentrácia za ostatných 80 rokov vzrástla zhruba o tretinu. Antropogénne emisie CO2, teda emisie spôsobené človekom, vzrástli enormne za posledných 200 rokov, a rastú ďalej. Viac ako polovicu z celkového množstva CO2 do ovzdušia človek vypustil od roku 1991. Takže tu je jednoznačný dôkaz toho, že my zemeguli „podkurujeme“.
Čítajte viac Zvládne Slovensko klimatickú krízu?
Z môjho laického vnímania bude najzávažnejším problémom roztopenie ľadovcov, ktoré odrážajú slnečnú energiu a roztopenie permafrostu na Sibíri, ktorý uvoľní viac metánu do ovzdušia. Kedy nastane moment, že už bude neskoro a nebudeme s tým vedieť nič spraviť?
V istých bodoch je neskoro už teraz. Pravdu máte v tom, že znižovanie plochy ľadu výrazne vplýva na klímu, pretože slnečná energia, ktorá dopadá na zemský povrch v prípade ľadových a snehových plôch hlavne v arktických oblastiach, sa odráža viac. A to kvôli tomu, že tu je uhol dopadu pomerne malý, a tak sa energia odráža až na 90 percent. Kým v prípade, že tam nie je ľad či sneh, ale je tam voda alebo súš, je pohlcovanie tejto energie mnohonásobne vyššie. Takže aj otepľovanie je vyššie. No a čo sa týka permafrostu, tak toto je už zaregistrované najmä v oblasti Sibíri, ale aj na Aljaške. Dochádza tam k uvoľňovaniu metánu, ktorý je pod zamrznutou vrstvou zeme. Pokiaľ sa tá pôda roztopí, respektíve, pokiaľ sa roztopí voda v pôde, ktorá ju robí zmrznutou, tak sa uvoľňuje do ovzdušia metán, ktorý výrazne prospieva k zvyšovaniu objemu skleníkových plynov. Metánu v atmosfére nie je toľko, koľko je oxidu uhličitého, je ho oveľa menej. Ale metán je mnohonásobne agresívnejší v tom zmysle, že pohlcuje slnečné žiarenie, ktoré sa odráža od zeme, respektíve zem ho vyžaruje oveľa viac než CO2.
Ako budeme zmenu klímy pociťovať na Slovensku? Budeme zažívať intenzívnejšie prejavy toho, čoho sme svedkami už dnes? Teda extrémnych výkyvov počasia, veľkých horúčav, nárazovejších zrážok…
Áno, v tomto máte opäť pravdu. Slovensko sa v rámci dôsledkov klimatickej zmeny v strednej Európe nevymyká. My sme v tomto regióne. Takže dá sa povedať, že naďalej bude rásť priemerná teplota. V priemerných teplotách to veľmi nepociťujeme. Viete, či je priemerná ročná teplota 10, alebo 12 stupňov, to ani nemá bežný človek možnosť nejako zaregistrovať. Pociťujeme však nárast výskytu extrémnych prejavov počasia, a to nielen v teplotách. V budúcnosti to pocítime hlavne v lete a najmä v podobe nárastu extrémov. Teda počtom dní s teplotou nad istú hranicu. V minulosti teploty nad 35 stupňov u nás takmer neexistovali. Boli to dva dni do roka a nie každý rok. Momentálne je to takmer štandard, že sa vyskytujú také teploty. No treba pripomenúť napríklad aj to, že v zime je v nížinách oveľa menší počet dní so snehom a následne s nižšími zásobami pôdnej vlahy na jar. Okrem toho, samozrejme, zvýšený počet lejakov počas búrkovej činnosti, ale na druhej strane tiež veľmi silné periódy sucha, ktoré narastajú. V Európe tiež zaznamenávame častejší výskyt extrémov v podobe superciel alebo tornád. V tomto roku sa stačí pozrieť na záplavy v Nemecku, tornádo na Morave, horúčavy na západe USA a Kanady, ktoré boli extrémne. Také neboli doteraz registrované. Ale toto nie je úplne nový jav. Toto klimatológovia pripomínajú už veľmi dlho, minimálne 30 rokov. Ja osobne môžem spomenúť jeden let z Ríma do Štokholmu, ktorý som absolvoval v roku 2004 a v Štokholme bolo teplejšie ako v Ríme. Bolo to v júli. Takéto anomálie sa vyskytujú čím ďalej, tým častejšie.
Sú ohrozené prípadne aj zásoby vody na Žitnom ostrove?
Nie, to by som nepovedal. Na Žitnom ostrove je pitnej vody dostatok aj teraz, čo sa týka takej bežnej spotreby. Keby aj prestalo úplne pršať a voda by tam bola stále čistá a pitná, tak pre Slovensko by vydržala asi 60–70 rokov. Takže nie je otázka, či bude dostatok vody. Keďže sa atmosféra otepľuje, je schopná prijať väčšie množstvo vody. A tá voda musí z atmosféry vypadnúť. Neočakávame globálny pokles zrážok v strednej Európe, a teda sa nedá povedať, že by zásoby spodnej vody v oblasti Žitného ostrova nejako rapídne poklesli.
Niektorí skeptici argumentujú, že veď dnes nevieme predpovedať počasie na viac ako tri dni dopredu, ako môžeme predpovedať vývoj na desaťročia. Je takýto argument relevantný?
