„U mladých sa začala objavovať zvýšená úzkosť, stres, nervozita, neistota, strach, únava aj apatia. Až 30 percent mladých ľudí medzi 15. až 18. rokom používa sebapoškodzovanie ako zvládaciu stratégiu duševných ťažkostí,“ upozorňuje Marek Madro, programový riaditeľ občianskeho združenia IPčko. To sa zameriava práve na krízovú pomoc deťom a tínedžerom.
Pripomína, že mnohí mladí ľudia uviazli pre dištančný spôsob vzdelávania v nefungujúcich rodinách a zažívali domáce násilie.
Madro odhaduje, že asi 20 percent mladých ľudí bude potrebovať pri návrate do bežného života pomoc odborníkov. Podľa analýz rezortu školstva ide až o jednu tretinu žiakov, ktorí trpia zhoršeným duševným stavom. Dôvodom sú pridlho zatvorené školy.
„Príliš dlho žili v atmosfére ohrozenia a strachu,“ konštatuje Madro. Nemocničný pediater Peter Visolajský mu pritakáva a zdôrazňuje, že na jeseň sa môže zopakovať scenár minulých dvoch školských rokov. V okresoch s nízkou zaočkovanosťou môže byť v tretej vlne nielen obmedzená zdravotná starostlivosť, ale budú pribúdať aj žiaci so psychickými poruchami.
„V regiónoch, v ktorých je slabá zaočkovanosť, sa budú triedy častejšie zatvárať. Tak je nastavený Covid automat,“ prízvukuje Visolajský. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sľubuje, že školy sa nebudú zatvárať plošne. Dokonca aj v prípade výskytu pozitívnych žiakov či učiteľov by sa mali zatvárať len jednotlivé triedy.
Apeluje pritom na rodičov detí starších ako 12 rokov a zamestnancov škôl, aby sa dali zaočkovať. Finálna podoba školského semaforu by mala byť známa o niekoľko dní. Aj Gröhling však potvrdzuje, že deti by mali byť čo najviac v kontakte s učiteľom priamo v triede.
Zatiaľ je plán taký, že trieda, v ktorej je infikovaný žiak, ide do 14-dňovej karantény. Ak to škola dokáže zariadiť, zaočkované deti a tie, ktoré už prekonali covid za posledných 180 dní, by mohli dostať možnosť ďalej chodiť do školy. Nezaočkované a tie, ktoré ešte ochorenie neprekonali, sa majú učiť z domu.
Na Slovensku sú však len tri okresy, ktoré majú mieru zaočkovanosti vo veku od 12 do 17 rokov nad 30 percentami. Najlepšie je na tom Bratislava, kde je zaočkovaných 43 percent tínedžerov. Nasleduje okres Senec s 38 a okres Pezinok s 35 percentami zaočkovaných juniorov.
Naopak, v 54 okresoch je miera zaočkovanosti u mladých pod 20 percentami, pričom najslabšie Medzilaborce majú len šesťpercentnú úspešnosť.
Koľko je zaočkovaných?
„Čakám, kým sa poozývajú učitelia z dovoleniek. Neviem, čo mám od toho čakať. Neviem ani, ako sú zaočkovaní rodičia,“ priblížila Zuzana Holkovičová, riaditeľka trnavskej Základnej školy s materskou školou Andreja Kubinu.
V Trnavskom okrese je podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky spomedzi zamestnancov škôl zaočkovaných 70 percent ľudí. Vďaka tomu je okres piaty najlepší na Slovensku. Zároveň je zaočkovaných 26 percent tínedžerov a celková miera zaočkovanosti sa blíži k 50 percentám. Holkovičová však varuje, že nejde len o mieru zaočkovanosti na školách. Dôležité je podľa nej aj to, či rodičia žiakov dostali vakcínu.
„Keď budú učitelia v škole a deti s rodičmi v karanténe doma, tak to si veľmi nepomôžeme,“ zdôrazňuje Holkovičová a dodáva, že kvôli dištančnému vzdelávaniu deti strácajú základné návyky.
„Rodičia to tiež psychicky nezvládajú. To, že počas on-line vzdelávania zaskakujú za učiteľov, na nich vyvíja tlak a doma vznikajú konflikty. Nie je to dobré pre nikoho,“ mieni.
No aj v regiónoch, ktoré nemajú vysokú zaočkovanosť, sú zariadenia, ktoré sa vymykajú priemeru. V okrese Detva je zaočkovaná polovica školského personálu a miera zaočkovanosti okresu je tesne nad tridsiatimi percentami.
„Myslím si, že patríme k lepším školám. Zaočkovanosť zamestnancov je u nás hádam aj na 90 percentách,“ chváli sa riaditeľ Základnej školy J. J. Thurzu v Detve Bohuslav Ilavský. Sám si však nie je istý, ako tretiu vlnu zvládnu, a netrúfa si ani odhadnúť, ako dlho bude škola v novom školskom roku otvorená.
Pre istotu však založili inkluzívny tím, ktorý zisťuje, ako na tom žiaci sú. Skladá sa zo špeciálneho pedagóga a školskej psychologičky. „Podľa rozhovorov s riaditeľmi ostatných škôl v okolí, nie všetky sú na tom tak dobre,“ tvrdí Ilavský.
