Ako čítate búrlivé dianie v polícii? Možno hovoriť o vojne policajtov?
O vojne v polícii sa už hovorí. Nie je to však len vojna v polícii, ale aj medzi viacerými silovými zložkami. Primárne medzi tajnou službou a políciou. A potom aj vnútri polície. Jednoducho je vidieť, že politické heslo rozviažme ruky polícii v skutočnosti znamená, že nikto políciu neriadi.
To znamená, že je namieste aj kritika ministra vnútra Mikulca, ktorému vyčítajú, že nemá situáciu v polícii pod kontrolou?
Roman Mikulec je možno celkom zdatný minister v zmysle, že rozumie rezortu, ale je politicky slabý. Politiku súčasnej vlády určujú iní ľudia ako on a je tak trochu obeťou tejto politiky. Ten problém nie je v ministrovi. Myslím si, že ktokoľvek, kto by bol akokoľvek profesionálne dobrý, tak by čelil podobnému problému. Jednoducho, politik by mal dbať na to, že na politické zámery treba mať aj zákonnú cestu a treba rešpektovať zákon. Moc je istým spôsobom podľa ústavy rozdelená a tí, ktorí sú na čele rezortov a vlády, nesú zodpovednosť za to, čo vláda robí. Napríklad dnes je taký politický trend, že sa v týchto silových zložkách a osobitne na ministerstve vnútra obmedzujú v podstate personálne a iné kompetencie ministra. Pritom je to on, kto zodpovedá za ten rezort. Ako však môže minister zodpovedať za políciu, pokiaľ si nemôže sám vybrať prezidenta Policajného zboru? Toto je, samozrejme, politická otázka a dnes je to taká módna vec, že všade sú tie „grilovačky“ a híringy, kde rozhodujúce slovo majú ľudia, ktorí sa nebudú v budúcnosti zodpovedať za výsledok voľby. Zodpovedať za to bude minister. Takže on je tak trochu obeťou zlej politiky.
Je teda súčasná situácia vyústením zle nastaveného systému? Policajný prezident je napríklad zodpovedný za svoju prácu ministrovi vnútra, no ten ju nemá ako vyvodzovať, nemôže ho sám odvolať. Nemal tomu teda ako zabrániť?
Sú niektoré chyby v systéme, ktoré vytvorila zlá politika. V tejto chvíli je základný problém politický. Jednoducho politika rozviazať ruky polícii, politika zobrať zodpovednosť funkcionárom, ktorí sú ústavne zodpovední, to je zlá politika. No a je to tak trochu aj dôsledkom toho, že dnes vo voľbách rozhodujú viac emócie a na základe emócii volíme často potom ľudí, ktorí nie sú kompetentní, neprečítajú si ústavu, zákony a nerozumejú tomu. A potom to tak aj vyzerá.
Je situácia v polícii čierno-biela, alebo má skôr svoje odtiene sivej, pričom rôzne skupiny sledujú rôzne záujmy? Ako sa v tom má napríklad vyznať laik?
V tom sa nemôže vyznať ani odborník. Nikto sa v tom nevyzná. Svet nie je čierno-biely a neprebieha ako film Sedem statočných, kde sú na jednej strane dobrí pištoľníci a na druhej strane zlí pištoľníci. Jednoducho, naša spoločnosť je normálna, zložitá, demokratická, pluralitná, v ktorej majú ľudia a skupiny ľudí svoje záujmy. Je to tak aj v polícii a v silových zložkách. Len tie silové zložky majú okrem tých záujmov aj pištole a možnosť viesť trestné stíhanie. Samozrejme, pokiaľ im nie je jasné, aké ciele majú plniť, tak potom sa snažia využívať prostriedky, ktoré majú, na vlastné zámery. Takže príbeh, že na jednej strane stojí skupina dobrých a na druhej strane skupina zlých, nezodpovedá tomu, ako vyzerá slovenská spoločnosť, ani žiadna iná.
Aký je vzťah medzi ministrom vnútra a policajnou inšpekciou? Je namieste zmena systému?
