Podľa politikov je neprijateľná taká moc v rukách jedného človeka napriek tomu, že ho sami zvolili. Podľa iných treba zmenu podrobiť širokej verejnej diskusii, a nie ju prijímať rýchlou a účelovou novelou. Koalícia je však rozhodnutá, otázna je už len podoba, v ktorej sa zmena prijme.
„Na základe štvrtkového rokovania koaličnej rady za účasti všetkých koaličných strán sa koaličná rada jednomyseľne zhodla na nasledovnom postupe: zriaďujeme pracovnú skupinu zo zástupcov koaličných strán, ako aj odborníkov na trestné právo,“ informoval mediálny tím najsilnejšieho vládneho hnutia OĽaNO.
Úlohou tejto pracovnej skupiny je preskúmanie a príprava návrhu úprav paragrafu 363 Trestného poriadku v zmysle schváleného znenia programového vyhlásenia vlády a rovnako posilnenie prvkov kontroly zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní v rámci trestného konania.
„Cieľom tohto postupu je posilnenie ochrany zákonnosti v rámci trestného konania a rovnako zvýšenie dôvery verejnosti v nezávislosť postupov orgánov činných v trestnom konaní,“ vysvetlila koalícia v oficiálnom oznámení. Pracovná skupina má predložiť prvé návrhy na koaličnú radu, ktorá sa uskutoční už v pondelok 6. septembra.
Paragraf 363 sa týka možnosti zrušiť právoplatného rozhodnutie v prípravnom konaní. „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon,“ uvádza Trestný poriadok s tým, že proti takémuto uzneseniu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok, je teda konečné. Generálny prokurátor však môže napadnuté rozhodnutie zrušiť len do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Čítajte viac Žilinka pochybnosti nevyvrátil
Zmena v horizonte dní
Spor medzi generálnym prokurátorom a vládnou koalíciou sa rozhorel, keď pre nedostatok dôkazov a viaceré pochybenia orgánov činných v trestnom konaní Generálna prokuratúra zrušila obvinenia bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, právnikovi Zoroslavovi Kollárovi či finančníkovi Jaroslavovi Hačšákovi. Generálna prokuratúra v ich prípadoch konštatovala závažné procesné pochybenia, porušenia zákona, ale najmä absenciu dôkazov, ktoré nahrádzali len nedôveryhodní kajúcnici.
Politici sa následne predbiehali, kto si viac kopne do Žilinku. Hovorili o prokuratúre sovietskeho typu, prirovnávali ho k neslávne známemu a trestne stíhanému bývalému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi či zaraďovali medzi ľudí úslužných voči mafii.
Žilinka na štvrtkovej tlačovej besede politikom odkázal, že sa nedá zastrašovať. „Ja ako generálny prokurátor sa nikdy nebudem podriaďovať nejakým víziám kvázispravodlivosti. Nikdy sa nenechám tlačiť do žiadnych rozhodnutí, spôsobu ich komentovania, či už politikmi, médiami, alebo niekým iným. Jednoducho sa nenechám zastrašovať,“ vyhlásil Žilinka.
Vládna zostava nespokojná s generálnym prokurátorom, ktorého sama zvolila, sa však nedala odradiť. Ešte vo štvrtok zvolala mimoriadnu koaličnú radu s cieľom rokovať o oslabení právomocí generálneho prokurátora. Napokon dospela k dohode na príprave pracovnej skupiny. Má ju viesť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), každá strana má do nej nominovať maximálne dvoch členov. „Plán je, že k záveru by sa malo dospieť v horizonte dní, prípadne niekoľko málo týždňov, nie mesiacov,“ uviedol poslanec SaS Ondrej Dostál.
Predseda opozičného Smeru Robert Fico tvrdí, že zmena tohto paragrafu pre nich nie je téma. „Odmietame akékoľvek zásahy do právnej úpravy. Na to nie je žiadny dôvod. Ten dnes asi najznámejší paragraf 363 Trestného poriadku hovorí, že generálny prokurátor, ktorý je pánom prípravného konania, môže na základe tohto ustanovenia zrušiť rozhodnutie policajta a prokurátora, ak bol porušený zákon. Aké iné právomoci má mať generálny prokurátor, keď nie tieto,“ zdôraznil Fico.
Žilinka okrem dvoch kritizovaných rozhodnutí obhajoval aj využívanie paragrafu, ktorým o kritizovanom zrušení obvinení rozhodol. Ak by politici toto jeho oprávnenie zrušili, išlo by podľa Žilinku o „mocenský zásah“ do jeho kompetencií. „Z generálneho prokurátora by sa stal len štatista,“ zdôraznil.
„Toto opatrenie generálneho prokurátora je tou poistkou, že je tu jeden orgán, ktorý musí rozhodnúť, ak došlo k porušeniu zákona, a to tak, že veci uvedie do právneho súladu, a to aj zrušením rozhodnutí prokurátorov a policajtov. Toto je prakticky jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na vykonanie nápravy,“ vysvetľoval Žilinka.
Čo hovoria odborníci?
