Aj telocvikárka Miriam Olšová z Gymnázia Ladislava Novomeského v Bratislave si myslí, že žiaci zleniveli. Potvrdzujú to aj výsledky celoslovenského prieskumu, ktorý iniciovalo občianske združenie Rodičia.sk. Mesiace bez pohybu sa podľa väčšiny rodičov prejavili na zlom fyzickom aj duševnom zdraví ich detí. Nedostatok pohybu detí je však dlhodobý problém.
Podľa rehabilitačnej lekárky Kataríny Šalamonovej sa deti potrebujú aktívne hýbať podľa možností každý deň aspoň hodinu. „V ambulanciách narastá počet obéznych detí, detí s bolesťami hlavy a chrbtice,“ podotýka. V minulosti sa podľa nej tieto problémy vyskytovali skôr u dospelých ľudí. „Je to spôsobené najmä počítačmi a mobilmi. Aj v čakárni vidíme často sedieť deti, ktoré majú sklonenú hlavu a hľadia do mobilu,“ zdôrazňuje lekárka z Košíc.
V prieskume sa tri štvrtiny respondentov vyjadrili, že obmedzenie športových a pohybových aktivít počas druhej vlny pandémie podľa nich negatívne vplývalo na fyzické aj duševné zdravie detí a mládeže. „Logicky sme čakali, že počas pandémie mali deti na vidieku viac možností hýbať sa, chodiť na dvor, do lesa a podobne. Rovnaké problémy ako v Bratislave však vnímali respondenti vo všetkých častiach Slovenska. Či už pandémia, alebo dlhodobé trendy spôsobujú, že deti majú menej pohybu, a to nie je dobré,“ povedal pre Pravdu riaditeľ združenia Rodičia.sk Matej Stuška.
Deti majú viac zdravotných problémov
Lekárke Šalamonovej dáva za pravdu aj fyzioterapeut Andrej Foltýn z Bratislavy. „Stúpa počet detských pacientov s rôznymi typmi deformít pohybového aparátu,“ priblížil. Upozorňuje, že sedavý spôsob života u ľudí spôsobil skrátenie a oslabenie svalov. No ak človek začne športovať nesprávne, len umocní svoje problémy.
Združenie rodičov, ktorí žiadajú investície do školskej športovej infraštruktúry, a teda aj viac pohybových aktivít detí v škole, podporujú nielen športové organizácie, ale aj podnikateľské.
Fyzioterapeut Foltýn si myslí, že viac telocviku v školách by deťom pomohlo, pretože na hodinách sa veľmi dobre rozvíja pohybový aparát. „Žiaľ, mnohé deti sa dávajú vypísať, aby nemuseli cvičiť,“ upozornil.
„Učitelia sa sťažujú, že obvodní pediatri hromadne oslobodzujú deti od telesnej výchovy,“ potvrdzuje rehabilitačná lekárka Šalamonová. Vyšší počet hodín telocviku v školách by preto podľa nej nemal želaný efekt. „Bolo by vhodné riešiť aj formu zdravotnej telesnej výchovy, ktorú by zvládli aj ,oslobodené' deti,“ hovorí Šalamonová.
Telocvikárka si myslí, že prístup detí k pohybovým aktivitám vychádza zo vzoru rodičov a z návykov, ktoré majú z domu. „Niektorí rodičia ich nechcú nútiť, ale pokiaľ deti nepodporujú, aby sa hýbali, pre telocvikára je veľmi ťažké s nimi pracovať,“ vysvetľuje Olšová.
Súhlasí s ňou aj Stuška. „Treba robiť osvetu medzi rodičmi, aby pohyb brali vážne a polovica nevybavovala deťom oslobodenie od telesnej výchovy,“ povedal. Ako problém vníma aj zaneprázdnenosť rodičov či ich vyčerpanosť z práce. Preto veľa aktivít s deťmi nestíhajú.
"Musíme skúsiť využiť priestor a čas v škole, aby sme deťom pomáhali osvojovať si pozitívne návyky,“ hovorí o športových, ale napríklad aj o umeleckých a iných aktivitách v školách.
Aký je stav telocviční?
