Svätý Otec vyjadril radosť, že je na Slovensku, a uviedol, že prišiel ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou a do zeme s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy. „Naozaj sa nachádzam v ‚strednej zemi‘, cez ktorú už toľkí prešli,“ vyhlásil pápež. Od Veľkej Moravy až po Uhorské kráľovstvo, od Československej republiky až po súčasnosť sa Slováci uprostred nie malého počtu skúšok podľa slov pápeža dokázali pokojamilovným spôsobom integrovať a odlíšiť. „Pred 28 rokmi svet obdivoval nekonfliktný zrod dvoch nezávislých krajín. A rád by som pripomenul, že sa to udialo bezprostredne po kanonizácii svätej Anežky,“ skonštatoval.
VIDEO: Pápež František sa stretol s prezidentkou Čaputovou.Pápež poukázal aj na modrý pás na zástave SR, ktorý, ako tvrdí, symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi. Bratstvo podľa Svätého Otca potrebujeme, aby sme mohli podporovať integráciu, ktorá sa stáva stále dôležitejšou. „Je naliehavé práve teraz, vo chvíli, keď po tvrdých mesiacoch pandémie očakávame, spolu s mnohými ťažkosťami, vytúžený nový štart ekonomiky, ktorému napomáhajú plány obnovy Európskej únie,“ uviedol. Upozornil však na riziko unáhlenia sa a podľahnutia pokušeniu zisku, vyvolávajúcich prechodnú eufóriu, ktorá namiesto spájania rozdeľuje.
Slovenské dejiny sú podľa pápeža nezmazateľne poznačené vierou, a preto dúfa, že tá pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Pápež pritom poukázal na životy svätých Cyrila a Metoda. „Pevnosť ich viery sa prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty,“ poznamenal Svätý Otec. Slovákov vyzval, nech z ich sŕdc nevymizne povolanie k bratstvu. „Nech vždy sprevádza sympatickú autentickosť, ktorá vás charakterizuje,“ vyhlásil pápež.
VIDEO: Prvé minúty pápeža Františka na Slovensku.Vo svojom prejave spomenul aj pandémiu nového koronavírusu. Označil ju ako „skúšku našich čias“. Ľudia by podľa neho mali túto krízu prijať ako „výzvu prehodnotiť náš životný štýl“. Nemá zmysel sa podľa pápeža sťažovať na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. „Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry,“ podotkol.
Pápež slovenskému kléru: Cirkev má byť znakom slobody a prijatia, musí byť pokorná ako Ježiš
Cirkev má byť znakom slobody a prijatia. Má byť pokorná ako Ježiš, ktorý sa zriekol všetkého a stal sa chudobným, aby nás obohatil. Vyhlásil to pápež František v príhovore v bratislavskej Katedrále sv. Martina, kde sa stretol s biskupmi, kňazmi, ako aj ďalšími zasvätenými osobami a katechétmi. Pápež vyzdvihol slobodu, tvorivosť a dialóg ako aspekty, ktorými sa má Cirkev riadiť.
„Cirkev, ktorá formuje ľudí v zmysle vnútornej a zodpovednej slobody a ktorá vie byť tvorivá v ponáraní sa do dejín a kultúry, je tiež cirkvou, ktorá vie viesť dialóg so svetom – s tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú ‚od nás‘, s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovného hľadania, a tiež s tými, ktorí neveria,“ vyhlásil Svätý Otec v príhovore duchovným.
Predstaviteľov cirkvi poprosil, aby nepodľahli pokušeniu okázalej nádhery a svetskej veľkoleposti. „Aká krásna je pokorná cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije v jeho vnútri,“ povedal pápež. Vyzval ich nebáť sa formovať ľudí tak, aby mali zrelý a slobodný vzťah k Bohu. Povzbudil ich, aby formovali veriacich k slobode od rigidnej religiozity. „Nik sa nesmie cítiť utláčaný, ale každý nech má možnosť objaviť slobodu Evanjelia a postupne vstúpiť do vzťahu s Bohom,“ vyhlásil.
Pápež tiež vyzýva na tvorivosť. Poukázal na osobnosti sv. Cyrila a Metoda, ktorí vymysleli nové písmo a jazyky na šírenie Evanjelia a boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva. „Nepotrebuje to isté aj dnešné Slovensko? Nie je snáď toto najurgentnejšou úlohou cirkvi pri dnešných európskych národoch – vymyslieť nové ‚písma‘, aby zvestovala vieru?“ opýtal sa pápež.
