Po polnoci tiež na sociálnej sieti napísal, že misia bola úspešná a špeciál je už na Slovensku. Naď vysvetlil, že Spartan odletel na svoju misiu v pondelok, preč bol 55 hodín a prípravy na samotný let trvali 27 hodín. Na Slovensko priviezol dvadsať ľudí, ďalší štyria prileteli českým špeciálom do Prahy.
Z Afganistanu teda prišlo 16 občanov Slovenska a ich rodinných príslušníkov a osem afganských spolupracovníkov. Tí požiadali o azyl a v týchto chvíľach sa nachádzajú v karanténe v záchytnom tábore v Humennom.
Na Slovensko prišli ľudia, ktorí v Afganistane pomáhali priamo Slovákom. Naď nechcel spresniť, aká to bola pomoc. „Nie je to jednoliata komunita. Naozaj výrazným spôsobom pomohli našim ozbrojeným silám počas pôsobenia v Afganistane. Dokonca v niektorých prípadoch zachránili životy našich vojakov,“ povedal minister obrany.
Video: Premiér Eduard Heger a ministri Naď a Korčok k návratu vojenského špeciálu z Afganistanu.
Týmto ľuďom môže v ich domovine za spoluprácu so spojencami hroziť smrť. „Situácia, ktorú sledujeme v Afganistane, je otázka života a smrti ľudí, ktorí spolupracovali so spojencami,“ upozornil premiér Heger. Mnoho západných štátov uzavrelo v Afganistane ambasády a evakuuje svojich občanov i miestnych spolupracovníkov.
Najmladší pasažier, ktorý prišiel na Slovensko, je desaťmesačné dieťa.
V týchto chvíľach kábulské vojenské letisko kontroluje približne 4,5 tisíca amerických vojakov. No naokolo je chaos a strach. O tom, koho na letisko pustia, musia rozhodnúť americké vojská. Kto nie je na ich zozname, nemá príslušné dokumenty alebo bezpečnostnú previerku, ten sa na letisko nedostane, vysvetľoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS).
Čítajte aj USA evakuovali z Afganistanu v posledných dňoch približne 7-tisíc ľudí
„Nie je problém dostať sa do lietadla. Najskôr sa však treba dostať na letisko. Obklopujú ho tisícky ľudí,“ opísal aktuálnu situáciu Korčok. Okolie letiska kontrolujú tak spojenecké vojská, ako aj jednotky Talibanu.
Slovenská záchranná misia, ktorú koordinoval aj veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátora, sa začala v pondelok. Všetko okolo nej bolo prísne tajné. Verejnosť nevedela, kedy Spartan vzlietol, kde mal medzipristátie, ani kedy bol plánovaný návrat.
Slovensko poslalo do Afganistanu na zabezpečenie hladkej evakuácie desiatich príslušníkov špeciálnych jednotiek ozbrojených síl.
„Museli použiť zbrane, pretože v okolí letiska boli prestrelky a vládol chaos,“ dodal minister Naď a priblížil, že akcia bola koordinovaná z letiska v Tadžikistane, bolo potrebné získať povolenie na pristátie v Kábule. Takisto bolo potrebné dotankovať v Azerbajdžane, na letisku v Baku. „Situácia v Afganistane je neprehľadná. Lietadlo nevie, kedy ho pustia na pristátie a musí byť pripravené aj hodiny krúžiť vo vzduchu,“ ozrejmil Naď. Podľa jeho slov s evakuáciou spojencov pomohli americké ozbrojené sily. Tie majú na starosti aj zoznam ľudí, ktorých na letisko pustia.
Slovensko sa neotočilo chrbtom
Minister zahraničných vecí Korčok tiež priblížil, že Slovensko bolo pripravené prijať desať osôb, ktoré spolupracovali so spojeneckými misiami. Kapacita letu sa však naplnila slovenskými občanmi a Afgancami, ktorí pomáhali slovenským ozbrojeným silám.
„Číslo desať bola odpoveď Slovenska na prosbu členských štátov Európskej únie a NATO, ktorí pôsobili dlhodobo v Kábule a mali tisícky afganských spolupracovníkov," povedal Korčok s tým, že partneri sa obrátili s prosbou aj na nás.
„Evakuovaní Afganci však nespadajú do nedávno ohláseného plánu prichýliť desiatich Afgancov,“ pripomenul minister Korčok.
Hoci predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) uviedol, že dohodnuté číslo desiatich evakuovaných Afgancov „bohato postačuje“, premiér tvrdí, že sa pre túto tému neobáva sporov v koalícii. "Boris mi dokonca v nedeľu zavolal, že mám jeho stopercentnú podporu priviezť našich občanov a aj ľudí, ktorí spolupracovali s našimi ozbrojenými silami,“ priznal minister Naď. Súčasný prevoz Afgancov na Slovensko nemožno podľa ministra Korčoka porovnávať s migračnou krízou z roku 2015. Vtedy prišli do Európy stovky tisíc ľudí, u ktorých bolo zložité odlíšiť, kto je ekonomický migrant a kto utečenec, ktorý má nárok na azyl. „Teraz v prípade Afganistanu ide o život všetkým,“ dodal.
