„Na základe politického tlaku na moju osobu, moju rodinu a úprimne z obavy o svoj život som sa rozhodol požiadať Chorvátsku republiku o politický azyl," uviedol pre TA3. Okrem toho vysvetlil, že do azylového procesu bol zaradený 13. augusta, a preto nemôže z Chorvátska vycestovať. O čom teda hovorí chorvátske azylové právo?
Udeľovanie azylu reguluje chorvátsky zákon o medzinárodnej a dočasnej ochrane (Act on International and Temporary Protection). Podľa článku 20 sa „azyl udelí žiadateľom, ktorí sú mimo krajiny ich národnostnej príslušnosti alebo ich miesta bydliska a majú odôvodnený strach z perzekúcie na základe ich rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického názoru, čoho výsledkom nie sú schopní alebo si neželajú prijať ochranu tejto ich krajiny".
Ak by Zemanove vyjadrenia o azyle boli nepresné, mohol namiesto azylu požiadať aj o tzv. subsidiárnu (vedľajšiu) ochranu. Tá prichádza do úvahy „ak existujú oprávnené dôvody, ktoré indikujú, že v prípade návratu do žiadateľovej krajiny pôvodu by mu hrozilo skutočné riziko utrpenia závažnej ujmy, alebo nie je schopný, alebo v dôsledku takéhoto rizika sa nechce, uchádzať o ochranu v tej krajine". Je teda otázne, či by mu na Slovensku skutočne hrozilo riziko „utrpenia závažnej ujmy".
Chorvátsky azylový zákon hovorí aj o tom, čo znamená perzekúcia, na základe existencie ktorej je možné udeliť azyl. Spadajú tam okrem iného aj „právne, administratívne, policajné alebo justičné opatrenia, ktoré sú diskriminačné, alebo ktoré sú implementované diskriminačným spôsobom", ako aj „justičné stíhanie alebo trest, ktoré sú neproporcionálne alebo diskriminačné“.
Na druhej strane zákon stanovuje aj výnimky z udelenia azylu: „Azyl sa neudelí žiadateľovi, aj napriek tomu, že spĺňa podmienky v článku 20, ak sú vážne podozrenia, že spáchal, navádzal alebo iným spôsobom sa zúčastnil na spáchaní vážneho nepolitického trestného činu mimo Chorvátskej republiky, pred jeho/jej príchodom do Chorvátskej republiky."
Faktom je, že národný zatykač nestačí na extradíciu žiadateľa do krajiny pôvodu. Článok 7 odsek 1 azylového zákona však hovorí o tom, že „procedúra schválenia medzinárodnej ochrany nebráni vydaniu žiadateľa, na ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz". Podľa medializovaných vyjadrení hovorcu rezortu spravodlivosti Petra Bublu bol však 11. augusta Okresným súdom Bratislava III vydaný na Zemana európsky zatýkací rozkaz. Procedúra schvaľovania azylu tak nie je prekážkou na vydanie žiadateľa na Slovensko.
Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra obvinil Mateja Zemana pre trestné činy krivej prísahy a krivej výpovede a marenia spravodlivosti.