Mnohí konzervatívci považujú pápeža Františka za liberála. Je to tak?
Svätý Otec ponúka otvorené odpovede a v rámci svojej pastorácie hľadá cesty. Na ich základe chce formovať učenie. Z tohto pohľadu je určite otvorenejší a to sa tým, ktorí sú priateľmi starých riešení, nemusí páčiť. Nemyslím si však, že je liberál.
Prečo mu teda dávajú takúto nálepku?
Zrejme si chcú nejako zdôvodniť neochotu niečo meniť a hľadať nové interpretácie v teológii aj v cirkvi. V Dóme sv. Martina pápež hovoril, že cirkev má ľuďom ponúkať slobodu. Má byť fontánou, z ktorej prýšti inšpirácia a pri hlásení evanjelia má byť kreatívna. To sú pomerne otvorené vyjadrenia. Keď sa na cirkev pozeráme ako na niečo starodávne a chceme sa inšpirovať skôr minulosťou, kedy táto inštitúcia mala moc a vplyv, tak to je prirodzená nechuť niečo meniť.
Naozaj je to najmä o tom?
Zrejme je v tom záľuba v minulosti a neochota hľadať niečo iné, účinnejšie. Aj evanjelium však hovorí, že dobrý hospodár vynáša zo svojej komory veci staré i nové. No a konzervatívnejší pohľad sa s tým možno nevie vyrovnať.
Napriek vášmu tvrdeniu, že Svätý Otec nie je liberál, v porovnaní s jeho predchodcami ho tak vidia viacerí.
Opakujem, nie je to tak. Pápež František mohol všeličo zmeniť, ale cirkevná legislatíva zostáva rovnaká. Akurát viac počúva, čo si ľudia myslia, pýta sa ich, reaguje a chce riešiť témy, ktorých sa cirkev zvyčajne nedotýkala. Sú to napríklad klimatické zmeny, sociálna spravodlivosť, spoluzodpovednosť Európanov za migračné pohyby. Pripomína, aby sme prekročili národný egoizmus, neboli konzumnou spoločnosťou a aby sme cítili s inými. Nezabúda pritom hovoriť, že cirkev nemá naháňať strach, ale pomáhať.
Niektorí ľudia už stihli skritizovať, že po vystúpení na bratislavskom letisku tých, ktorí ho vítali, nepožehnával. Ako to vnímate?
U nás sme zvyknutí, že keď niekde príde biskup, robí krížiky. Pápež František je bezprostredný človek, nie formalista. V Dóme sv. Martina tiež oslovil biskupov, kňazov či rehoľné sestry klasickým pozdravom dobrý deň a nie katolíckym „pochválený buď Ježiš Kristus“.
Čím je ešte iný?
Často kritizuje klerikalizmus. V rámci tohto pojmu sú na Slovensku centrom života kňazi, je to istý druh cirkevného papalášizmu. Pápež však pripomína, že zmyslom cirkvi nie je ona sama, ale cirkev je tu pre tento svet a má byť inšpiráciou. Je to nezvyk, no každý človek je iný. Aj tento pápež je iný.
Záujem verejnosti o stretnutie s ním nie je taký veľký, ako sa očakávalo. Môže to súvisieť so zmýšľaním konzervatívnejšie ladených veriacich?
Aj pri pohľade na pápeža sa ľudia delia. Netreba zabúdať, že je tu pandémia, ktorá sťažila spontánny prístup k podujatiam, na ktoré zvyčajne chodili desaťtisíce ľudí. Epidemiologické opatrenia, povinnosť registrovať sa a všetko s tým spojené vytvorili byrokratickú bariéru, ktorá dosť odrádza.
Pápež si rozumie s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Konzervatívcom sa však nepozdávajú jej názory na interrupcie, poukazujú tiež na jej súkromný život. Sú takéto výčitky v poriadku?
Pokiaľ viem, pani prezidentka je proti potratom. Vždy hovorí, že je proti interrupciám, ale zároveň rešpektuje aj dôstojnosť a rozhodnutie konkrétnej ženy. Takéto zavádzanie sa prejavilo pred prezidentskými voľbami, keď niektorí biskupi označovali jej voľbu za ťažký hriech. Pápež ju však rešpektuje, prijal jej pozvanie. Vieme, že aj v evanjeliu si Ježiš nevyberal ľudí, s ktorými sa stretne. Ten pokrytecký spôsob posudzovania odmietal. Takže pápež František tiež nie je pokrytec a myslím si, že pani prezidentka ho o svojej osobnej integrite presvedčila.
Ako podľa vás vníma pápež reči o tom, že je liberál?
Takéto názory o ňom kolujú po celom svete. Keď ho už niektoré kruhy označujú za neomarxistu, tak to je ťažký populizmus. Každý si na to môže urobiť názor sám. Neviem, ako to vníma on, ale pre mňa je súčasný pápež autentický veriaci človek. Pre katolícku cirkev je dobré, že v tejto dobe má na čele práve jeho.
Myslíte, že po jeho návšteve bude na Slovensku lepšia atmosféra?
Nedá sa to zmeniť ako mávnutím čarovného prútika. Ľudia však budú vidieť, že je možný aj iný prístup. Nejde o aktivistu, ktorý potrebuje získavať svojimi revolučnými názormi politické body. Svoj mandát nepotrebuje obhajovať vo voľbách. To, čo vraví, sú slová skúseného muža. Vyrástol v Južnej Amerike, v sociálne a rasovo veľmi diverznom prostredí. Čelíme dnes neochote veriť múdrym a vzdelaným ľuďom. Faktom ale je, že pápežom je múdry, dobrý, srdečný a životom skúšaný muž. Podľa mňa je zdrojom inšpirácie a mnohým nastavuje zrkadlo.
Hovorili sme o tom, ako ho vnímajú konzervatívci, no teraz by som to otočila… Čo liberáli? Nepovažujú ho tak trochu za svojho?
Otázkou je, či sociálna spravodlivosť, porovnávanie regionálnych rozdielov, starostlivosť o Rómov, otvorenosť voči rovnoprávnosti a dôstojnosti, či to je niečo liberálne, alebo ide o témy, ktorými sa treba zaoberať. Pápež je ústretový a hovorí, že treba rozmýšľať, ako budeme riešiť niektoré civilizačné javy. Nebojí sa ani homosexuálov. Vníma registrované partnerstvá ako fakt. Aj on to chce riešiť.
Sobášiť takýchto ľudí však nechce.
Áno a to prináša nové situácie. Zaujíma sa však, ako to urobiť, aby cirkev mohla v tejto spoločnosti žiť tak, aby ľuďom pomáhala, nerozdeľovala ich a nemoralizovala. Niekto ho môže považovať za liberála, ale všetko sú to veci, ktoré musíme citlivo zvažovať. František však nemení cirkevné právo, neotvára to. Všetky zákony sú ako za Jána Pavla II. Pápež František len nechce, aby sa ľudia medzi sebou nenávideli. Jeho cieľom je spájať ich. Potom je tu šedá zóna takých, ktorí nie sú spokojní s tým, čo bolo, ani s tým, čo tu je teraz. Treba to nejako usporiadať, ale keď budeme mať neustále od neprajnosti červené oči, nikam sa nepohneme.