„V parku bola ceduľa s textom ‚Psom, cigánom a Židom vstup zakázaný‘. Pamätám si, že ako štvorročný som mame do toho parku ušiel a priviedol ma odtiaľ veliteľ Hlinkovej gardy. Mame povedal, že ešte raz a zastrelí ma,“ spomína si čestný predseda zväzu a lekár, 80-ročný Pavel Traubner.
„Skrývali sme sa v horách v bunkri, a keďže mi stále hovorili, že ma nesmie byť počuť, mal som to tak zafixované, že som potom ešte rok len šepkal. Bola veľká zima a stále hrozilo, že nás objavia Nemci, fašisti alebo gardistická skupina,“ pokračoval Traubner. Podotkol, že keď sa ako štvorročný vrátil z hôr, vážil toľko, koľko má vážiť ročné dieťa. Jeho mama ako dospelá žena vážila 32 kíl.
Video: Pavel Traubner: Ušiel som do parku a gardista povedal, že nabudúce ma zastrelí.
„Mnohí Židia radi objavujú, učia sa, cestujú. Toto všetko našim predkom Židovský kódex pred 80 rokmi upieral,“ priblížil predseda zväzu Richard Duda. Dodal, že Židom zhabali majetok a vylúčili ich zo spoločnosti. „Nemohli chodiť do kaviarní, galérií, parkov. A v Židovskom kódexe boli aj ďalšie absurdnosti,“ dodal.
Z nenávisti je marketing
Zástupcovia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí a tiež iniciatívy Mladí proti fašizmu pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia hovoria, že je dôležité pripomínať si tieto hrôzy z minulosti, aby sa už neopakovali, a to na akýchkoľvek skupinách obyvateľstva.
„Sme posledná generácia, ktorá sa ešte má šancu stretnúť s pamätníkmi holokaustu. Nesmieme dopustiť, aby sa naň zabudlo a aby sa obmedzovanie ľudí len na základe ich pôvodu opakovalo,“ poznamenal zakladateľ iniciatívy Marek Mach.
Podľa Dudu sa nenávisť voči rôznym skupinám aj dnes často využíva na politický marketing. „Pred 80 rokmi to viedlo k veľkému nešťastiu, preto sa z toho musíme poučiť,“ tvrdí. Zo Slovenska vtedy deportovali vyše 70-tisíc občanov, ktorých previezli do koncentračných táborov. Domov sa ich po vojne vrátilo necelých štyritisíc.
Video: Richard Duda: Židovský kódex spôsobil mnoho tragédií, ľudia majú krátku historickú pamäť.
„Ak by bolo vzdelávanie o tejto téme aspoň na základnej úrovni, nikto v spoločnosti by holokaust nemal spochybňovať,“ hovorí vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Preto sa snažia ľuďom sprostredkovať informácie z dôveryhodných zdrojov a učiť mladých ľudí, ako ich vyhodnocovať. „Veľmi nebezpečné je zlo relativizovať. Internet je plný rôznych nenávistných prejavov založených na relativizácii zla a zmeniť sa to dá jedine vzdelávaním. Zlo je absolútne,“ deklaruje Duda.
Spomienkové akcie
Vláda v stredu prijala vyhlásenie, podľa ktorého „prejavuje ľútosť nad zločinmi, ktorých sa dopustila vtedajšia štátna moc, osobitne nad tým, že 9. septembra 1941 vláda vojnovej Slovenskej republiky prijala hanebné nariadenie obmedzujúce základné ľudské práva a slobody občanov židovského pôvodu, ktoré následne viedlo k deportáciám a smrti vo vyhladzovacích táboroch“.
Nariadenie č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, známe aj ako tzv. Židovský kódex, prijala vtedajšia slovenská vláda 9. septembra 1941. Vyvrcholilo tým ročné obdobie platnosti ústavného zákona č. 210 z 3. septembra 1940, ktorým snem SR splnomocnil vládu vykonávať opatrenia „potrebné na vyradenie Židov zo sociálneho a hospodárskeho života“.
Video: Marek Mach: Nesmieme dovoliť, aby sa na holokaust zabudlo.
Kódex obsahoval 270 paragrafov, bol jedným z najrozsiahlejších právnych predpisov prijatých na Slovensku medzi rokmi 1939 až 1945 a patril medzi najkrutejšie protižidovské zákony v Európe. Počas výročia budú na pamätných miestach čítať mená obetí holokaustu a tiež mená spravodlivých, ktorí im pomáhali. „Podľa našej viery, kým sa o človeku hovorí, tak stále žije,“ vysvetlil Duda.
Pamätný deň si na Slovensku pripomínajú niekoľkými ďalšími oficiálnymi i občianskymi akciami, na ktorých sa zúčastnia aj ústavní činitelia. V rámci aktivity Nezabudnutí susedia sa o desiatej ráno asi v 80 mestách a obciach na Slovensku rozozvučia zvony.
Okrem toho sa konajú koncerty a pietne spomienky spojené s ukladaním vencov. Tie budú na Rybnom námestí v Bratislave, kde kedysi stála synagóga, aj pri Múzeu holokaustu v Seredi.
Čítajte viac Čaputová: Schválenie Židovského kódexu je hanebnou kapitolou našich dejín