S viacerými ministrami a ďalšími hosťami sa zúčastnila pietnej spomienky, ktorej súčasťou bolo otvorenie výstavy malieb umelca Felixa Nussbauma a koncert komorného orchestra Bruna Waltera.
Podujatie na pôde bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi sa uskutočnilo k 80. výročiu prijatia Židovského kódexu vládou vojnovej Slovenskej republiky, ktorý patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
Video: Pavel Traubner: Ušiel som do parku a gardista povedal, že nabudúce ma zastrelí.
„Jeho schválenie je hanebnou kapitolou našich dejín. Židia boli zbavení dôstojnosti, vylúčení z verejných funkcií a niektorých profesií,“ konštatovala prezidentka. Ako dodala, dnes už vieme, že to všetko bolo predzvesťou deportácií a masového vraždenia v koncentračných táboroch.
„Historici uvádzajú, že zo Slovenského štátu deportovali spolu viac ako 70-tisíc ľudí. Dnešný deň je pamätným dňom všetkých našich spoluobčanov, ktorí boli v priebehu našich dejín označovaní za rasových nepriateľov,“ povedala.
Čítajte viac Strašný zákon, ktorý odstraňoval Židov
Pripomenula, že si treba pamätať mená Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorí po úteku z Auschwitz-Birkenau podali svetu celistvú správu o chode tohto najväčšieho vyhladzovacieho tábora. Tiež Gizelu Fleischmannovú, Arnošta Grünhuta a ďalších, ktorí organizovali nepravdepodobnú záchranu Židov.
Partizánov ako Juraj Špitzer, Alexander Bachnár a Chaviva Reiková, letcov Otta Smika a Otta Schwarza, množstvo židovských vojakov, vojenských lekárov a ďalších, ktorí sa zapojili do ozbrojeného boja proti fašizmu.
„A tiež treba pamätať obrovské množstvo bezmenných, nezdokumentovaných a nezdokumentovateľných príbehov lásky k blížnemu uprostred najťažších podmienok v getách a lágroch. A aj na spravodlivých medzi národmi a ďalších nežidov, ktorí pre záchranu židovských životov riskovali svoje vlastné,“ povedala prezidentka.
Čítajte viac Heger: Nedovoľme, aby svedectvá z holokaustu prekričali hlasy plné nenávisti
O potrebe pamätných dní podľa jej slov svedčia aj dôkazy rastúceho antisemitizmu. „Po celom svete pribúdajú nenávisťou motivované útoky na Židov, židovské objekty a organizácie. Množia sa tiež prípady znevažovania obetí holokaustu bagatelizovaním toho, čo prežili. Sú hodné odsúdenia rovnako ako prirovnávanie nesúhlasu s pandemickými opatreniami k holokaustu. Znevažujú pamiatku miliónov ľudí zavraždených v plynových komorách či mučených na miestach, na akom dnes stojíme. A sú neúctivé k preživším, ktorých zástupcovia sú aj dnes tu s nami,“ dodala Čaputová.
Účastníci spomienky si prezreli výstavu obrazov maliara židovského pôvodu Felixa Nussbauma, ktorý zahynul v koncentračnom tábore. „Do Serede ju zapožičalo múzeum pomenované po umelcovi v meste Osnabrück,“ informovala Kristína Svrčková z múzea. Do programu bolo zaradené aj vystúpenie komorného orchestra Bruna Waltera s dirigentom Jackom Martinom Händlerom, ktorého rodičia boli v seredskom tábore.
Čítajte viac Prežila holokaust. Pápež 81-ročnej žene pobozkal tetovanie na predlaktí