Ako hodnotíte krok Márie Kolíkovej a jej podporovateľov z platformy Za spravodlivé Slovensko prestúpiť do poslaneckého klubu SaS?
Ako logické vyústenie situácie, v ktorej sa Mária Kolíková a jej stúpenci ocitli. Keďže opakovane deklarovali, že chcú podporovať vládnu koalíciu a súčasne ich cieľom bolo byť súčasťou koalície, ktorá by mala nejaký hlas a aby boli rešpektovaní a myslím si, že aj aby zaistili pre Máriu Kolíkovú pokračovanie v pôsobení na poste ministerky spravodlivosti, tak vstup do poslaneckého klubu niektorej z koaličných strán bol pochopiteľným rozhodnutím. Ako nezaradení poslanci by totiž mali omnoho horšie postavenie než ako poslanci, ktorí sú súčasťou nejakého poslaneckého klubu vládnej koalície.
Ak by mala Kolíková ostať na poste ministerky spravodlivosti, tak koaličná zmluva by sa mala zrejme upraviť, pretože rezort spravodlivosti prislúcha strane Za ľudí. Igor Matovič, líder OĽaNO, ju však meniť nechce. Aké je východisko z takéhoto patu?
Ak chce najmä Igor Matovič zbaviť Máriu Kolíkovú pozície ministerky spravodlivosti, tak to rozhodnutie musí učiniť premiér Eduard Heger. Osobne však neviem, akým spôsobom by verejnosti argumentoval, že odvoláva ministerku, za ktorú sa prednedávnom postavil. Samotná vládna koalícia ju totiž viackrát označila ako kľúčovú osobu v boji za spravodlivé Slovensko a za zmenu, ktorú chceli presadiť. Takže momentálne je koalícia v patovej situácii. Na jednej strane sa zmenili pomery síl v klube SaS, čo sa týka počtu poslancov, máme ministerku, za ktorú sa vládna koalícia niekoľkokrát postavila, vrátane premiéra, a situáciu, keď máme koaličného partnera, ktorý v podstate nemá poslancov, ale v prípade pôvodného znenia koaličnej zmluvy by mal mať nárok na dve ministerské kreslá. Patová situácia je dnes, ale ako sa vyvrbí neviem. Racionálne by bolo, ak by sa vládna koalícia zmenila na trojkoalíciu. Lenže v prípade tejto vládnej koalície sa nám ukazuje, že racionálne riešenia nie sú to, čím sa vyznačujú. Skôr preferujú rôzne emocionálne a často výrazne neštandardné riešenia problémov. Takže v tomto prípade si rád počkám, čo vládna koalícia vymyslí a akým spôsobom opätovne poprie racionalitu vo svojom rozhodovaní a vo svojich politický krokoch.
Čítajte viac Nastane pokoj a zmier!
Môže to teda dopadnúť aj tak, že koaličná zmluva sa nezmení a bude v rozpore s realitou?
Neviem si celkom predstaviť, ako by takúto realitu vysvetľovali. Keď sa nejaké rozhodnutie učiní, alebo zostane nejaký status quo, tak sa na to budú pýtať novinári, možno to budú hodnotiť analytici a možno aj niektorí vládni politici, napríklad aj poslanci. Situácia, že koaličná zmluva sa nezmení a zostane všetko tak, ako dosiaľ, je jedno z možných vyústení. Nemyslím si však, že to prospeje stabilite vládnej koalície. Preto racionálnym riešením, ktoré by veci pomohlo, je zmena koaličnej zmluvy. A to tak, aby reflektovala aktuálne pomery v koalícii čo sa týka počtu poslancov. Pretože tí rozhodujú o tom, či má, alebo nemá koalícia väčšinu v parlamente. A nie tak, ako to interpretujú niektorí členovia koalície, napríklad minister Naď alebo Matovič, ktorí prepočítavajú počty kresiel na pomer percent, ktoré získali strany v parlamentných voľbách.
Čítajte viac Vypovie Heger poslušnosť Matovičovi?
Ako by mala Veronika Remišová teraz postupovať?
