Obaja boli predvolaní na zasadnutie parlamentných výborov. Kým vypočúvanie Lipšica sa nieslo v pokojnej atmosfére, Žilinka musel strpieť aj osobný útok zo strany poslanca SaS Alojza Baránika. Po tom, čo sa generálny prokurátor ohradil proti urážkam, sa Baránik vyjadril, že bude iniciovať jeho odvolanie z funkcie.
Baránik: Žilinku treba odstrániť
Baránik okrem iného uviedol, že Žilinka by mal byť odstránený z funkcie cez ústavnú väčšinu alebo „inak“. Toto vyjadrenie generálneho prokurátora značne pobúrilo. „Tak ako sa musím ohradiť voči vášmu vyjadreniu, že či už cez ústavnú väčšinu, alebo inak budem odstránený z funkcie generálneho prokurátora… čo to je? Ja som to už zažil, moja rodina to už zažila, to inak,“ zdôraznil Žilinka, ktorý mal byť spolu s rodinou cieľom nájomnej vraždy. Baránik na to odvetil, že tým „inak“ myslí, že generálny prokurátor odstúpi.
V piatok prišli Žilinka a Lipšic podať na Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR správu o činnosti svojich inštitúcií za rok 2020. Keďže ani jeden z nich nebol v tom roku ešte vo funkcii, pozornosť poslancov a verejnosti sa sústredila najmä na aktuálne medializované spory medzi generálnym prokurátorom a jeho námestníkom z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Poslancov zaujímal Lipšicov vzťah k Žilinkovi a celkovo ku Generálnej prokuratúre. Predseda výboru Milan Vetrák sa opýtal, či je ešte šanca, aby Generálna prokuratúra a špeciálna prokuratúra dokázali spolu funkčné spolupracovať. „My spory nevyhľadávame ani ich nechceme. Máme dosť svojej práce. Nechajte nás pracovať. Bol by som rád, keby tie vzťahy boli lepšie,“ odvetil Lipšic.
A prečo si spor s Generálnou prokuratúrou nevyriešili mimo médií za zatvorenými dverami? „Je voči nám vedená veľká kampaň silnej protistrany. Boli by sme radi, kedy inštitúcie, ktoré majú byť na našej strane, nám podržali chrbát,“ vysvetlil Lipšic.
VIDEO: Žilinka sa tvrdo ohradil voči poslancovi Baránikovi.
Žilinka: Nechcem byť alibistom
Spory medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou sa začali koncom augusta, keď Žilinka na Lipšica podal disciplinárny návrh za špekulatívne a zavádzajúce spochybňovanie trestného stíhania, ktoré ani nepatrilo do pôsobnosti špeciálnej prokuratúry. Vyvrcholili o niekoľko dní neskôr, keď Žilinka a jeho námestník Jozef Kandera rozhodli o nezákonnosti trestného stíhania bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, finančníka Jaroslava Haščáka a známeho konkurzného právnika Zoroslava Kollára.
Zrušiť právoplatné uznesenia policajtov a prokurátorov generálnemu prokurátorovi umožňuje paragraf 363 Trestného poriadku. A práve ten poslancov zaujímal najviac, aj keď podľa programu sa mali ešte venovať správe o činnosti prokuratúry.
Žilinka v zhode so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami povedal, že generálny prokurátor by bol bez tohto oprávnenia len štatistom. „Ak sa vyskytnú v práci OČTK také závažné pochybenia, nemožno presúvať zodpovednosť za nápravu zákonnosti na súd,“ vysvetlil. „To je jednoducho suchý fakt. Neostalo by mi iné, len skonštatovať porušenie zákona s dôvetkom, že vzniknutú nezákonnosť nemôžem reparovať,“ zdôraznil. „Generálny prokurátor nikoho neoslobodzuje, nič nezrušuje, ale v prípade zistenia porušenia zákona musí takéto uznesenie zrušiť,“ uviedol Žilinka.
Odmietol tiež, že by využitie tohto oprávnenia bolo len jeho osobným rozhodnutím. „To nie je rozhodnutie jedného človeka, ale tímová práca, za ktorú nesie zodpovednosť generálny prokurátor,“ priblížil s tým, že každé takéto rozhodnutie kontroluje päť párov očí.
„Nemôžem byť štatistom a alibistom, že nechám prejsť všetky trestné stíhania hlava-nehlava, že nech rozhodne súd. Veď to sú ľudské životy. Kto robí, robí chyby,“ zdôraznil Žilinka.
VIDEO: Baránik: Žilinka bol agresívny.
Baránik: Odvolať, naťahoval čas
Alojz Baránik z SaS označil Žilinkove vyjadrenia a vysvetlenia za zavádzajúce. Povedal, že Žilinka vlastne nahradil súd, čo podkopáva úctu občanov v právny štát. „Nadradený prokurátor nie je cár báťuška, že buchne po stole a povie, ako to bude. Nikdy som vo vzťahu k podriadeným prokurátorom takto nepracoval,“ odpovedal mu Žilinka. „Úctu občanov k právu vybudujeme jeho rešpektovaním, napĺňaním a riadnym odôvodňovaním rozhodnutí,“ povedal Žilinka.
Hneď na začiatku pojednávania o bode venovanom sporným rozhodnutiam na Žilinku zaútočil Baránik opäť. „Svoje veľmi pochybné rozhodnutia nielenže nezdôvodňujete, ale kompenzujete ich aj tým, že vykonávate politickú činnosť,“ skonštatoval Baránik. „Svoje klamstvá kompenzujete tým, že sa snažíte vytvoriť protiváhu protikorupčnej vláde tejto republiky,“ povedal Baránik.
