Vo svojom zdôvodnení sa generálny prokurátor odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 7. januára, kde sa konštatuje že „orgánom činným v trestnom konaní sa v predmetnej veci nepodarilo zabezpečiť dôkazy v takom množstve a kvalite, ktoré by v tomto štádiu trestného konania umožňovali vyvodiť podozrenie v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa skutkov tak, ako sú im kladené za vinu, dopustili,“ informovala hovorkyna Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Generálny prokurátor „dospel tiež k záveru, že také dôkazy neboli zabezpečené ani po vydaní a právoplatnosti napadnutých uznesení, keďže výpovede svedkov neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali. V zhode so skutkovými a právnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky generálny prokurátor Slovenskej republiky konštatuje, že týmto právoplatným uznesením o vznesení obvinenia, bol porušený zákon v neprospech všetkých troch obvinených,“ dodala Tökölyová.
Čítajte viac Haščák prevádza majetok na rodinu. O čo ide a hrozí mu prepadnutie majetku?
Haščák a jeho obhajcovia vítajú rozhodnutie o zrušení jeho obvinení i obvinení ďalších osôb zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku. K obsahu rozhodnutia sa však vyjadriť momentálne nevedia, keďže im zatiaľ doručené nebolo. Haščák sa v súčasnosti nebude vyjadrovať ani k ďalšiemu postupu po zrušení obvinení. Informoval o tom jeho advokát Martin Škubla.
Obhajcovia finančníka poukazujú na to, že generálny prokurátor sa stotožnil s viacerými ich argumentmi vrátane tej argumentácie, že v trestnom stíhaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznesenie obvinení, a že také skutočnosti neboli zistené ani po vznesení obvinenia. „To len potvrdzuje názor klienta, že bol v decembri 2020 obvinený (a vzatý do väzby) bez akéhokoľvek skutkového základu,“ konštatujú.
Pripomínajú, že už v návrhu podľa paragrafu 363 uvádzali, že údajné podozrenie o „kúpe“ tzv. nahrávok Gorila nebolo za šesť rokov trestného stíhania dôkazne overené, a teda po celé toto konanie zostalo len v rovine nepodložených tvrdení.
Poukazovali tiež na ďalšie procesné a vecné „lapsusy“ napadnutých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a trestného konania. „V neskorších podaniach sme napokon reagovali na nečinnosť vyšetrovateľa po vznesení obvinenia, keď riadne nevykonával dokazovanie,“ doplnili.
Čítajte viac Haščáka zadržali a obvinili z korupcie. Penta hovorí o demonštrácii sily
Spolumajiteľa finančnej skupiny Penta zadržali vlani 1. decembra, keď prišiel na plánovaný výsluch na policajné prezídiu. V spievode asi 30 kuklúčov ho následne do Petržalky, kde prehľadávali sídlo spoločnosti Penta v Digital Parku. Zadržaná bola s ním aj bývalá príslušníčka SIS Dana Arpášová a ešte týždeň predtým v inej veci aj jej manžel Ľubomír. Boli obvinení z predaja materiálov Slovenskej informačnej služby týkajúcich sa kauzy Gorila a následnej legalizácie tohto úplatku.
„V tomto štádiu konania existuje dostatočne dôvodný záver, že obaja obvinení mali vyvíjať aktivity, ktorých hlavným cieľom bolo získavanie spravodajských informácií, pričom uvedené informácie mali „zbierať“, s cieľom následne ich využiť vo vlastný prospech,“ skonštatovala sudkyňa Pamela Záleská v uznesení, ktorým 4. decembra 2020 vzala Jaroslava Haščáka a Danu Arpášovú do väzby. Obaja obvinení svoju vinu popierali.
Vyšetrovateľka vzniesla 1. decembra Haščákovi a manželom Arpášovcom obvinenie pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti spolupáchateľstvom a Haščákovi aj pre zločin podplácania. Keďže touto legalizáciou im mal vzniknúť prospech veľkého rozsahu, obvineným podľa Trestného zákona hrozí trest odňatia slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov.
Niekedy v roku 2006 mal Arpáš ako riaditeľ sekcie vnútornej bezpečnosti SIS v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami získať v spravodajských evidenciách SIS dôverné informácie zo spravodajskej činnosti SIS označené ako tzv. spis Gorila týkajúce sa rôznej ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti členov finančných skupín, podnikateľov, štátnych úradníkov, politikov a iných osôb. Tieto Arpáš najneskôr v septrembri 2006 za úplatok vo výške 194.765 eur poskytol Haščákovi, ktorého údajnej trestnej činnosti sa tieto informácie týkali, čím sťažil jej objasnenie a vyšetrenie.
Následne medzi septembrom 2006 a marcom 2008 mali po predchádzajúcej dohode používať obchodno legalizačnú štruktúru, ktorá Haščákovi prostredníctvom fiktívneho obchodného vzťahu umožnila za predstierané analýzy a poradenstvo v oblasti zdravotníctva manželom Arpášovcom vyplatiť postupne v 15 platbách úplatok takmer 200 tisíc eur (5,9 milióna slovenských korún). Jediným cieľom tohto obchodného vzťahu malo byť podľa polície zakrytie pôvodu a účelu financií. Prvá suma zo začiatku októbra bola vystavená na 1,5 milióna vtedajších korún, druhá na pol milióna a daľších 13 išlo po 300 tisíc korún.
Arpáš bol vo väzbe od 26. novembra 2020 potom, čo bol spolu s ďalšími štyrma ľudmi zadržaný pri akcii Babylon a obvinený pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania v súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti a v prípade jednej osoby aj pre trestný čin podplácania. Spolu s Arpášom bol vtedy zadržaný a obvinený aj advokát Františk Polák, ktorý obhajoval napríklad mafiána Mikuláša Černáka.