Pred začiatkom letnej sezóny chýbalo v sektore gastra a ubytovania 40-tisíc ľudí. „Počas letnej sezóny sa to upravilo, ale sú to skôr sezónni pracovníci – dohodári. Jednoducho povedané, túto sezónu zachránili najmä študenti,“ povedal Marek Harbuľák, generálny riaditeľ Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS). Spolu s ministrom dopravy a výstavby Andrejom Doležalom (nom. Sme rodina) a ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina) sa v trnavskom hoteli zúčastnil na konferencii majiteľov a manažérov v hotelierstve a gastrosektore.
S chýbajúcim personálom sa podniky vyrovnávali rôzne. „Pristupovali k rôznym obmedzeniam, no cieľom bolo neznížiť komfort a kvalitu služieb,“ povedal Harbuľák. Niektoré hotely obmedzili ubytovaciu kapacitu, hoci by mali vyšší dopyt. Niektorí podnikatelia sa rozhodovali, ktoré služby stopnúť a ktoré, naopak, ponechať. V prípade stravovacích zariadení zas došlo k obmedzeniu otváracích hodín.
VIDEO: Minister Doležal: Niektorých musíme najskôr zachrániť, potom hovoriť o stimuloch.
Nechcené miesta pre cudzincov
Ak niekto hľadá pracovníka týždne až mesiace na pozíciu čašníka alebo kuchára za plat, ktorý je porovnateľný so mzdami v priemysle, má podľa ministra Krajniaka na výber dve možnosti – zavrieť alebo hľadať ľudí v zahraničí.
„Chceme nanovo nastaviť podmienky tak, že ak prejde niektoré pracovné miesto alebo niektorý segment testom, že občania Slovenskej republiky nemajú ani za garantovaný príjem záujem pracovať na tomto poste, potom budú môcť hľadať zamestnancov aj v iných krajinách,“ povedal Krajniak s tým, že najlepšia skúsenosť je s pracovníkmi z Ukrajiny.
Rezort už teraz pracuje na zozname nedostatkových profesií. Proces chce nastaviť tak, aby bol čo najmenej zaťažený administratívou. Viacerí pracovníci si našli zamestnanie v iných odvetviach a pre obavy z výpadku mzdy sa už nechcú do cestovného ruchu vrátiť. „Viem od viacerých zamestnávateľov, že ponúkané platy sú slušné. Radšej uprednostnia o trochu nižší plat v istejšom sektore ekonomiky,“ spresnil Krajniak.
Do sektora cestovného ruchu išlo podľa neho viac ako 500 miliónov eur, čo je približne štvrtina celkovej sumy na pomoc zamestnávateľom a zamestnanom. „Celkovo sme podporili vyše 17-tisíc žiadateľov z odvetvia cestovného ruchu, z toho v gastrosektore sme vyplatili 157 miliónov eur, v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb sme vyplatili 210 miliónov eur štátnej pomoci,“ vymenoval šéf rezortu. V septembri chcú podľa neho pokračovať na úrovni prvej pomoci. V prípade zhoršenia pandemickej situácie sú pripravení pomoc navýšiť.
VIDEO: Minister Krajniak o podpore cestovného ruchu.
Veľký problém: jedno IČO
Na vyplácanie prvej pomoci majú podľa Krajniaka rezervované peniaze v štátnom rozpočte. „Vyplatili sme už 115 miliónov zo 135 miliónov eur,“ doplnil minister Doležal, s tým, že ide len o malú schému pomoci. V prípade veľkej schémy sa v súčasnosti spracovávajú žiadosti v hodnote 7 až 9 miliónov eur. Segmentu by mohla podľa neho pomôcť agentúra Slovakia Travel, ktorá vznikla v máji tohto roku.
Pokiaľ by bola tretia vlna silná, minimálne v parametroch druhej vlny, bol by to podľa Harbuľáka posledný klinec do rakvy. „Zatiaľ sa javí, že štátna pomoc, bez ohľadu, ako ju ľudia hodnotia, dokázala minimálne zabezpečiť, že väčšina podnikov prežila,“ dodáva Harbuľák. Upozorňuje však na jednu skupinu, ktorá prepadáva cez sito finančnej pomoci. Stoja však za tým pravidlá Európskej komisie.
„Mnohé podniky vykonávajú na jedno IČO rôzne činnosti. V najviac postihnutom gastrosektore mohli mať výrazný pokles tržieb, aj na úrovni 80 až 90 percent. V súčte s ďalšími obchodnými činnosťami nesplnili kritérium pre pomoc,“ priblížil s tým, že s týmto problémom sa stretáva najčastejšie. Zo začiatku to boli najmä prevádzky, ktoré vznikli v čase pandémie alebo práve ukončovali investície, pretože pri výpočte nároku na dotáciu nebolo s čím porovnávať. „V tomto prípade sa však našiel mechanizmus pomoci,“ dodal Harbuľák.
Hostí zaujíma personál
Hotelieri a majitelia gastroprevádzok načrtli na konferencii aj tému očkovania zamestnancov. Ukazuje sa, že aj zákazníci sa zaujímajú o to, kto ich obsluhuje, či je personál zaočkovaný, alebo nie. Zamestnávatelia však na to nemajú dosah. Zamestnancov sa na tieto informácie nemôžu pýtať a tí zas o tom nemusia svojich nadriadených informovať.
„Ako zamestnávatelia nemáme v rukách žiadne nástroje, akým spôsobom si to u našich zamestnancov overovať. Takúto kompetenciu by sme práve naopak potrebovali. Sme tiež pod tlakom našich hostí. Ak sa zariadenie rozhodne fungovať v režime len pre OTP, prípadne len pre očkovaných a hostia sa chcú cítiť komfortne, takisto od nás očakávajú informáciu, či je personál, ktorý ich obsluhuje, očkovaný,“ podotkol generálny riaditeľ Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.
Dopyt rastie aj s tým, ako niektoré okresy prešli podľa Covid automatu do oranžovej farby. „Čoraz viac sa stretávame s touto požiadavkou od našich hostí, ale aj od organizátorov podujatí,“ poznamenal.
Mnohí zamestnávatelia skúšali motivovať svojich zamestnancov, aby sa dali očkovať. Sú podniky, ktoré majú o očkovanosti svojich zamestnancov prehľad. „Sú to väčšinou menší zamestnávatelia, počet zamestnancov majú nižší a dalo by sa povedať, že pracovné vzťahy sú skôr rodinné,“ podotkol.