Podľa Františka Majerského, prezidenta Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov, sa na stavoch pacientov oproti druhej vlne nezmenilo nič. „Rastie to, je nám jasné, že v septembri sa to začne,“ predpovedá Majerský, ale také obavy, aké mal počas druhej vlny, nepociťuje. „Zhruba 80 percent záchranárov je zaočkovaných, sme pripravení,“ dodal s odvahou.
Kým ešte pred mesiacom vyrážali záchranári za COVID-19 pacientami 19-krát za týždeň, minulý týždeň to bol už dvojnásobok.
Aj operačné stredisko zaznamenalo nárast výjazdov. Podľa hovorkyne Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Aleny Krčovej je to dnes 13 výjazdov. Začiatkom augusta však musela sanitka za COVID-19 pacientom vyrážať na Slovensku len raz za deň.
„Najhoršia situácia bola na konci februára, keď sme mali aj 468 výjazdov za deň. V marci to kleslo na zhruba 280 a ešte v apríli sa to pohybovalo na približne sto výjazdoch sanitiek za deň,“ ozrejmila Krčová, podľa ktorej aktuálne čísla odrážajú stav zo začiatku júna, keď druhá vlna odznievala.
„Dávno sme vedeli, že to príde. Polovica ľudí nie je zaočkovaná, a preto predpokladám, že sa infikujú a budú mať aj príznaky. Na základe toho, že delta je nákazlivejšia, no má miernejšie príznaky, odhadujem, že čísla hospitalizácií a úmrtí budú dosahovať polovicu,“ zamýšľa sa záchranár a šéf Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš.
Nadmerné počty výjazdov kvôli COVID-19 však blokujú kapacity pre infarkty, mozgové príhody a úrazy.
Deti sanitky nepotrebujú
Podľa údajov od analytika Ivana Bošňáka z projektu Dáta bez pátosu, asi každý druhý výjazd končí aj hospitalizáciou pacientov s ťažkosťami kvôli COVID-19.
„Nie je dôležitý len stav pacientov, ale najmä ich prítok do nemocníc. Nesmieme sa pozerať len na počty infikovaných, ale na počty výjazdov sanitiek za pacientami s COVID-19,“ upozorňuje Bošňák a pripomína, že Covid automat bude musieť zohľadňovať aj tieto faktory.
„V Bratislave budú v septembri vysoké denné prírastky. Tie čísla zvýšia najmä deti. Dôvodom budú, samozrejme, otvorené školy. Za nimi však nebudú sanitky jazdiť, pretože infekciu zvládajú mladšie ročníky pomerne dobre. Musíme zohľadňovať hospitalizácie,“ podotýka Bošňák. Pripomína, že ak chce rezort zdravotníctva sledovať prírastky novoinfikovaných, musí sa do úvahy brať ich veková štruktúra.
Matematik Richard Kollár z projektu Veda pomáha tvrdí, že výjazdy sú predpoveďou budúcich hospitalizácií, no jedným dychom dodáva, že protipandemické opatrenia by sa podľa neho nemali riadiť podľa nich. „Predpovedať by to mala predovšetkým incidencia, čiže počet pozitívnych testov tých vekových skupín, pri ktorých očakávame, že môžu v nemocnici končiť – a to sú dospelí. Takáto incidencia dobre predikovala nástup našej poslednej vlny a aj nástup vĺn v západnej Európe,“ dodal Kollár.
Je to preto, že počas doterajšieho priebehu epidémie COVID-19 na Slovensku tvorili osoby nad 50 rokov 85 percent hospitalizácií a 98 percent úmrtí.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo k 23. februáru hospitalizovaných 349 detí do desať rokov z celkovo 9 223 infikovaných.
Lôžka plnia nezaočkovaní
Najviac výjazdov zatiaľ evidujú v Košickom kraji. Nasleduje Prešovský a tretím je Bratislavský. Nemocnice zatiaľ nápor na lôžka nepociťujú.
„Situácia s počtom pacientov si momentálne nevyžaduje reprofilizáciu v nemocnici, Klinika infektológie a cestovnej medicíny má nateraz dostatočné kapacity na liečbu týchto pacientov,“ spresnila Monika Krišková, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a dodala, že všetci zamestnanci kliniky sú zaočkovaní.
Čo sa týka COVID-19 pacientov, všetci aktuálne hospitalizovaní v košickej nemocnici sú nezaočkovaní. „Aktuálne máme hospitalizovaných deväť pacientov, z nich traja sú na JIS a ani jeden z týchto pacientov nie je zaočkovaný,“ priblížil stav pacientov na lôžkach primár Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Martin Novotný.
V Bratislave sa tiež začali prípravy. „Na každom oddelení sa nachádzajú izolačné izby pripravené práve pre pacientov s COVID-19,“ skonštatovala Eva Kliská, hovorkyňa bratislavskej univerzitnej nemocnice. Tvrdí, že zdravotníci, ktorí pracujú na covid oddeleniach a prichádzajú do kontaktu s infekčným pacientmi, sú zaočkovaní.
Automat potrebuje zmenu
Matematik Richard Kollár už dlhší čas volá po tom, aby incidencia, ktorá vstupuje do rozhodovania o farbách okresov v Covid automate, zohľadňovala rôznu rizikovosť vekových skupín byť hospitalizovaní.
„Covid automat by nikde za žiadnych okolností nemal motivovať zriadovateľov škôl či primátorov a iných k tomu, aby nejaké skupiny obyvateľov netestovali,“ upozorňuje.
Covid automat by mal prejsť v najbližších dvoch týždňoch zmenou. Odborníci chcú prihliadať na to, ako nebezpečne sa v skutočnosti vírus šíri. „Ide o to, aby okresy neprechádzali do tmavších farieb na základe jedného ohniska, rodinného výskytu nákazy a podobne,“ vysvetlil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).
„Tým sa Covid automat stane presne tým, čím má byť – bude prediktorom budúcich hospitalizácií a pomôže nám vyhnúť sa preplneniu nemocníc,“ víta riešenie Kollár.
VIDEO: Lengvarský v Ide o pravdu: Tretia a posledná vlna príde koncom septembra. Vianoce očakávam už bez vírusu.