Ťažko sa mi radí Veronike Remišovej, pretože urobila už toľko zlých krokov, že ani najlepšie mienená rada nenapraví to, čo pokazila. Jediné, čo jej asi v tomto momente zostáva, je udržať si čo možno najväčší počet poslancov. Tých má zatiaľ štyroch. V prípade, ak bude tlačiť na odvolanie Márie Kolíkovej, tak jej zostanú traja, pretože keď sa Kolíková dostane do parlamentu, tak bude musieť odísť poslankyňa Pivková, ktorá je Remišovej stúpenkyňa. Bude musieť presvedčiť duo Žitňanská, Šeliga, aby boli na jej strane, čo tiež ešte nie je isté. V prípade ak sa jej nepodarí udržať si aspoň štyroch poslancov, tak jej vyhliadky na udržanie si ministerského postu nie sú optimistické. Nových poslancov tiež nemá ako získať. Jedine tak, ako sa hovorí v kuloároch, že by jej Igor Matovič požičal nejakých poslancov, čo je tiež bizarná situácia. Na udržanie si „práva“ na ministerský post jej tak ostáva potom už len jediná možnosť, v rámci ktorej by sa jej dvaja, alebo štyria poslanci stali tiež súčasťou nejakého poslaneckého klubu. A keďže Igor Matovič sa vyjadril, že Veronika Remišová v podstate nikdy neodišla z OĽaNO, tak by mohla svoje ministerské pôsobenie zachrániť tým, že by sa jej poslanci stali súčasťou klubu OĽaNO. To však neznamená, že to pomôže strane. Myslím si, že pod vedením Veroniky Remišovej neexistuje žiadna možnosť, ktorá by viedla k tomu, že strana Za ľudí bude ešte niekedy relevantnou politickou stranou. To znamená politickou stranou, ktorá bude mať šancu pomýšľať na to, že bude súčasťou Národnej rady po akýchkoľvek voľbách, ktoré v budúcnosti budú. Skôr je pravdepodobnejšia cesta buď integrácie napríklad s OĽaNO, ako iné mnohé strany, ktoré dnes majú zastúpenie v Národnej rade vďaka širokej kandidátke OĽaNO, alebo ju postihne osud strán, ktoré prišli do parlamentu a potom po nich ani už len pes neštekol. Ako boli napríklad strany SOP, ANO Pavla Ruska, Sieť Radoslava Procházku a podobné.
Zvonka to vyzerá, že v strane Za ľudí nešlo o hodnotový spor, ale skôr personálny. Prečo sa strane nepodarilo vyriešiť konflikt v rámci vnútrostraníckych mechanizmov?
Hodnotový spor tam nemohol byť, pretože tá strana nemala nejaké ideové hodnoty. Nebolo sa o čo oprieť. Ak aj tá idea pôvodná bola, že bude centristickou stranou spájajúcou konzervatívcov a liberálov, tak toto tiež nebol konflikt tých, ktorí presadzovali konzervatívnu a liberálnu líniu strany. Nepovedal by som však, že to bol personálny konflikt. Spor bol skôr o tom, aká by mala byť politika strany v kontexte jej pôsobenia vo vládnej koalícii. Či vajatavá a promatovičovská, ktorú razí Veronika Remišová, alebo povedzme akčnejšia a suverénna, akú razila Mária Kolíková a jej stúpenci. To, ako to dopadlo, je vyústením toho, ako táto strana vznikla. Vznikla totiž ako strana pre prezidenta Kisku. Stanovy si nastavil tak, aby neumožnili fungovanie vnútrostraníckej demokracie. A to aj v rovine takej, že by straníci a dokonca lídri strany mohli presadiť svoju víziu politiky a smerovanie politickej strany. Ukázalo sa, že ten kľúčový problém tkvel v stanovách strany, ktoré v podstate umožnili Veronike Remišovej politickú stranu zničiť.
Bude teraz spojenectvo Borisa Kollára s Igorom Matovičom pevnejšie, keď sa posilnila pozícia Richarda Sulíka?
To spojenectvo bolo silné, no narušilo sa kauzou Pčolinský a vzťahom k ministrovi vnútra. Je možné, že posilnenie Sulíka ich vráti späť k sebe a toto naštrbenie prekonajú. Tiež však môže Boris Kollár vycítiť, že je pre neho politicky lepšie mať bližšie k Sulíkovi a využije túto možnosť. V každom prípade sa zatiaľ opäť z kuloárnych rečí javí, že Boris Kollár sa bude snažiť oslabenie svojej pozície riešiť regrutovaním nezaradených poslancov, ktorí sú momentálne v opozícií. Spomína sa primátor Rimavskej Soboty Šimko, možno si nájdu cestu ku Kollárovi aj poslanci Taraba a Kuffovci. To spojenectvo Matoviča s Kollárom bolo pragmatické, a v prípade, že by obaja cítili, že posilnenie Sulíka ich ohrozuje, tak je možné, že sa budú snažiť nejakým spôsobom jeho vplyv minimalizovať. A to možno aj ziskom ďalších poslancov, aby v prípade, že sa Sulík bude vyhrážať odchodom z vládnej koalície, mohla koalícia prežiť hoci len s minimálnou väčšinou.