Táto diskusia tu existuje už veľmi dlho. Už v 60. rokoch, keď sa ešte Československo spamätávalo z politických procesov v 50. rokoch, prebiehala veľmi zaujímavá diskusia o tom, či inšpekcia, respektíve tá zložka, ktorá má kontrolovať políciu, by mala podliehať tomu istému ministrovi, ktorý riadi aj políciu. A vtedy napríklad existovali návrhy, aby inšpekcia bola súčasťou ministerstva spravodlivosti. Ak si dobre pamätám, to bolo ešte pred rokom 1968. Potom tie diskusie trochu zapadli. Keď som slúžil na ministerstve vnútra, tak som túto tému znovu otvoril, len som tam bol krátko. Takáto vec sa nedá meniť veľmi rýchlo a ani nie je dobré, keď sa mení zo dňa na deň. Je potrebné o tom viesť fundovanú diskusiu. Ale myslím si, že tá základná námietka je, že by ten istý ústavný funkcionár, ktorý je zodpovedný za činnosť polície, nemal mať aj pod sebou aj inšpekciu. Iný argument zase je, že práveže by mal, pretože by potom nemohol dostatočne účinne políciu riadiť. Takže toto je otázka, ktorá si vyžaduje hlbšiu diskusiu, nedá sa to vyriešiť takto niekoľkými slovami. Ale je to legitímna vec, ak sa tým niekto zaoberá.
Inšpekcia bola v minulosti zrejme skôr zdržanlivá pri stíhaní vlastných kolegov. Prečo tento konflikt vypukol práve teraz a v takej intenzívnej podobe?
Nemyslím si, že by to bolo niečím špecifické. Len intenzívnejšie prežívame aktuálne dianie, ktoré zažívame. V minulosti existovali rôzne konflikty aj vnútri polície a riešili sa rôzne. No zároveň nikdy neexistovala taká hlúpa politika, že rozviažme polícii ruky, aby si robila svoje bez ohľadu na to, čo robia ústavní činitelia. Vyjadrenie ministra Mikulca, že bude pozorne sledovať dianie v polícii, je smiešne. Takisto je smiešne, keď zasadne bezpečnostná rada a výsledkom je, že vytvorí nejakú komisiu. Veď na to máme ústavné orgány, aby riadili štát.
Aké vidíte východisko zo súčasnej situácie?
Východisko bude, ak ústavné orgány jednoducho začnú tento štát riadiť normálnym spôsobom. A to tak, ako to predpokladá ústava a zákony Slovenskej republiky. Či to urobí táto politická garnitúra a bude revidovať svoju politiku, alebo či to urobí politická garnitúra, ktorá vzíde z ďalších volieb, tak to neviem. V každom prípade takýmto spôsobom sa moderný štát riadiť nedá.
Keď hovoríte o potrebe revízie politiky rozviazania rúk polície, tak ako by mala vyzerať? Ako jej metaforicky „pristrihnúť krídelká“?
Keby sa niekoho pred útokom pýtali, ako má viesť útok, tak vám to nepovie. Pretože sú veci, ktoré jednoducho vyžadujú aj istú taktiku. Myslím si, že môžeme zostať pri tej všeobecnej odpovedi, že jednoducho tí, čo nesú zodpovednosť, ju majú aj vykonávať tak, ako im to ustanovuje zákon a ústava. Na to existujú dostatočné páky, aby mohli túto svoju kompetenciu vykonávať. Áno, v niektorých prípadoch si myslím, že by bolo dobré zmeniť aj existujúce zákony, ktoré smerovali k tomu, že rozväzovali ruky polícii, no zväzovali ruky ľuďom, ktorí nesú ústavnú zodpovednosť. Je treba si uvedomiť, že v demokratickom štáte je moc rozdelená tak, že vyplýva z volieb a musí nám byť transparentné jasné, kto moc vykonáva. Lebo ten sa potom zodpovedá svojim voličom prostredníctvom poslancov Národnej rady. Funkcionári sú zároveň ustanovení na relatívne krátku dobu a potom v ďalších voľbách musia obhájiť svoju pozíciu a to, ako ju vykonávali. No a je veľmi zlé, ak sa faktická moc začne presúvať na niekoho, kto sa už nemusí zodpovedať vo voľbách. Toto je taká všeobecná odpoveď. Konkrétne, čo by som robil ja, keby som bol ministrom vnútra? No tak to by uvideli vtedy, keď by som ním bol.