Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová navštívila vlani v decembri Vatikán. Potom pápež František v júni prehovoril prostredníctvom videoodkazu na konferencii GLOBSEC v Bratislave a teraz je na trojdňovej návšteve Slovenska. Prečo mu hlava katolíckej cirkvi venuje toľko pozornosti?
Je úplne jasné, že prezidentka Čaputová pápeža zaujala. Pozornosť, ktorú vaša hlava štátu venuje environmentálnym otázkam, je prepojená s jeho agendou, s jeho encyklikou Laudato si'. Je to vôbec prvá encyklika v histórii venovaná iba ekologickým témam. Súvisí to aj s mimoriadne očakávaným klimatickým summitom, ktorý sa bude konať v novembri Glasgowe a na ktorý sa pápež František chystá. V tomto zmysle je to teda do istej miery stretnutie rovnako zmýšľajúcich ľudí. Okrem toho, Slovensko je menšia krajina, ktorej sa v globálnych diskusiách nedostáva až tak veľa pozornosti. Myslím si, že práve to sa hlave katolíckej cirkvi páči. Súčasný pápež sa dá označiť za pápeža periférie. Ako sa hovorí, poslední budú prví, čo sa týka aj globálnej agendy. A zároveň to pápežovi umožňuje poslať odkaz maďarskému lídrovi Viktorovi Orbánovi, s ktorým má pravidelné nezhody. Budapešti neuniklo, že na Slovensku strávi pápež tri dni, ale v Maďarsku len sedem hodín. Takže na jednej strane môže vyzerať návšteva Slovenska prekvapujúco, ale v skutočnosti dáva jasný zmysel.
Naozaj sú za plánmi hlavy katolíckej cirkvi aj nezhody s Orbánom? Pápež bol v Maďarsku na Medzinárodnom eucharistickom kongrese.
Je očividné, že pápež František a Orbán sa na mnohých veciach nezhodnú. A rovnako je jasné, že hlava katolíckej cirkvi nie je práve naklonená tomu, aby si s ňou robil maďarský premiér propagandistické fotky. Pápež mal nedávno rozhovor pre španielske rádio COPE. Pýtali sa ho na schôdzku s Orbánom. František odpovedal, že ani nevie, či sa maďarským premiérom stretne. Bolo to čudné, lebo Vatikán a maďarská vláda dlhodobo diskutovali o logistike návštevy, o čom, samozrejme, pápež vedel. Takže jeho odpoveď naznačovala, že mu v skutočnosti na tom stretnutí nezáleží, a ak to tak môžem povedať, vyznela ako kritika Orbána.
Aký odkaz pápež prinesie pre katolícku cirkev na Slovensku?
Bude to pravdepodobne štandardný odkaz, ktorý má pre cirkev v európskych krajinách. Teda, aby si v jednotlivých štátoch udržala vlastnú identitu a korene, čo môže byť veľmi zložité vo veľmi sekulárnom západoeurópskom prostredí 21. storočia. Na druhej strane však pápež vyzýva, aby cirkev s týmto prostredím viedla pozitívny a konštruktívny dialóg a aby zdôrazňovala spoločné hodnoty. V prípade Slovenska sú to environmentálne otázky a boj s klimatickými zmenami. Na tom sa dajú budovať mosty. Môžeme si však položiť aj otázku, či existuje nejaká kríza a problémy, ktoré katolícka cirkev na Slovensku musí riešiť, a preto prišiel pápež.
Deje sa také niečo?
Nemyslím si to. Skôr to vidím tak, že pápež chce povzbudiť cirkev na Slovensku, aby spolupracovala s vládou na veciach, ktoré mu ležia na srdci. Ochrana životného prostredia, pomoc chudobným či riešenie konfliktov.
Na Slovensku sa na Františka prídu pozrieť desaťtisíce ľudí. Sme uprostred globálnej pandémie, šíri sa delta variant koronavírusu. Existujú obavy, že z hľadiska nárastu počtu prípadov ochorenia COVID-19 sa pápežova návšteva nemusí skončiť dobre. Nakoľko to Vatikán zvažoval?
