Žilinku politici prirovnávajú k Trnkovi. Dôvodom je Lipšic

Dôvodom návrhu na disciplinárku sú Lipšicove statusy na sociálnej sieti. Zastali sa ho Juraj Šeliga (Za ľudí) a Ondrej Dostál (člen OKS, poslanec SaS). Žilinka im pripomína predchádzajúcich generálnych prokurátorov Jaromíra Čižnára a Trnku. Naopak, predseda občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát Martin Ribár pripomína, že Lipšic úplne jednoznačne porušil zákon, a ak má ten platiť pre každého, špeciálny prokurátor by nemal byť výnimkou.

Disciplinárneho previnenia sa mal Lipšic dopustiť tým, že 28. júla „verejne špekulatívne a zavádzajúcim spôsobom polemizoval o vznesení obvinenia vyšetrovateľom špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby v právoplatne neskončenej trestnej veci, ktorá nepatrila do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry“. Informoval o tom v sobotu hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.

Lipšic v júli písal o boji „proti najnebezpečnejšiemu súperovi – zločineckým skupinám, ktoré sa snažili cez sieť korupcie a zneužívania právomoci ovládnuť tento štát“. Podľa neho sa bývalí vysokí verejní funkcionári a oligarchovia snažia využiť a zneužiť svoj vplyv politike, v justícii, v bezpečnostných zložkách.

Ribár však tvrdí, že špeciálny prokurátor porušil zákon. „Minulosť špeciálneho prokurátora je minulosťou politika, a preto majú jeho vyjadrenia obrovskú mediálnu moc ovplyvňovať verejnú mienku,“ zdôrazňuje Ribár, ktorý strávil vo väzbe 565 dní pre svedectvo svojho bývalého klienta.

Čítajte viac Vojna prokurátorov, časť II.

Žilinka Lipšicovi pripomína, že sa ozval v čase, keď dôvodnosť a zákonnosť vzneseného obvinenia konštatovali dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava aj sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III, ktorá vzala obvineného takáčovca Csabu Dömötöra do väzby.

„Špeciálny prokurátor tak mal postupovať v rozpore so zákonom uloženým princípom zdržanlivosti, ako aj internými normami prokuratúry,“ priblížil Skladan.

Medzičasom bol už Dömötör aj právoplatne odsúdený. Len 20. júla mu bolo vznesené obvinenie za zločin krivej výpovede a krivej prísahy. Dömötör sa k skutku priznal, za čo mu súd 4. augusta uložil už právoplatný 32-mesačný podmienečný trest.

Spolu s Dömötörom boli obvinení aj Peter Petrov a ďalší člen skupiny takáčovcov Matej Zeman. Kým Petrova zadržali po takmer mesiaci na úteku až 13. augusta, Zeman je napriek vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu naďalej v Chorvátsku, kde údajne požiadal aj o politický azyl. Všetci traja vystupujú ako dôležití svedkovia vo viacerých kauzách a podľa polície existuje dôvodné podozrenie, že za prepustenie z väzby a nižší trest si časť svedectiev vymýšľali. Zeman napríklad ako svedok vystúpil aj 7. júla v procese s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Ich svedectvá ale pomohli do väzby aj bývalému šéfovi Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovítovi Makóovi či dvom posledným policajným prezidentom – Tiborovi Gašparovi a Milanovi Lučanskému.

Generálny prokurátor zdôraznil, že podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči Lipšicovi je výhradne vecou dodržiavania princípov a pravidiel, daných všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Ich dodržiavanie je na prokuratúre ako hierarchicky usporiadanej sústave štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom mimoriadne dôležité pre zabezpečenie zákonného plnenia jej povinností.

Povinnosť zastať sa

Lipšic sa koncom júla zastal vyšetrovateľov NAKA z tímu Očistec a prokurátorov svojho Úradu špeciálnej prokuratúry. Už vtedy ho generálny prokurátor Žilinka verejne upozornil, že aj špeciálny prokurátor musí dodržiavať princíp zdržanlivosti. Vyčítal Lipšicovi, že „zabudol, že už nie je advokátom, ale prokurátorom, dokonca špeciálnym“.

