Teologička Hidvéghyová: Cirkev a Synagógu spája duchovné dedičstvo

Aký odkaz prinesie pápež František na pondelňajšie stretnutie so židovskou komunitou na Slovensku? A prečo dôjde k takémuto stretnutiu? Teologička Lucia Hidvéghyová z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity vysvetľuje, aké sú vzťahy medzi kresťanmi a židmi a ako reflektujú na neprávosti z minulosti.

13.09.2021 08:00
pápež Foto:
Pápež František na ekumenickom stretnutí na Apoštolskej nunciatúre v Bratislave.
debata (27)

Aké sú vzťahy medzi židovskou a kresťanskou komunitou na Slovensku?

Židia a kresťania predstavujú dve veľmi rozmanité komunity, preto je ťažké ich vzťahy zovšeobecňovať. Na oficiálnej úrovni sa dá povedať, že dialóg sa za ostatných päť rokov posunul ďalej ako predtým za päťdesiat. V roku 2017 vznikla pri Konferencii biskupov Slovenska Komisia pre náboženské vzťahy so židmi a paralelne vznikla aj Komisia pre dialóg s Katolíckou cirkvou pri Ústrednom zväze židovských náboženských obcí. Obidve komisie vydali spolu základné dokumenty židovsko-kresťanského dialógu pod názvom Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím. Tie predstavujú kľúčové katolícke a židovské texty, ktoré vznikali 70 rokov a obsahujú silné posolstvo. Rok 1965 sa dnes považuje za medzník vo vývoji židovsko-kresťanského dialógu a aj dianie na Slovensku treba chápať v tejto súvislosti. Bol to rok, keď bola na Druhom vatikánskom koncile prijatá deklarácia Nostra aetate.

Čo bolo obsahom spomínanej deklarácie?

Deklarácia sa týka vzťahu kresťanov k iným náboženstvám. Jej štvrtý bod vyjadruje postoj Cirkvi k židom a judaizmu. Potvrdzuje hlboký vnútorný vzťah medzi Cirkvou a Synagógou, ktoré spája duchovné dedičstvo. Podporuje priateľský dialóg a spoluprácu v duchu náboženskej slobody. Koncil zároveň rázne odsúdil antisemitizmus a každé obviňovanie, pohŕdanie a odsudzovanie Židov. Skoncoval aj s náboženskými predstavami, ktoré považovali židovské náboženstvo za prekonané. Aby sa tieto podnety dostali do praxe, v roku 1974 vznikla vo Vatikáne Komisia pre náboženské vzťahy so židmi, ktorá spolupracuje s predstaviteľmi židov a podobné komisie mali vzniknúť aj v ostatných krajinách, aby koordinovali dialóg na miestnej úrovni. Na Slovensku vznikli takéto komisie na katolíckej aj na židovskej strane v roku 2017.

Ako vnímate rozhodnutie pápeža Františka stretnúť sa so židovskou komunitou? Je to výsledkom úsilia o vzájomný dialóg?

Stretnutie na Rybnom námestí v Bratislave inicioval Svätý Otec, ale nie ako súkromná osoba. Je hlavou katolíckej cirkvi, a tá sa rozhodla pre dialóg a rozvíjanie vzájomných vzťahov so židmi už pred 56 rokmi. Počas totality sme impulzy z Koncilu nemohli uvádzať do života a ani po revolúcii to nebolo jednoduché. V učení Cirkvi ide vo vzťahu k židom o zámerný a sústavne rozvíjaný postoj. Zástupcovia židovskej komunity boli prítomní aj v Budapešti a mali príhovor na kresťanskom Eucharistickom kongrese. Ak sa to niekomu zdá čudné, zrejme sa ešte cirkevné učenie na túto tému v povedomí dosť neudomácnilo. Stretnutie so židmi je pre kresťana stretnutím s koreňmi jeho vlastnej, kresťanskej identity. Židovské náboženstvo nie je pre Cirkev niečo vonkajšie. Svedčí o tom napríklad aj skutočnosť, že pápežská Komisia pre náboženské vzťahy so židmi nie je zaradená pod Pápežskú radu pre medzináboženský dialóg, ako by sme asi čakali, ale pod Pápežskú radu pre napomáhanie jednoty kresťanov. Nie preto, že by sa chceli kresťania so židmi zjednotiť (rešpektujú svoju rozdielnosť), ale preto, že kresťanstvo má židovské korene a z nich musí neustále čerpať, ak chce žiť. Svätý Otec je v tomto veľmi autentický, žije to, čo Cirkev učí.

Aké posolstvo očakávate od pápeža na stretnutí?

Myslím si, že posolstvom je už samotná prítomnosť Svätého Otca na danom mieste, ktoré je pre bratislavských Židov veľmi dôležité. Pápež František je človek, ktorý vie načúvať a prejaviť spoluúčasť. Preto si myslím, že aj teraz prejaví svoju bolesť nad utrpením slovenských Židov a odmietnutie každej ideológie, ktorá popiera rovnosť ľudí a národov aj dnes. Na Rybnom námestí je pamätník obetiam šoa na mieste, kde do roku 1969 stála neologická synagóga. Je to miesto, kde má každý človek na čo pamätať, nie iba členovia židovskej komunity. Ich tragédia je aj našou tragédiou. Jej ľudský rozmer bude živo prítomný v tých, ktorí na stretnutie prídu. Som presvedčená, že Svätý Otec prichádza podporiť živý vzťah medzi oboma komunitami, ktorý predpokladá zmierenie. Skutočné zmierenie ale nastane až vtedy, keď sa ľútosť stretne s odpustením. Keď majú obidve strany skúsenosť, že slová vychádzajú naozaj z vnútra. Verím, že Rybné námestie sa stane miestom stretnutia v tomto duchu, a tak aj miestom veľkej nádeje do budúcnosti. Pápež František je inšpirujúcim príkladom otvorenosti, tak pre slovenskú spoločnosť, ako aj pre Európu. Nie iba pre kresťanov. Slovensko leží v srdci Európy, ale samotná geografická poloha ešte neznamená, že týmto srdcom aj naozaj sme. Potrebujeme väčšiu otvorenosť a pápež František je jej stelesnením. Vie osloviť veriacich aj neveriacich a pozýva k väčšej ochote otvoriť sa aj tam, kde to na prvý pohľad nie je lákavé. On sám prichádza za ľuďmi tam, kde sú. Nečaká, že oni prídu k nemu, nekladie si podmienky. Otvára pre druhých myseľ, srdce aj náručie a ide, aby sa nimi stretol. Táto jeho úprimná a radostná láskavosť je naozaj podmanivá. Verím, že jeho návšteva sa stane novou iskrou pre celú spoločnosť, nie iba pre židovsko-kresťanský dialóg na Slovenku.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #návšteva pápeža Františka na Slovensku