Seniori sú očkovacia priorita
<a> Lekár Visolajský je presvedčený, že očkovacia kampaň by sa mala sústrediť na seniorov. „Absolútnou prioritou je zaočkovať ľudí nad 50 rokov. Očkovanie zachraňuje veľké množstvo životov. Nemôžeme si prikrášľovať čísla tým, že zaočkujeme mladých,“ upozorňuje.
No hneď dodáva, že očkovanie detí a tínedžerov je potrebné aj prospešné. „Nezaočkované deti sa v škole určite infikujú koronavírusom. Štatisticky však u nich nehrozí riziko ťažkého priebehu, preto by malo zostať prioritou očkovanie ľudí nad 50 rokov,“ vysvetľuje. Podotýka, že keď bude ochránená najrizikovejšia časť populácie, školy môžu byť otvorené aj počas nárastu počtu infikovaných.
„Na Slovensku boli školy ,zarúškované' medzi prvými, no diskutovalo sa o tom, či sa majú otvoriť bary, reštaurácie a povoliť svadby. Toto tiež veľa hovorí o krajine,“ hnevá sa Visolajský na situáciu z minulých mesiacov.
Vzdelanie musí byť priorita a očkovanie ho podľa neho umožní. Pripomína, že ešte na jar boli školy zatvorené preto, aby sa tak chránili starší ľudia. Dnes, keď má každý prístup k vakcíne, už podľa Visolajského viac neplatí argument, že zatvorené školy chránia starších. „Nesmie to byť na úkor detí,“ varuje a potvrdzuje, že on-line vyučovanie spôsobilo nárast počtu pacientov s duševnými poruchami. „Pokusy o samovraždu, poruchy stravovania, spánku či rôzne psychosomatické problémy. Deti boli zavreté spolu s rodičmi doma, čo spôsobovalo nepredstaviteľné konflikty,“ spomína Visolajský.
Na Slovensku mali psychické problémy u tínedžerov rastúci trend aj v poslednom desaťročí. Výsledkom je nárast počtu hospitalizácií o 40,5 percenta vo vekovej skupine 15 až 19 rokov, píše sa v správe Duševné zdravie a verejné financie, ktorú pripravil Útvar hodnoty za peniaze.
Depresie verzus premorenie
„Jedna chyba, ktorú by sme mohli urobiť a asi aj urobíme, je príliš skoré opätovné zatvorenie škôl. Áno, školy budú takmer určite miestom najväčšieho šírenia infekcie po ich otvorení v septembri,“ mieni matematik Richard Kollár.
Upozorňuje, že ich zatvorenie nič nevyrieši, len oddiali ich premorenie na neskôr.
„Zatvárať treba len tam a vtedy, kde a keď hrozí prekročenie kapacity nemocníc,“ apeluje Kollár. Každá osoba sa podľa neho skôr či neskôr stretne s novým delta variantom a „je jedno, či býva na lazoch, alebo na sídlisku, na východe či západe Slovenska“. Dodal, že pri zatváraní preto musíme uvažovať v dlhodobejšom časovom horizonte ako pár týždňov.
Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky upozornili, že počas pandémie sa do domáceho on-line vyučovania nedokázali zapojiť desaťtisíce detí, predovšetkým tie zo sociálne vylúčeného prostredia.
Otázne je aj to, ako školy vyriešia vyučovanie pre žiakov, ktorí sú zaočkovaní alebo ochorenie prekonali, a pre tých, ktorí budú musieť byť doma v karanténe.
„Škola predstavuje ideálne miesto pre upevnenie duševného zdravia u detí a mladistvých, najmä vďaka povinnej školskej dochádzke,“ uvádza autorka správy o duševnom zdraví Útvaru hodnoty za peniaze Lucia Grajcarová.
Poukazuje aj na údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, podľa ktorých ľudia s depresiou majú dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že nedokončia druhý stupeň základnej školy. Psychická záťaž je previazaná s vynechávaním školy a so sebapoškodzovaním.
„Dôvodmi sú zhoršená pozornosť, únava, problémy zvládať časový tlak a negatívne hodnotenie, problémy so spolužiakmi a nízke sebavedomie,“ poukazuje na zlyhanie on-line výučby.
Bez prístupu na internet podľa analytikov Inštitútu vzdelávacej politiky bola viac ako polovica detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
„V čase, ktorý žijeme, je prirodzené pociťovať strach či úzkosť, hnev, frustráciu. Čím menšie dieťa, tým viac zmätku môže pociťovať, čo sa týka rôznych emócií. A potrebuje sprievodcov a pomocníkov, aby sa s nimi naučilo žiť,“ upozorňuje Mária Kopčíková, psychologička z ambulancie klinickej psychológie Centrum pre rodinu Kvapka, a pripomína, že sociálne vzťahy dodávajú deťom sebavedomie a vytvárajú priestor na vývin zdravého sebaobrazu.
„Výsledkom je, že sa výrazne častejšie u detí a mladých ľudí stretávame s úzkosťou či depresiou,“ pripomína.
To sa odzrkadľuje aj na skutočnosti, že podľa Kopčíkovej deti prichádzajú o pracovné návyky a denné rutiny – ísť sa umyť, obliecť, naraňajkovať, potom začať vyučovanie, mnohé z nich sa učili z postele.