Vlani bral Hlas všetkým, časť voličov môže prejsť k Smeru. OĽaNO má svojich skalných

"Žijeme v období, keď by nás nemali prekvapovať veľké zmeny. Zmena môže byť ešte rýchlejšia ako v prípade OĽaNO, ale o to menej trvalá," podotýka Václav Hřích z agentúry AKO.

, 18.09.2021 12:00
Robert Fico Foto: ,
Robert Fico
129

Hlas by jednoznačne vyhral voľby. Hoci percentá vo volebných preferenciách mu klesajú. Petrovi Pellegrinimu a poslancom v strane Hlas by dalo hlas 18,8 percenta voličov. V auguste by to bolo o sedem desatín percenta ľudí viac. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, ktorá zberala dáta od 6. do 13. septembra.

Pomerne tesno je na druhom a treťom mieste politického rebríčka. SaS by získala 14,5 a Smer 13,9 percenta hlasov.

Hlas už viac mesiacov mierne klesá. „Cieľová skupina Hlasu a strany Smer je trošku odlišná,“ konštatuje Václav Hřích z agentúry AKO. Smer láka podľa neho viac starších, Hlas skôr voličov v strednom veku.

„Po voľbách Hlas určite bral aj nevoličov Smeru, ktorí napríklad boli nespokojní s riadením pandémie. Je možné, že časť z týchto voličov teraz zvažuje, že dá hlas Smeru,“ pokračuje sociológ.

Pripomína rok 2012, keď Smer získal vo voľbách 44 percent hlasov. „V tom roku takmer polovica voličov dala hlas práve Smeru. A nie je to pre nich tak veľmi vzdialené. Teraz sa akoby časť z nich vracia späť, hoci za tie roky už dali hlas aj niekomu inému,“ hovorí Hřích. Jednoducho, voliči si spomenuli, že už raz Smer volili. „Teraz si racionálne povedali: Dobre, sme nespokojní s tým, ako to tu funguje,“ vysvetľuje Hřích s tým, že momentálne intenzívnejšie komunikuje Smer.

„Možno si povedali, že už ho raz volili, a tak majú o problém menej,“ dodáva.

Smer sa vyškriabal z nízkych preferencií zo začiatku minulého leta, keď sa odtrhlo Pellegriniho krídlo. Kam až môže strana Roberta Fica rásť? „Žijeme v období, keď by nás nemali prekvapovať veľké zmeny. Skúsenosť z prelomu rokov 2019–2020, nás naučila, že zmena môže byť ešte rýchlejšia ako v prípade OĽaNO, ale o to menej trvalá,“ podotýka Hřích.

zväčšiť
AKO, prieskum prefrencií, september 2021

Pri raste preferencií strany Smer však už možno hovoriť o trende, nielen o výkyve voličských sympatií. „Kedy sa vyčerpajú? To uvidíme, až keď ten okamih nastane,“ mieni prieskumník.

Podľa neho by mal byť Hlas v nastávajúcej jesennej sezóne aktívnejší v komunikácii s voličmi. „Bude musieť so Smerom súperiť najmä témami. V posledné dni už Hlas akoby s tým začal, ale musí sa z toho stať zvyk a potom uvidíme, či to nejako ovplyvnilo preferencie,“ upozorňuje Hřích. No témy strán Hlas a Smer by sa mali líšiť. Ak budú komunikovať rovnaké témy, vyhrá ten, kto bude hlasnejší. „Ale ak si budú hľadať vlastné témy, budú v nich prví a možno aj jediní,“ dodáva.

Najstabilnejšie preferencie či sympatie z koaličných strán má SaS Richarda Sulíka. Hřích pripomína, že to tak býva vždy. „SaS sa komunikačne najviac vymedzuje. Ale aj voči nej sa často vymedzujú. Napríklad hnutie OĽaNO najmä prostredníctvom svojho predsedu,“ konštatuje Hřích. Šéf SaS býva často terčom útokov šéfa OĽaNO Igora Matoviča. „Ale tak SaS svojím spôsobom zbavuje zodpovednosti za to, ako teraz funguje vláda,“ upozorňuje na paradox, že Matovič svojimi atakmi SaS preferenčne pomáha.

Či SaS pomôže príchod platformy Márie Kolíkovej, to ukážu prieskumy až neskôr, možno až o mesiace. „Hovorí sa, že ak sa niečo takéto vážne stane, tak by sa malo merať až o dva týždne. Najskôr je medzi ľuďmi aj v médiách určitá emócia, až keď sa upokojí, môžeme merať, čo to vlastne spôsobilo,“ vysvetľuje sociológ.

Situácia v koalícii však zatiaľ nie je vyriešená, nie je isté, aké postavenie bude mať Kolíkovej frakcia, ba ani to, či a ako sa bude meniť obsadenie ministerských postov. Koalícia načas tento problém odsunula.

OĽaNO sa už istý čas hýbe tesne pod 10 percentami. Podľa Hřícha možno už hovoriť o istej stabilizácii voličského kmeňa. „Momentálne to vyzerá, že OĽaNO nemá potenciál strácať svojich voličov. Ak tí voliči neodišli doteraz, je veľmi malá šanca, že by odišli teraz,“ mieni Hřích. Zatiaľ ani nič nenaznačuje, že by OĽaNO prekvapilo ako vlani v parlamentných voľbách. Sociológ však podotýka, že sa to môže zmeniť, ak sa „správne zabrnká na správnu emóciu“.

Rovnako stabilné sa zdajú aj preferencie hnutia Sme rodina Borisa Kollára. V septembri by získalo 6,8 percenta. Ako však hovorí Hřích, je to dosť na to, aby mohlo byť povestným jazýčkom na váhach. Hoci podobných jazýčkov sa môže zjaviť viac. Progresívne Slovensko by totiž získalo 8,7 percenta hlasov, KDH 6,6 a Republika, odídenci od kotlebovcov, 5,2 percenta.

„Progresívne Slovensko má na mimoparlamentnú stranu pomerne vysoké preferencie. Ale treba to vnímať aj z toho uhla pohľadu, že nie je súčasťou vlády a nemôže byť preto naň prenášaná zodpovednosť za neúspechy vlády. Z mimovládnych lavíc sa kritizuje jednoduchšie,“ dodáva Hřích. Časť nespokojných voličov vládnych strán nemá k dispozícii až tak veľa alternatív, ku ktorým by obracala svoje sympatie. „Ak nechcú voliť Hlas, Smer, kotlebovcov alebo Republiku, z väčších subjektov im zostáva už len PS alebo KDH,“ vysvetľuje výsledky prieskumu Hřích.

Ťažko zložiteľná koalícia

Hlas by podľa voličských preferencií získal 33 mandátov, SaS 26 a Smer 25. Hnutie OĽaNO by do parlamentu poslalo 18 poslancov, PS o troch menej. Sme rodina a KDH by mali v kluboch pod 12 členov. Republika by disponovala deviatimi poslancami.

Zo súčasnej koalície by sa teda do Národnej rady dostali len tri strany, ktoré by spolu disponovali 56 hlasmi. Ak by sa spojili dnešní súperi – Smer a Hlas, ich partnerstvo by malo 55 hlasov. Spojenie Hlas, Smer, SaS by mohlo rátať s 84 poslancami. Ak by sa OĽaNO chcelo vyhnúť Hlasu, Smeru, ale aj SaS, mohlo by pomoc hľadať v PS, hnutí Sme rodina a KDH. V tejto zostave by mali 66 hlasov.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
129 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda Eduarda Hegera #preferencie politických strán