Svätý Otec pripomenul, že cirkev je spoločenstvo, ktoré zvestovaním Evanjelia lásky vytvára spoločenstvo, priateľstvo a dialóg medzi veriacimi, medzi rôznymi vierovyznaniami a medzi národmi. „Jednota, spoločenstvo a dialóg sú vždy krehké, najmä vtedy, keď máme za sebou bolestné dejiny, ktoré zanechali po sebe jazvy,“ skonštatoval s tým, že rany môžu byť otvormi, cez ktoré prechádza Božie milosrdenstvo. Pápež pripomenul Ježišovu výzvu, „aby sme prerušili začarovaný a ničivý kruh násilia, aby sme nastavili druhé líce, aby sme sa nedali premôcť zlu, ale dobrom premáhali zlo“.
Pápež sa poďakoval duchovným za ich prácu. „Prajem vám, aby ste naďalej kráčali cestou evanjeliovej slobody, v tvorivosti viery a v dialógu, ktorý vyviera z Božieho milosrdenstva,“ uzavrel Svätý Otec.
Doslovný prepis príhovoru pápeža Františka v záhrade Prezidentského paláca
Vážená pani prezidentka, vážení členovia vlády a diplomatického zboru, predstavitelia spoločenského a náboženského života, dámy a páni!
Chcem vyjadriť vďaku pani prezidentke Zuzane Čaputovej za slová privítania, ktoré mi adresovala, aj v mene vás a všetkých ľudí. Všetkých vás pozdravujem a som rád, že som na Slovensku. Prišiel som ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou, do zeme s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy. Naozaj sa nachádzam „v strednej zemi“, cez ktorú už toľkí prešli. Tieto územia tvorili hranicu Rímskej ríše a boli miestami vzájomného pôsobenia západného a východného kresťanstva; od Veľkej Moravy až po Uhorské kráľovstvo, od Československej republiky až po dnešok ste sa uprostred nie malého počtu skúšok dokázali pokojamilovným spôsobom integrovať a odlíšiť: pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi svet obdivoval nekonfliktný zrod dvoch nezávislých krajín. A rád by som pripomenul, že sa to udialo bezprostredne po kanonizácii svätej Anežky.
Tieto dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy. A čo všetko naznačuje veľký modrý pás na vašej zástave, ktorý symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi. Bratstvo potrebujeme, aby sme mohli podporovať integráciu, ktorá sa stáva stále dôležitejšou. Je naliehavé práve teraz, vo chvíli, keď po tvrdých mesiacoch pandémie očakávame, spolu s mnohými ťažkosťami, vytúžený nový štart ekonomiky, ktorému napomáhajú plány obnovy Európskej únie. Je tu však riziko unáhlenia sa a podľahnutia pokušeniu zisku, vyvolávajúcich prechodnú eufóriu, ktorá namiesto spájania rozdeľuje. Naviac samotné oživenie ekonomiky nie je dostačujúce vo svete, kde sme všetci prepojení, kde všetci obývame strednú zem. Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín.
Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Tie môžete načerpať z veľkolepých životov svätých Cyrila a Metoda, ktorí šírili evanjelium v čase, keď boli kresťania tohto kontinentu jednotní, a aj dnes spájajú vierovyznania tohto územia. Cítili sa byť pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými: Slovanmi, Grékmi a Latincami. Pevnosť ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty.
Drahí priatelia, nech z vašich sŕdc nevymizne toto povolanie k bratstvu, ale nech vždy sprevádza sympatickú autentickosť, ktorá vás charakterizuje. Venujete veľkú pozornosť pohostinnosti, oslovuje ma typický spôsob slovanského privítania, pri ktorom sa návštevníkovi ponúkne chlieb a soľ. A chcel by som sa teraz inšpirovať týmito jednoduchými a vzácnymi darmi presiaknutými evanjeliom:
Chlieb, ktorý si vybral Boh, aby sa stal prítomným medzi nami, je podstatný. Písmo nás pozýva, aby sme ho nezhromažďovali, ale delili sa oň. Chlieb, o ktorom hovorí evanjelium, sa často láme. Je to silné posolstvo pre náš spoločný život: hovorí nám, že skutočné bohatstvo nespočíva vo zväčšovaní množstva toho, čo máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, čo sú okolo nás. Chlieb, ktorého lámanie evokuje krehkosť, pozýva zvlášť k starostlivosti o tých najslabších. Nech nikto nie je stigmatizovaný alebo diskriminovaný. Kresťanský pohľad nevidí v tých najkrehkejších bremeno alebo problém, ale bratov a sestry, ktorých máme sprevádzať a opatrovať.