„Spôsob, akým sa v médiách špeciálny prokurátor vyjadril k uzneseniu Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia, považujem za neakceptovateľný. Nielenže sa špeciálny prokurátor vyjadroval k veci, v ktorej Úrad špeciálnej prokuratúry nevykonáva dozor (dozor vykonáva prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava), ale špekulatívne polemizoval s jednotlivými dôkazmi neprípustným spôsobom vlastným pre obhajobu,“ napísal Žilinka.

„Špeciálny prokurátor bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry, čo ja ako generálny prokurátor nebudem tolerovať,“ dodal Žilinka.

Lipšic svojmu šéfovi odpovedal tiež verejne. Bránil sa, že trestné stíhania Úradu inšpekčnej služby súvisia aj s ďalšími trestnými stíhaniami, ktoré dozorujú prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry. „Preto som považoval za svoju povinnosť sa vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí sú činní v týchto veciach, zastať,“ vysvetlil.

Podľa Lipšica sú v médiách opakovane zverejňované informácie, ktoré sú nepravdivé. „Napríklad o tom, že vyšetrovatelia neposkytli ani tímu ÚIS požadovanú súčinnosť,“ tvrdil. Pripomenul tiež, že vďaka vyšetrovateľom a operatívcom vyšetrovacieho tímu Očistec a prokurátorom boli odsúdené najbrutálnejšie zločinecké skupiny.

„Teraz pokračujeme v tomto boji proti najnebezpečnejšiemu súperovi – zločineckým skupinám, ktoré sa snažili cez sieť korupcie a zneužívania právomocí ovládnuť tento štát,“ píše Lipšic s tým, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry „stíhajú viacero bývalých vysokých verejných funkcionárov a oligarchov, ktorí majú stále svoj vplyv v politike, v justícii, v bezpečnostných zložkách alebo vlastnia niektoré médiá“.

Harabinove a Trnkove časy

Na disciplinárny návrh proti Lipšicovi zareagovali aj niektorí politici. Na jeho obranu najvýraznejšie vystúpil poslanec za stranu Za ľudí Juraj Šeliga, ktorý hovorí o zapchávaní úst na prokuratúre a Žilinkovi adresuje tvrdé slová, v ktorých situáciu prirovnáva k dobe bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku či bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Trnka je pritom od začiatku mája obžalovaný, že ako generálny prokurátor vo svojom trezore roky schovával dôležitý dôkaz – nahrávku odpočúvania z veľkej korupčnej kauzy Gorila.

„Toto chcete disciplinárne trestať, pán Žilinka? To, že sa niekto postaví za svojich kolegov, ktorí sú mesiace opľúvaní ako manipulátori trestných stíhaní, to je na disciplinárny postih? Nemali by ste ako hlava prokuratúry miesto toho stáť v prvej línii a brániť svojich prokurátorov? Aj pred politikmi, ktorí vás volili, aj pred útokmi mafie a oligarchie, dokonca aj pred kolegami z bezpečnostných zborov, ktorí rozohrávajú hry…“ pýta sa Šeliga na svojom profile.

„Miesto toho váš postup začína pripomínať bývalého prokurátora Čižnára alebo Trnku, keď prokurátor, ktorý sa verejne ozval, čelil disciplinárnemu stíhaniu. Spomeňme si na prokurátora Špirka, ktorý sa nebál Kaliňáka a spol. Čomu musel čeliť, a to len preto, že nemlčal. Alebo si spomeňte na to, čo sa dialo v justícii za Harabina, keď každý, kto mal iný názor a prezentoval ho, čelil disciplinárnemu stíhaniu,“ myslí si Šeliga. „Celá verejnosť očakáva odpovede, pretože všetci si pamätáme Harabinove alebo Trnkove časy. Dnešné podanie a snaha zapchať ústa Lipšicovi nám ich, žiaľ, nápadne pripomenuli,“ do­dal.