Na tieto urážky reagoval Žilinka veľmi ostro. „Toto, čo ste teraz povedali, si, dúfam, všimne celá verejnosť. Toto je vrchol a dôrazne sa proti tomu ohradzujem,“ povedal Žilinka. „Považujem za absolútny vrchol, že ja vyvíjam politickú činnosť. Čo ja mám s politikou?“ pýtal sa Žilinka. „Maroš Žilinka je nielen generálny prokurátor, ale má aj svoju česť, rodinu a nenechám sa tu urážať len preto, že máte na svoje výroky poslaneckú imunitu,“ dodal.
Ostatní opoziční aj koaliční poslanci vo výbore sa k Baránikovmu útoku veľmi nehlásili. Juraj Šeliga zo Za ľudí poznamenal, že každý má právo sa pýtať. Dodal však tiež, že by asi volil slušnejší jazyk. „Bohužiaľ, pán Baránik si tu prišiel vybíjať nejaké svoje osobné komplexy,“ poznamenal nezaradený poslanec Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu.
Správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry v roku 2020 členovia výboru odporučili vziať Národnej rade na vedomie. Proti hlasoval len Baránik a jeho kolega z klubu SaS Ondrej Dostál. Rokovanie v bode o paragrafe 363 výbor prerušil. Pokračovať by mal najskôr o dva týždne.
Dôležitejšie veci ako odvolávanie
Baránik však po skončení výboru ešte pridal a vyhlásil, že bude iniciovať Žilinkovo odvolanie z funkcie. „Generálny prokurátor Žilinka stratil dôveru. Národná rada ho umožňuje odvolať, a preto som za to, aby sme o to pokúsili,“ napísal Baránik na svojom verejnom profile. „Bol extrémne nepresvedčivý. Namiesto toho, aby veci vysvetľoval, bol útočný, zavádzal a neodpovedal na otázky. Takto si generálneho prokurátora nepredstavujem,“ vysvetlil Baránik.
Prekážalo mu okrem iného aj to, že Žilinku poslanci pozvali o tri hodiny neskôr aj na zasadnutie výboru pre kultúru a médiá. Žilinka preto požiadal poslancov, aby ho na nasledujúci výbor pustili aspoň pol hodiny predtým. Po trojhodinovom vypočúvaní si vraj chcel pár minút oddýchnuť. Baránik to však pochopil po svojom. „Najprv si sám stanovil extrémne krátky čas, a potom ho naťahoval,“ doplnil poslanec SaS k dôvodom na Žilinkovo odvolanie.
Generálneho prokurátora už ďalšie verejné vyjadrenia poslanca veľmi nazaujímali. „Bol som zvolený na sedemročné funkčné obdobie a nad odstúpením neuvažujem,“ odkázal Žilinka. Zdá, že tento Baránikov výkrik ostane zatiaľ osamotený. „Nehnal by som to hneď na hranu, že poďme niekoho odvolávať. Viacerí poslanci tam isté dôvody vidia. Poďme sa ale skôr v koalícii dohodnúť na tom, ako upravíme paragraf 363 Trestného poriadku a ďalšie súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť páchatelia čo najskôr odsúdení a potrestaní. To sú pre obyčajných ľudí oveľa dôležitejšie veci ako odvolávanie generálneho prokurátora,“ povedal predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Milan Vetrák (OĽaNO).
Po Žilinkovi sa pred ústavnoprávnym výborom predstavil aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. „Bol to rok, ktorým sa začali trestné stíhania rozsiahlej korupčnej a ekonomickej trestnej činnosti. Boli to kauzy, ktoré sa začali ešte pred letom 2020, týkajúce sa súdnictva, či už v Bratislave, Žiline, alebo kauzy pod názvami Božie mlyny, Očistec, Judáš či Babylon,“ skonštatoval Lipšic na margo správy o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2020. „Rozsah vecí, ktoré v súčasnosti dozorujeme a pojednávame, je nepredstaviteľný. Sú to desiatky a stovky zväzkov spisového materiálu,“ dodal.
Išlo o selekciu médií?
Žilinka navyše absolvoval aj zasadnutie výboru pre kultúru a médiá, kde mal vysvetliť obvinenia zo selektívneho prístupu k médiám pri nedávnom informovaní o trestných kauzách.
Žilinka povedal, že nerozumie situácii, ktorá v súvislosti s týmto ich mediálnym výstupom vznikla. „Tvrdenie, že sme niekoho nepustili, že niekto dostal a nedostal pozvanie, nezodpovedá realite. Jednoducho, zvolili sme v závislosti od podmienok najefektívnejší formát plošného informovania,“ vyhlásil Žilinka.
Odmietol tvrdenie o selekcii médií a zopakoval, že situácia bola spôsobená nízkou kapacitou priestorov, a najmä pandemickou situáciou. Pozvané preto boli štyri celoštátne televízie a dve tlačové agentúry, ktoré zabezpečovali aj on-line prenos.
Výbor nakoniec prijal uznesenie, v ktorom vyzval Generálnu prokuratúru na otvorenú a transparentnú komunikáciu s verejnosťou tak, ako sa zaviazal generálny prokurátor, na dodržiavanie tlačového zákona a princípu zaobchádzania s novinármi na základe rovnosti.