Pripomeňme si, že to nie je pápežova prvá cesta tohto roku. Bol už v Iraku, kde bola situácia horšia. Ale s vhodnými opatreniami sa tú návštevu podarilo zvládnuť, a pokiaľ vieme, neviedla k vytvoreniu ohnísk nákazy. No Vatikán jednoznačne berie do úvahy pandémiu. Je to ďalšia vec na zozname záležitostí, ktoré súvisia s bezpečnosťou pápeža. Covid však už nie je dôvod, aby necestoval.
Slovenská katolícka cirkev má skôr konzervatívnu povesť. Aj mnohí veriaci pokladajú súčasného pápeža viac za liberála. Kritizuje problémy kapitalizmu, hovorí, ako je potrebné pomáhať migrantom a, ako ste už viac ráz povedali, venuje sa ochrane životného prostredia. Je pápež František liberálom v najširšom zmysle tohto slova?
Jediná nálepka, ktorú mu môžeme z politického hľadiska dať, je, že je ako rodič. A to nie je možné presne definovať. Rodič môže byť zúrivým konzervatívcom aj vášnivým liberálnym komunistom. Závisí od toho, kto toto slovo použije. Myslím si, že pápežovi Františkovi sa takáto nejednoznačnosť páči. Ale je jasné, že minimálne čo sa týka sociálnych politík, hlava katolíckej cirkvi má vzhľadom na európsku definíciu slova liberál bližšie k liberálom ako ku konzervatívcom. Podporuje migrantov, životné prostredie, vyslovuje sa za začlenenie sexuálnych menšín do spoločnosti. Až stereotypne sa dá povedať, že sú to veci, ktorými sa v európskej politike zaoberajú liberáli. V tomto spočíva veľká irónia jeho návštevy na Slovensku, kde v istom zmysle môže mať viac spoločné so sekulárnou vládou ako s miestnou katolíckou hierarchiou. Najmä slovenskí biskupi sú tradične vnímaní ako značne konzervatívni. Možno pápež využije jemnú diplomaciu, aby sa katolícki hodnostári vo vašej krajine viac otvorili.
Nakoľko je to zjednodušený pohľad, že to niekedy vyzerá tak, že vo Vatikáne sme svedkami konfliktu medzi konzervatívnym a progresívnejším krídlom katolíckej cirkvi?
Samozrejme, že takýto konflikt existuje. Vidíme ho vo Vatikáne, na biskupských konferenciách vo svete, ale aj v rámci jednotlivých farností. Ale nie je to nič nové, čo prišlo s Františkom. Deje sa to od Druhého vatikánskeho koncilu (konal sa v rokoch 1962 až 1965, pozn. red.). Možno je tento boj dnes trochu intenzívnejší, lebo žijeme vo veku sociálnych médií, v ktorom sa na všetko okamžite reaguje. Ale fakt, že sme svedkami istého ideologického boja o dušu cirkvi, je asi najmenej prekvapujúca skutočnosť týkajúca sa Vatikánu. Ale nielen jeho. Tento boj súvisí takmer so všetkým, čo vidíme okolo seba.
Čoho sa tento konflikt týka?
Mení sa to. Pred niekoľkými rokmi sa tento boj týkal toho, či rozvedení katolíci, ktorí potom uzavreli civilný sobáš, môžu ísť na sväté prijímanie. Z technického hľadiska ide o porušenie cirkevného práva, ale pápež František sa v podstate priklonil k tomu, že môžu. Mnoho ľudí v rámci cirkvi z toho nebolo nadšených. Ďalšia debata sa týka práv homosexuálov. Ide o to, aký postoj by mala katolícka cirkev zaujať k registrovaným partnerstvám. Pápež František sa akoby prikláňal k tomu, že by to nemusel byť problém, lebo nejde o posvätené manželstvá, ale o občiansky úkon. Iní katolíci sú proti, takže tu máme konflikt. Z času na čas sa diskutuje o interrupciách. V USA sme toho svedkami neustále. Debatu momentálne ovplyvnilo rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré v podstate potvrdilo zákaz potratov v Texase. Pozrite sa, väčšina ľudí premieta svoje politické preferencie do viery. Ak by ste napríklad boli konzervatívny republikán v Spojených štátoch, asi by ste boli proti migrantom a spochybňovali by ste potrebu boja s klimatickými zmenami. Zároveň by ste trvali na tom, že takéto pozície by mala zastávať katolícka cirkev. Ale tento postoj nevychádza z viery, ale z politického presvedčenia. Podobne by to bolo, keby ste v Amerike boli liberálnym demokratom.