Čítajte viac Západ zlyhal. Čo teraz?
„Boli sme oslovení z mnohých strán. Volali mi Slovinci, Chorváti, mimovládne organizácie, ktoré spolupracovali s Afgancami. No my sme sa sústredili na našich občanov, ktorí nás o to žiadali, a neotočili sme sa chrbtom ani tým, ktorí s nami spolupracovali,“ spresnil Korčok. Dodal, že na území Afganistanu sa nachádza ešte jedna slovenská občianka, ktorá však nemá záujem byť evakuovaná. „Ubezpečila nás, že má pripravené vlastné evakuačné alternatívy,“ dodal Korčok. O ďalších Slovákoch v Afganistane sa zatiaľ nevie.
Aj 24 zachránených je úspech
Pristáť v Kábule a vrátiť sa nie je ľahké. Podľa ministra obrany Naďa treba myslieť na palivo, diplomatické povolenia, povolenia na pristátie na okolitých letiskách. Naď pripomenul, že Slovensku sa podarilo evakuovať na prvý pokus všetky osoby, ktoré o to požiadali.
Zatiaľ sa nevie, či do Afganistanu pošle vláda aj ďalšie lietadlo, podľa premiéra to závisí aj od koordinácie so spojencami. Česko, ktoré na rozdiel od Slovenska má v Kábule ambasádu, stihlo medzičasom v Afganistane otočiť tri lietadlá a prepraviť aj 170 Afgancov. Nateraz však podľa premiéra Andreja Babiša s operáciami končí.
Slovensko však na palubu mohlo zobrať len dvadsať osôb, pretože Spartan má menšiu kapacitu než napríklad civilné lietadlo Airbus, ktoré použila a vlastní česká armáda.
Čaputová: Pomohli ľuďom, ktorí pomáhali nám
Prezidentka Zuzana Čaputová si myslí, že pri debate o pomoci v Afganistane by nemal byť hlavnou témou počet. Poukázala na potrebu solidarity a pomoci tým, ktorí boli v minulosti nápomocní slovenským občanom. Namiesto „imaginárneho čísla“ treba podľa nej zisťovať napríklad to, či v krajine už nie sú slovenskí občania potrebujúci pomoc.
„Je potrebné, a som veľmi rada, že sa v tejto veci angažuje aj SR, aby sme pomohli ľuďom, ktorí pomáhali nám. Sú to rôzni zamestnanci, pracovníci humanitárnych medzinárodných organizácií, ktorí v minulosti pomáhali slovenským občanom a vojakom v misiách,“ načrtla prezidentka. Debata o počtoch podľa nej nie je správne uchopená.
Situácia v Afganistane je podľa nej mimoriadne zlá. „Vládne tam chaos a potenciálne je tam aj hrozba zhoršenia situácie, pokiaľ ide o ľudské práva. Situácia je výsledkom evidentne nezvládnutého odchodu spojeneckých vojsk a v tejto súvislosti bude absolútne potrebné, aby sa zrealizovala určitá sebareflexia, pokiaľ ide o spojenecké sily, prečo nastala takáto situácia,“ skonštatovala.
Čítajte viac Na letisku v Kábule trvá chaos, na Slovensko dorazil evakuačný let
V rámci prvého z plánovaných evakuačných letov nemeckej armády sa v pondelok večer dostalo z Kábulu iba sedem ľudí. Na evakuáciu pritom čakalo okolo 60 zamestnancov veľvyslanectva, 88 ďalších ľudí s nemeckým občianstvom a tiež Afganci, ktorí pracovali pre nemeckú armádu a nemecké úrady. Nikto z nich sa však na letisko nedostal a lietadlo muselo odletieť, hoci v transportnom lietadle typu Airbus A400M bolo miesto pre 116 osôb.
Ani Rumunsko nebolo úspešné, evakuovalo zatiaľ len jedného svojho občana. Rezort rumunskej diplomacie uviedol, že „mimoriadne náročné bezpečnostné podmienky v Kábule spôsobili, že sa nepodarilo dosiahnuť, aby mali ďalšie skupiny rumunských občanov prístup na letisko“. Najsmutnejšie dopadol prvý evakuačný let Holandska, ktorý v utorok odletel bez jediného Holanďana či Afganca na palube, pretože armáda USA znemožnila pasažierom nastúpiť do lietadla. Bojovníci Talibanu rozmiestnení po letisku údajne neumožňujú vstup Afgancom bez dokladov. Podľa amerických úradov však umožňujú vstup ľuďom s pasmi.