Vyvrátil by som to čisto praxou. Klimatické scenáre a predpovede trendu zmien klímy, ktoré boli robené v 90. rokoch a začiatkom tohto tisícročia, sa napĺňajú. Takže to, čo klimatológovia predpovedali pred 25 rokmi, je dnešnou realitou, ktorá je dokonca ešte mierne horšia. Klimatická zmena akceleruje, ale nijakým spôsobom sa neznižuje množstvo emisií vypúšťaných do atmosféry človekom. Čo je dôležité, a na to sa v oblasti dôsledkov klimatickej zmeny dosť zabúda, je, že my žijeme hlavne v niektorých častiach sveta vo veľmi komplikovanom a krehkom systéme, ktorý je veľmi ľahko zraniteľný zmenami počasia a je citlivý na tieto zmeny. Na ilustráciu, pred 200 rokmi nebola ani jedna snehová kalamita v Bratislave. Teraz napadne desať centimetrov snehu a nastane kalamita. To len na jednoduché poukázanie na krehkosť systému, v ktorom žijeme.
Ako by sme mali priložiť ruku k dielu – riešeniu problému? Je to najmä o uhlíkovej neutralite?
Nie je to iba o uhlíkovej neutralite, to je globálnejšia záležitosť, ktorá vplýva na zmeny klímy. Nechcem nejakým spôsobom zatracovať Slovensko ako veľmi malú krajinu, ktorá nemôže prispieť. No my najviac prispejeme len tak, že sa nejakým spôsobom priblížime k trendu, ktorý v Európe udáva Európska únia. A to tak, že budeme dodržiavať nariadenia, smernice a odporúčania, pričom uhlíková neutralita je v nich obsiahnutá. Okrem toho je však potrebné aj celkové znižovanie energetickej náročnosti, spotreby a prechod na alternatívne zdroje energie. Toto je veľmi dôležité. Dosť často vidíme nejaké vyhlásenia klimatických aktivistov, že každý môže prispieť. Samozrejme, že každý môže prispieť, ale toto je hlavne otázka pre energetické koncerny a priemyselné korporácie. Nie pre jednotlivca.
Niektorí odborníci tvrdia, že obnoviteľné zdroje nemusia stačiť, pretože odoberú energiu tam, kde môže potom chýbať. Napríklad veterné elektrárne zoberú energiu vetru, ktorý potom nemusí stačiť na doviatie oblakov na kopce, alebo slnečné panely odoberú energiu pôde, ktorá ju potrebuje. Je namieste argument, že nedokážeme obnoviteľnými zdrojmi nahradiť našu enormnú spotrebu?
Skôr by som povedal, že to nie je úplne tak. Niektoré aspekty tohto názoru môžu byť prijateľné, ale keď hovoríme o zvyšovaní teploty atmosféry, ktoré je spôsobené zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov, tak čo sa týka hlavného skleníkového plynu, koncentrácie oxidu uhličitého vzrástli o tretinu za ostatných približne 80 rokov. Znižovanie týchto emisií prechodom na alternatívne zdroje určite prispeje k tomu, že by sa mohlo začať uvažovať o zmene trendu otepľovania. Čo sa týka dôsledkov, napríklad na Saharu, keby sme ju pokryli nejakými panelmi, tak podľa môjho názoru nepokryjeme celú Saharu a nemalo by to spôsobiť nejaké vážnejšie problémy, pretože môžeme tie panely rozostaviť od seba tak, že tá energia do pôdy pôjde.
Ste optimistický v našich vyhliadkach do budúcnosti alebo sme odsúdení na skazu?
Nemyslím si, že sme odsúdení na skazu, nechcem byť v žiadnom prípade alarmista, ale nie som ani optimistický. Táto generácia klimatickú zmenu a zmenu trendu v globálnom otepľovaní už asi nezvládne. Tie klimatické procesy sú také zotrvačné, že keby sme prestali vypúšťať úplne skleníkové plyny od zajtra, tak v najbližších dvoch, možno troch desaťročiach k rapídnej zmene trendu nedôjde. Keď prestaneme vypúšťať, tak to neznamená, že behom jedného-dvoch rokov sa všetko zmení a teploty pôjdu na úroveň 60. rokov minulého storočia. To v žiadnom prípade. Ak hovoríme o tom, že treba nejakým spôsobom regulovať vplyv človeka na klimatickú zmenu, tak to hovoríme na veľa desaťročí dopredu. Takže nie som optimista v tom zmysle, že by sme mohli urobiť nejaký globálny zvrat, to nie. Na druhej strane ľudia sa s tým budú musieť v budúcnosti vyrovnať. Budú sa musieť vyrovnať s tým, že bude iná klíma a bude to mať pomerne veľké dôsledky. Napríklad keď ubúda arktického ľadu, tak to spôsobí, že tam bude voda. A keď príde k tomu, že sa úplne roztopí, tak jednoducho energetický príjem v tejto oblasti bude mnohonásobne vyšší. Bude to mať dôsledok v tom, že tam sa začnú napríklad námorné cesty. Tie dôsledky sú zatiaľ veľmi ťažko odhadnuteľné v globálnej mierke, toto bol len príklad.