„Prišiel som ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou, do krajiny s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy. Naozaj sa nachádzam ,v strednej zemi', cez ktorú už toľkí prešli,“ povedal pápež v príhovore počas stretnutia s predstaviteľmi Slovenska, zhruba päťsto zástupcami verejného života z celej krajiny, v záhrade Prezidentského paláca.
Vyzdvihol, že dejiny Slovensko pozývajú, aby bolo „posolstvom pokoja v srdci Európy“. Odkázal na modrý pás na zástave, ktorý symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi. „Bratstvo potrebujeme, aby sme mohli podporovať integráciu, ktorá sa stáva čoraz dôležitejšou. Je naliehavé práve teraz, vo chvíli, keď po tvrdých mesiacoch pandémie očakávame, spolu s mnohými ťažkosťami, vytúžený nový štart ekonomiky, ktorému napomáhajú plány obnovy Európskej únie,“ pokračoval pápež. Upozornil na riziko unáhlenia a „podľahnutia pokušeniu zisku“.
„Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín,“ dodal.
Pocit bratstva možno podľa neho načerpať aj od Cyrila a Metoda, ktorí „cítili sa byť pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými: Slovanmi, Grékmi a Latincami“.
VIDEO: Pápež František sa stretol s prezidentkou Čaputovou.
František priznal, že ho oslovuje slovanské privítanie – ponúknutie chleba so soľou. „Chlieb sa často láme. Je to silné posolstvo pre náš spoločný život: hovorí nám, že skutočné bohatstvo nespočíva vo zväčšovaní množstva toho, čo máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, čo sú okolo nás. Chlieb, ktorého lámanie evokuje krehkosť, pozýva zvlášť k starostlivosti o tých najslabších,“ povedal František. Rovnakým dielom rozdelený chlieb mu vnúkol myšlienku na spravodlivosť. „Je dôležité zasadiť sa o budovanie budúcnosti, v ktorej sa zákony aplikujú rovnako na všetkých, na základe spravodlivosti, ktorá nikdy nie je na predaj. A aby spravodlivosť neostala abstraktnou ideou, ale aby bola konkrétna ako chlieb, treba viesť dôrazný boj proti korupcii a predovšetkým podporovať a presadzovať zákonnosť,“ apeloval.
Bez soli nie je jedlo chutné a to evokovalo Františka k prirovnaniu k nevýraznému životu. „Aby sa spolužitie stalo ľudským, nestačia organizované a efektívne štruktúry, treba chuť, treba chuť solidarity. A ako soľ dáva chuť len vtedy, keď sa rozpustí, tak aj spoločnosť nájde chuť cez nezištnosť toho, kto sa stravuje pre druhých,“ pripomenul.
Dodal, že obnova potrebuje mladých. Tí sú však často oklamaní duchom konzumizmu. „Príliš mnohí v Európe sa vlečú unavení a frustrovaní, stresovaní z frenetických rytmov, nenachádzajúc odkiaľ by čerpali motiváciu a nádej. Prísada, ktorá chýba, je starostlivosť o druhých. Cítiť sa za niekoho zodpovedný dáva životu chuť a umožňuje objaviť, že to, čo dávame, je v skutočnosti darom pre nás samých,“ tak vníma František soľ života.
VIDEO: Pápež od Čaputovej dostal tri dary.
„Želám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute vašich najlepších tradícií pokazili povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou. Do doby pred niekoľkými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, keď spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami,“ povedal pápež na zhromaždení v Prezidentskom paláci.
„Okrem toho svätí Cyril a Metod ukázali, že uchovať si dobro neznamená zopakovať minulosť, ale otvoriť sa na novosť bez vykorenenia sa. Vaše dejiny v sebe zahŕňajú toľkých spisovateľov, básnikov a ľudí kultúry, ktorí boli soľou tejto krajiny. A ako soľ na ranách páli, tak aj ich životy často prešli skúškou utrpenia. Koľko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vnútri zostali slobodní, čím ukázali žiarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predovšetkým odpustenia. Toto je soľ vašej zeme,“ apeloval.
František sa v závere dotkol aj pandémie, ktorú pokladá za „skúšku našich čias“. Radí začať od uznania, že všetci sú krehkí a navzájom sa potrebujú. „Nikto sa nemôže izolovať, ako jednotlivci, ani ako národy. Prijmime túto krízu ako ,výzvu prehodnotiť náš životný štýl'. Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy. Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vyžaduje si to trpezlivosť a námahu, odvahu a zdieľanie, elán a tvorivosť. Ale je to ľudské dielo, ktorému nebo žehná,“ povedal pápež v závere.