Ministerka spravodlivosti ešte vo štvrtok naznačila, ako si úpravu Trestného poriadku sama predstavuje. Úprava by mohla byť koncipovaná tak, že by vymedzila tie rozhodnutia, na ktoré by sa ten negatívny pokyn nemal vzťahovať. „Ten paragraf 363 by sme tak zúžili, že by tam nebola možnosť preskúmavať otázku, či vznesením obvinenia, alebo začatím trestného stíhania mal byť porušený zákon,“ priblížila.
V hre je aj prísnejšia verzia. „Pri tvrdšom legislatívnom obmedzení by generálny prokurátor mohol svoju právomoc využiť výhradne v neprospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie alebo ktorá je obvinená, a nie aj v jej prospech, ako sa to stalo aktuálne voči Pčolinskému, Haščákovi, Kollárovi a ďalším,“ uviedol na svojom profile predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru za OĽaNO Milan Vetrák.
„Viem, že ministerka spravodlivosti chce túto otázku riešiť vo veľkej novele trestnoprávnych kódexov ku koncu tohto roka, vzhľadom na aktuálne spoločensko-politické dianie však budem iniciovať, aby sa ustanovenia § 363 Trestného poriadku zmenilo čo najskôr poslaneckým návrhom zákona,“ dodal Vetrák. Zmena by sa tak mohla byť súčasťou rozširujúceho návrhu k disciplinárnemu poriadku, ktorý je v parlamente a v rámci ktorého je otvorený aj Trestný poriadok.
Odborník na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda tvrdí, že tento paragraf má jednoznačne v zákone svoje miesto. „Toto ustanovenie hovorí, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Zdá sa vám na tom znení niečo v neporiadku? Vyspelé demokracie ani ich občania o tom nepochybujú, pochybujú iba ľudia v štátoch, ktorým ešte v ceste za skutočným demokratickým zmýšľaním niečo chýba,“ zdôraznil Burda v rozhovore pre Pravdu.
Čítajte viac Burda: Neodôvodnené trestné stíhania sú rovnako nebezpečné ako korupcia
Najtvrdšie sa proti zmene zákona ohradila Slovenská advokátska komora. Upozorňuje najmä na jej účelovosť. „V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku. Zmeny zákona len kvôli konkrétnych kauzám aj historicky vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo v 21. storočí v Európskej únii nemôžeme dopustiť,“ upozorňuje komora.
Čítajte viac Advokáti k Žilinkovi: Meniť zákon len pre nepopulárne rozhodnutie je neakceptovateľné
Kritizovaný paragraf sa podľa nej využíval v absolútnej väčšine na nápravu nezákonnosti. „Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom v prípravnom konaní v drvivej väčšine prípadov zvrátil nezákonnosť rozhodnutí prokurátorov, či už v prospech, alebo v neprospech obvinených. Systém bŕzd a protiváh prípravného konania je nevyhnutný pre zachovanie dôvery občanov v to, že Slovenská republika nie iba formálne, ale aj materiálne napĺňa základné atribúty právneho štátu,“ uvádza komora s tým, že budovaniu právneho štátu svedčí vždy rozvaha a pokora nositeľov politickej moci, a nie náhlivé, do dôsledkov nepremyslené a politicky motivované arbitrárne rozhodnutia.
Prokurátori nie sú jednotní
Samotní prokurátori však nie sú v názore na zmenu právomoci generálneho prokurátora jednotní. „Ešte sme sa na rade o tomto nerozprávali. Otvorím to na najbližšom zasadaní. Vnímam ale verejnú diskusiu o tom, či má zostať táto kompetencia generálneho prokurátora zachovaná v doterajšej širokej podobe, alebo v zúženej podobe, za plne legitímnu. Prevažujúcim názorom v rade je potreba určitej formy redukcie tohto oprávnenia. V akej forme, to by už malo byť predmetom tej verejnej diskusie,“ povedal pre Pravdu predseda Rady prokurátorov Stanislav Jakubčík.
Zároveň upozorňuje, že by nebolo vhodné o takejto novelizácii Trestného poriadku rozhodovať narýchlo a len pod vplyvom emócií z tohtotýždňových rozhodnutí. „Zmenu treba ale naozaj podrobiť širokej verejnej diskusii, a nie ju prijímať rýchlou a účelovou novelou,“ dodal Jakubčík.
Za zmenu sa už jednoznačne vyjadrili aj neziskové organizácie, ktoré sa venujú právu. Via Iuris pripomína, že ide o výnimočný inštitút a ak má zostať súčasťou oprávnení generálneho prokurátora, musí mať jasne stanovené hranice, aby sa zabránilo jeho zneužívaniu a aby si zachoval charakter výnimočnosti.
„Navrhujeme v právnom poriadku priamo vymedziť právoplatné rozhodnutia, ktoré môže generálny prokurátor v mimoriadnych situáciách zrušiť s cieľom explicitne vylúčiť z preskúmavacieho oprávnenia uznesenie o vznesení obvinenia a iné procesné a medzitýmne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Navrhujeme v súvislosti s týmto oprávnením jasne zakotviť, že je prípustné iba v prípade využitia riadnych opravných prostriedkov. Navrhujeme aj zvážiť možnosť preskúmania tohto rozhodnutia súdom,“ informovalo združenie Via Iuris.