Nalámaný a rovnakým dielom rozdelený chlieb pripomína význam spravodlivosti, dávať každému príležitosť sa realizovať. Je dôležité zasadiť sa o budovanie budúcnosti, v ktorej sa zákony aplikujú rovnako na všetkých, na základe spravodlivosti, ktorá nikdy nie je na predaj. A aby spravodlivosť neostala abstraktnou ideou, ale aby bola konkrétna ako chlieb, treba viesť dôrazný boj proti korupcii a predovšetkým podporovať a presadzovať zákonnosť.
Ďalej sa chlieb nerozlučne viaže k jednému prídavnému menu: každodenný (porov. Mt 6, II). Chlieb každého dňa je práca, ktorá zaberá jeho veľkú časť. Ako bez chleba nie je obživa, tak bez práce nie je dôstojnosť. Základom spravodlivej a bratskej spoločnosti je právo, aby každému bol vyplatený chlieb práce, aby nikto nebol marginalizovaný a donútený zanechať rodinu a rodnú zem, aby hľadal lepšie príležitosti.
„Vy ste soľ zeme“ (Mt 5, 13). Soľ je prvý symbol, ktorý Ježiš používa, keď vyučuje svojich učeníkov. Predovšetkým dáva chuť jedlu a evokuje niečo, bez čoho je život nevýrazný. Aby sa spolužitie stalo ľudským, nestačia organizované a efektívne štruktúry, treba chuť, treba chuť solidarity. A ako soľ dáva chuť len vtedy, keď sa rozpustí, tak aj spoločnosť nájde chuť cez nezištnosť toho, kto sa stravuje pre druhých. Je pekné, že zvlášť mladí sú v tomto motivovaní, aby sa cítili protagonistami budúcnosti krajiny a zobrali si ju k srdcu, obohatiac svojimi snami a tvorivosťou dejiny, ktoré ich predišli. Neexistuje obnova bez mladých, často oklamaných duchom konzumizmu, v ktorom existencia bledne. Príliš mnohí v Európe sa vlečú unavení a frustrovaní, stresovaní z frenetických rytmov, nenachádzajúc odkiaľ by čerpali motiváciu a nádej. Prísada, ktorá chýba, je starostlivosť o druhých. Cítiť sa za niekoho zodpovedný dáva životu chuť a umožňuje objaviť, že to, čo dávame, je v skutočnosti darom pre nás samých.
Okrem toho, že dávala chuť, slúžila soľ v Ježišových časoch na konzervovanie jedla, chránila ho od skazy. Želám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute vašich najlepších tradícií pokazili povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou. Do doby pred niekoľkými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, keď spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami. Dnes, ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta, nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, ale nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom lásky. Vaša ústava spomína túžbu budovať krajinu na dedičstve svätých Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Oni bez nútenia a nátlaku zúrodnili evanjeliom kultúru, čím podnietili blahodarné procesy. Toto je cesta: nie boj o získanie priestoru a významu, ale cesta, ktorú ukázali svätí, cesta blahoslavenstiev. Odtiaľ, z blahoslavenstiev, pramení kresťanská vízia spoločnosti.
Okrem toho svätí Cyril a Metod ukázali, že uchovať si dobro neznamená zopakovať minulosť, ale otvoriť sa na novosť bez vykorenenia sa. Vaše dejiny v sebe zahŕňajú toľkých spisovateľov, básnikov a ľudí kultúry, ktorí boli soľou tejto krajiny. A ako soľ na ranách páli, tak aj ich životy často prešli skúškou utrpenia. Koľko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní, čím ukázali žiarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predovšetkým odpustenia. Toto je soľ vašej zeme.
Pandémia je zasa skúškou našich čias. Naučila nás, aké je ľahké sa rozdrobiť, hoci sme v rovnakej situácii, a myslieť len na seba. Začnime teda od uznania, že všetci sme krehkí a navzájom sa potrebujeme. Nikto sa nemôže izolovať, ako jednotlivci, ani ako národy. Prijmime túto krízu ako „výzvu prehodnotiť náš životný štýl“ (encyklika Fratelli tutti, 33). Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa týčia k nebu, sa Boh zdá bližší a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol počas stáročí domovom toľkých generácií. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy. Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vyžaduje si to trpezlivosť a námahu, odvahu a zdieľanie, elán a tvorivosť. Ale je to ľudské dielo, ktorému nebo žehná. Nech vás Boh žehná, nech žehná túto zem. Nech Boh žehná Slovensko!