K devastácii podľa nich dochádza „aj verejne prezentovanou absolútnou neúctvou politickej moci a značnej časti médií voči osobe generálneho prokurátora, ktorá sa prejavuje faktickými výzvami k nerešpektovaniu jeho kompetencií ako ústavného orgánu ochrany zákonnosti“.
Sudcovia považujú za neakceptovateľné „snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inšitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej diskusie“. List, pod ktorý sa podľa informácií Pravdy podpísalo niekoľko desiatok sudcov, je reakciou na situáciu z tohto týždňa. V posledný augustový deň prepustili z väzby bývalého šéfa tajných Vladimíra Pčolinského.
Čítajte viac Sudca Šamko: Paragraf 363 sa mení narýchlo a nekoncepčne
Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera našiel pochybenia pri začatí stíhania aj počas vyšetrovania, dokonca podľa neho pochybil aj dozorujúci prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry. Preto jeho obvinenie zrušil, Pčolinského prepustili z väzby, v ktorej bol od 14. marca, a vyšetrovateľ má opäť v tejto veci rozhodnúť.
Pčolinský bol obvinený z prijímania úplatku v dvoch prípadoch. V jednom ho mal uplácať konkurzný právnik Zoroslav Kollár, ktorý sa tak tiež dostal z väzby na slobodu. V rovnaký deň Žilinka zrušil obvinenie finančníka Jaroslava Haščáka v kauze Gorila. Už predtým však na nezákonnosť poukázal aj súd.
Žilinka zvolal tlačovú besedu na štvrtok 2. septembra. Na brífing sa však dostali len dve tlačové agentúry – jedna štátna, jedna súkromná, a televízne štáby. Podobne Žilinkov úrad postupoval už dva razy. Novinárov, ktorí sa dožadovali vstupu, do budovy generálnej prokuratúry nevpustili.
Výsledkom je snaha vládnej koalície zasiahnuť do právomocí generálneho prokurátora a zmeniť paragraf 363. Ten sa týka možnosti zrušiť právoplatného rozhodnutie v prípravnom konaní. „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon,“ uvádza Trestný poriadok s tým, že proti takémuto uzneseniu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok, je teda konečné. Generálny prokurátor však môže napadnuté rozhodnutie zrušiť len do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Sudcovia však nevnímajú iba udalosti tohto týždňa. „Ako sudcovia považujeme za absolútne neprijateľnú verejnú degradáciu riadne odôvodnených rozhodnutí generálnej prokuratúry zo strany jej podriadených zložiek justičných orgánov a osôb zodpovedných za výkon svojej funkcie priamo generálnemu prokurátorovi,“ píšu ďalej a poukazujú na slovné prestrelky medzi Žilinkom a špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom.
Čítajte viac Burda: Neodôvodnené trestné stíhania sú rovnako nebezpečné ako korupcia
„Takýmto správaním široko tendenčne podporeným politickými a mediálnymi útokmi, ktoré nemajú akýkoľvek objektívny odborný základ, je masívne podkopávaná dôvera spoločnosti v justičné orgány,“ konštatujú ďalej sudcovia.
Upozorňuje, že aplikácia paragrafu 363 nie je verejnosti správne vysvetľovaná a predstavuje „pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, a keďže nezakladá prekážku rozhodnutej veci, nevylučuje ani opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom“.
Ďalej autori listu sudcov použili aj pomerne silné slová: „Tolerovanie nezákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní je totiž vzhľadom na svoju zásadnú spoločenskú nebezpečnosť vo svojich možných dôsledkoch v príkrom rozpore s proklamovanými reformnými snahami o očistu politického a spoločenského života.“
Čítajte viac Koalícia vracia úder. Chce pristrihnúť krídla Žilinkovi
Vnímajú, že rozhodnutia generálnej prokuratúry sú „v rozpore so spoločenskými očakávania“. Tie sú však podľa nich „výrazne formované dlhodobou kampaňou mienkotvorných médií, vyplývajúcou zo subjektívnych názorov úzkeho spektra verejnosti s nedostatočným právnym vedomím“. „Majúc na zreteli základné princípy právneho štátu považujeme za potrebné upozorniť na riziko, že celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu, nastolenie ktorého nie je v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa v 21. storočí na ochranu svojich práv ústavnými orgánmi fungujúcimi v slobodnom demokratickom zriadení,“ uzatvára list sudcov.