Pápež František je na čele katolíckej cirkvi viac ako osem rokov. Zmenil ju? Zmenil svet?
Každý pápež mení cirkev. Má na to moc, vymenúva biskupov, ktorých by sme mohli označiť za stredný manažment cirkvi. Tí, ktorých vybral pápež František, vo všeobecnosti zastávajú jeho postoje. Minimálne na istý čas to bude mať vplyv na katolicizmus. Čo sa týka toho, ako mení svet, to je už ťažšie povedať. Pápež Ján Pavol II. bol pápežom takmer 27 rokov. V jednej oblasti mal určite vplyv na svetové dianie. Prispel k pádu sovietskeho komunizmu. Pápež František rieši environmentálne otázky či pomoc chudobným a migrantom. Môžeme si položiť otázky, či sa naozaj viac zaoberáme životným prostredím ako pred ôsmimi rokmi, či sa životy chudobných zlepšili, alebo či majú migranti lepšiu ochranu. Nie som si istý, ako by zneli odpovede. Ale môžem povedať, že pred ôsmimi rokmi by nebolo veľa ľudí, ktorí by tvrdili, že biskupi sa majú zaujímať o migračnú krízu či o problémy so životným prostredím. Dnes by, naopak, museli predstavitelia katolíckej cirkvi vysvetľovať, prečo sa týmito vecami nezaoberajú. Neviem, či pápež František zmenil svet, ale asi zmenil rolu cirkvi vo svete, hoci ešte len uvidíme, čo to môže znamenať.
Je František zatiaľ spokojný so svojím pontifikátom?
Pápež na túto otázku zatiaľ priamo neodpovedal. Je jedna vec, ktorú je dobré si povedať v súvislosti s hlavou katolíckej cirkvi. Snažiť sa hádať, čo si pápež myslí, je nebezpečné bláznovstvo. No tí z nás, čo ho dennodenne sledujeme zblízka, vidíme, že vo všeobecnosti to vyzerá tak, že je v práci šťastný, optimistický a cíti sa dobre vo svojej roli. Je to rozdiel s porovnaní s predchádzajúcim pápežom Benediktom XVI. Toho zvolili a bral to ako povinnosť. Skoro vždy však vyzeral, že by chcel byť niekde inde alebo niečo iné robiť. Nie som si istý, či je František spokojný so svojím pontifikátom. Ale nepovedal by som, že je s ním nespokojný.
Ale pápež má 84 rokov. Šíria sa po Vatikáne nejaké chýry, že môže nastať čas, že rezignuje? Mohlo by to dokonca vytvoriť bezprecedentnú situáciu, že by boli traja pápeži. Jeden v úrade a dvaja emeritní, keďže Benedikt XVI. rezignoval v roku 2013.
Vždy sa šíria nejaké chýry. Len nedávno pápež František absolvoval operáciu hrubého čreva a talianske médiá špekulovali, či nerezignuje. V spomenutom interview pre rádio COPE ich hlava katolíckej cirkvi odmietla. Pápež povedal, že keď je chorý, vždy sa hovorí o konkláve, o voľbe jeho nástupcu. František vyhlásil, že sa cíti dobre a nikam neodchádza. Máte však pravdu, má 84 rokov, čo je vek, v ktorom sa situácia môže rýchlo zmeniť. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že pápež František nechce odstúpiť, kým žije Benedikt XVI. No nedá sa vylúčiť ani takáto situácia. Ale chcel by som zdôrazniť, že nič nesvedčí o tom, že by sa súčasný pápež chystal rezignovať. Bol som v Ríme, keď to vyzeralo tak, že pápež bude musieť skončiť. Bolo to v prípadoch Jána Pavla II. aj Benedikta XVI. Nič také sa teraz v Ríme nedeje. Naopak. Všetci ľudia blízki pápežovi pracujú naplno s presvedčením, že ich šéf bude mať v dohľadnej budúcnosti veci pod kontrolou.