Podobne situáciu komentoval aj poslanec SaS Ondrej Dostál. Podľa neho to potvrdzuje všetky obavy, ktoré o Žilinkovi mal, a zároveň potvrdzuje potrebu zvolenia Lipšica do funkcie. „Som presvedčený, že keby bol ešte stále vo funkcii generálneho prokurátora jeho predchodca Jaromír Čižnár, tak takúto nehoráznosť by si nedovolil. Dokonca si myslím, že tohto by nebol schopný ani Dobroslav Trnka, ktorý bol teda schopný naozaj všeličoho,“ uviedol Dostál na svojom profile.

Nemal by ovplyvňovať verejnú mienku

Zastavenie vyjadrovania sa Lipšica k živým trestným konaniam žiadalo aj Občianske združenie Za demokraciu a právny štát. Urobilo tak ako pokračovateľ Iniciatívy advokátov za právny štát vo svojej verejnej výzve adresovanej vrcholným predstaviteľom výkonnej moci ako aj generálnemu prokurátorovi.

„Vyzývame na zastavenie polarizácie spoločnosti a vytvárania negatívneho a diskreditujúceho pohľadu na prácu Úradu inšpekčnej služby pri prešetrovaní podozrení z manipulácie dôkazov v trestných konaniach, na bezodkladné prešetrenie podozrení zo zneužívania inštitútu tzv. kajúcnikov v trestných konaniach, na zastavenie vyjadrovania sa Úradu špeciálnej prokuratúry k ‚živým‘, právoplatne neskončeným trestným konaniam,“ uviedol ešte minulý týždeň predseda občianskeho združenia Martin Ribár.

Návrh na disciplinárne stíhanie Lipšica považuje za jednoznačne oprávnený. „V zákone o prokuratúre, ako aj v Etickom kódexe prokurátorov sa jednoznačne píše, že prokurátor sa nemôže vyjadrovať k neskončeným živým veciam. To jednoznačne sedí. To, čo urobil špeciálny prokurátor, by sa nemalo stávať. Ak je to raz jeho povinnosť a on ju poruší, mal by za to niesť následok. Minulosť špeciálneho prokurátora je minulosťou politika, a preto majú jeho vyjadrenia obrovskú mediálnu moc ovplyvňovať verejnú mienku. On už nie je politikom ani advokátom, a preto nemá čo ovplyvňovať verejnú mienku,“ zdôraznil Ribár, ktorý bol sám 565 dní vo väzbe pre svedectvo svojho bývalého klienta.

Nezákonnosť väzby pritom skonštatoval aj Ústavný súd, ktorý ho z nej 14. mája nariadil prepustiť. Ako Ribár povedal po svojom prepustení z väzby v rozhovore pre denník Pravda, niektorí vyšetrovatelia a prokurátori svoju prácu preháňajú.

„Na Slovensku je teraz obrovská snaha o očistu justície a celej spoločnosti. Spoločnosť volá po zmene, lenže niekedy to človek robí tak horlivo, že si neuvedomuje následky. Niektorí vyšetrovatelia NAKA a niektorí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sú ako odtrhnutí z reťaze. Ale každý sa ich bojí kritizovať a už vôbec nie ich kontrolovať,“ hľadal Ribár dôvody svojej rok a pol dlhej väzby v rozhovore pre Pravdu.

Ribár dopĺňa, že aj o jeho veci sa Lipšic vyjadroval v médiách špekulatívne. „Špeciálny prokurátor sa verejne vyjadroval o kauze, kde už bola podaná obžaloba, a verejne pritom klamal. Za tým slovom „klamal“ si stojím, pretože hovoril jednoznačne v rozpore s tým, čo je uvedené v obžalobe a súdnom spise,“ dodal Ribár.