„Do hnutia obyčajných ľudí ma priviedlo aktívne protikorupčné presvedčenie, ktoré si si v roku 2012 všimol a zrejme aj vďaka ktorému si ma v roku 2020 poctil veľkou dôverou návrhom na vymenovanie za člena vlády. Toto presvedčenie ma o túto vysokú službu napokon aj spravodlivo pripravilo,“ oslovil Mičovský priamo Matoviča.
Priznáva, že odísť z funkcie musel preto, lebo za generálnu riaditeľku pozemkového fondu vymenoval „osobu, ktorá mala v minulosti blízko k mafii a ktorá je dnes obvinená z korupcie“. Pripomína však, že to nebola jeho voľba.
Po Mičovskom si do kresla ministra sadol začiatkom júna ďalší nominant OĽaNO Samuel Vlčan. Dnes Mičovský situáciu na rezorte hodnotí tak, že to, čo sa začalo diať po jeho odchode, už nemôže „považovať za slušné“.
„Mnohí moji bývalí kolegovia sú novým ministrom zo služby nepochopiteľne prepúšťaní, navyše nedôstojným spôsobom. Akoby to neboli ľudia, ktorých odborný i občiansky profil sa často formoval na protikorupčných bojiskách, ale samotní strojcovia úpadku predchádzajúcej doby,“ pokračuje muž, ktorému sa zvyklo hovoriť aj Dedoles.
A uvádza aj príklady.
„Pracovníci protikorupčného oddelenia, ktoré som vytvoril pod vedením osvedčeného kolegu z bývalých vyšetrovateľov NAKA, boli za použitia klamstva prepustení,“ pokračuje Mičovský. Ďalej píše o radovom IT špecialistovi, ktorý odhaľoval „hlboko zažratú softvérovú korupciu mnohomiliónových rozmerov“. Aj jeho prepustili s „nechutnými vyhrážkami“.
„Lesník, generálny riaditeľ, ktorý v časoch vlády Smeru poukázal na kradmé praktiky nitrianskych zlosynov a ktorý rozbiehal historickú reformu štátneho podniku Lesy SR zameranú na prírode blízke hospodárenie, bol odvolaný bez poznania podstaty jeho činnosti. Obchodný riaditeľ, ktorý úspešne pracoval na zvrátení monopolu najväčších odberateľov dreva v prospech menších domácich spracovateľov, nasledoval zakrátko za ním,“ vyratúva ďalej bývalý minister.
Píše o odchode „už takmer bývalej generálnej riaditeľky kancelárie ministra“, riaditeľky verejného obstarávania, generálneho riaditeľa platobnej agentúry, riaditeľa Lesopoľnohospodárskeho podniku v Uliči. Či dobrovoľnom odchode generálnej tajomníčky služobného úradu, ktorá bola „zo strany hnutia vystavená vskutku nedôstojným tlakom“.
„Avšak aký paradox – štátna zamestnankyňa, ktorá bola za hrubé porušenie pracovnej disciplíny prepustená s okamžitou platnosťou, sa po nástupe nového ministra vrátila, a to dokonca na ešte vyššiu pozíciu, pričom tento krok bol odobrený lživým tvrdením, že jej pracovný pomer nebol nikdy ukončený,“ vyčíta Mičovský.
Uznáva, že minister má právo vybrať si svojich spolupracovníkov, no jeho nástupca „masívne odstraňuje práve tých, ktorí priniesli do rezortu odvahu odhaľovať zlo“. „No najmä nemožno nevysloviť otázku najzávažnejšiu – v čí prospech sa to takto deje..?!“ pýta sa Mičovský.
Naše úspešné hnutie vzniklo, vážený pán predseda, vďaka Tebe, a to na troskách korupciou rozvrátenej krajiny," v závere sa opäť prihovára priamo Matovičovi. Pripomína mu, že „tejto idey sa nesmú spreneveriť ani dnes“.
„Ja však po našom poslednom rozhovore prestávam rozumieť Tebe. Naozaj si sa rozhodol prehliadať personálne kroky ministra Samuela Vlčana, ktoré znevažujú ľudí, čo s nesmiernym osobným nasadením pomáhali renovovať rezort?“ pokračuje.
Mičovský priznáva, že „nulovým prídelom z fondu obnovy sa mu otočili chrbtom a vo vládnom materiáli uviedli lož, že sme naše zásadné pripomienky stiahli“. „Rovnakého prístupu som sa dočkal k strategicky dôležitej otázke štátneho spolufinancovania spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dal si mi úlohu najprv dokázať, že peniaze štátu nebudú korupčne rozkrádané. Ja, čo som posledných dvanásť rokov spojil s protikorupčným bojom a obetoval som mu v lesoch, v parlamente, na súdoch a teraz aj pri riadení rezortu kus života, som Ti mal dokazovať, že nebudem podporovať rozkrádanie… Navyše to, že nový minister Ťa o takomto prístupe dokázal presvedčiť už za pár dní po svojom nástupe, je pre mňa ponižujúcou záhadou,“ konštatuje Mičovský.
Verejne sa Matoviča pýta, kde začala prameniť táto skrytá neprajnosť? „Vo chvíli, keď som úprimne verejne povedal, že za plagiátorstvo sa v kultúrnej krajine z verejnej funkcie odchádza, no aj to, že Tvoje úlohy sú väčšie ako Tvoje previnenie? Či vtedy, keď som za alkohol na pracovisku prepustil obľúbenkyňu hnutia? Alebo už vtedy keď som sa rozhodol pre odchod súčasného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana z funkcie štátneho tajomníka? A propos, tento odchod bol jednoznačným dôsledkom nášho ľudského nesúladu,“ hovorí bývalý minister a poslanec hnutia OĽaNO.
„Upozorňoval som ho (Samuela Vlčana, pozn. red.), že ak nezmení prístup k spolupracovníkom, rozlúčime sa, čo sa napokon aj stalo. To, že sa po tomto odchode stal Tvojim poradcom, hoci si poznal všetky súvislosti, som nikdy celkom nepochopil, no rešpektoval som to. Jeho terajšie kroky však už nemôžem. Zneucťujú protikorupčný étos nášho hnutia,“ zvolil Mičovský silné slová.
„Ak by som v tejto situácii mlčal, urobilo by to zo mňa zbabelca. Takže nebudem. Nemlč, prosím, ani Ty, hnutie, ktoré si založil, si to nezaslúži,“ uzavrel svoj list Matovičovi. List Mičovský zverejnil na sociálnej sieti, napísal ho v Humennom 15. augusta.