Dve hodiny telesnej v rozvrhu sú povinné. Školy si však môžu zaradiť do rozvrhu aj tretiu hodinu. Ministerstvo školstva by chcelo telocvik postupne rozširovať a od januára 2022 zvýšiť počet hodín na prvom stupni základných škôl na tri týždenne. Zatiaľ však len v školách, ktoré majú potrebnú kapacitu. V štátnom rozpočte to podľa štátneho tajomníka pre šport Ivana Husára (SaS) vyžaduje navýšenie o 12 miliónov eur. Podľa neho nepomôže prikázať školám tretiu hodinu povinne. Problém je chýbajúca športová infraštruktúra v školách aj nedostatok telocvikárov.
Ministerstvo školstva pripravuje pasportizáciu, teda kompletný monitoring športovísk na Slovensku. Tak skoro to však nebude a momentálny stav ministerstvo ani neodhaduje. „Keďže ide o finančne, administratívne a organizačne náročný proces, výsledky očakávame najskôr v horizonte niekoľkých rokov,“ uviedli z komunikačného odboru ministerstva.
Združenie Rodičia.sk chce vlastnými silami zmonitorovať športoviská v školách. „Chceme doň zapojiť priamo učiteľov, rodičov a iných ľudí a zbierať dáta od nich,“ hovorí Stuška. „Aktuálne vieme o deficite najmä exteriérových priestranstiev v Bratislavskom kraji, kde v minulosti nebol nárok čerpať eurofondy. V Bratislave sú veľmi zanedbané školské dvory, ako člen rady školy viem, že to súviselo aj s problémami s vysporiadaním pozemkov a majetkových práv,“ vysvetľuje riaditeľ zduženia. Tieto problémy podľa neho spôsobovali, že do školských športovísk sa neinvestovalo alebo sa na to samosprávy vyhovárali. Doplnil, že mnohé školy na Slovensku, najmä v chudobnejších regiónoch, zase nemajú telocvične. Prípadne ich majú také schátrané, že ich radšej zatvorili.
Podľa ministerstva školstva telocvične zvyčajne chýbajú v malých obciach v málotriedkach a školách do 150 žiakov. Nájdu sa však aj školy bez telocvične, ktoré majú žiakov veľa. Štátny tajomník Husár tvrdí, že s pomocou Fondu na podporu športu chcú postaviť či renovovať čo najviac školských športovísk a presadiť, aby školy s minimálne 400 žiakmi dostali podporu na nákup športových pomôcok.
Problémy: peniaze a čas
V prieskume rodičia dostali možnosť povedať, prečo sa ich deti menej hýbu. „Nepríjemne nás prekvapilo, koľko ľudí označilo finančnú náročnosť krúžkov a rôznych iných aktivít. Tým skôr si myslíme, že aktivity by mali byť sústredené v školách, respektíve v priestoroch okolo škôl. Aby sme zabránili tomu, že rodič vyberá pre dieťa šport alebo hudobný nástroj podľa toho, kam ho stíha zaviezť, či má vôbec auto a či si to môže dovoliť. Využívať priestory školy by bolo cenovo efektívnejšie,“ poznamenal Stuška.
Súhlasí s ním 93 percent opýtaných rodičov. Len tretina z nich si myslí, že deti majú v mieste bydliska vhodné podmienky na pohyb a šport. Dve tretiny rodičov priznávajú, že prekážkou pre pohybové aktivity ich detí sú nedostatok peňazí, vzdialenosť aktivít od domu, ich časové možnosti a nedostupnosť športu v školách.
Problémom je však aj kvalita telesnej výchovy na prvom stupni škôl. „Telocvik tam učia učiteľky, ktoré študovali na pedagogických fakultách. Tam príprava na vyučovanie telesnej výchovy zrejme nie je dostatočná,“ myslí si štátny tajomník Husár. „Máme dáta o tom, že sedem z desiatich učiteliek nemá vzťah k telesnej a nechce ju učiť. Keď sa v tomto veku dieťaťa zanedbá rozvoj motoriky a nebuduje sa vzťah k športu, neskôr je to veľmi ťažké dobehnúť,“ upozornil.
Treba nájsť, čo deti baví
To, ako sa pandémia odrazila na fyzickej kondícii detí, podľa Olšovej telocvikári zistia z testov, ktoré na hodinách realizujú vždy na začiatku a na konci školského roka. „Deti skáču do diaľky, hádžu a podobne. U prvákov a druhákov to je však ťažké, tých z hľadiska fyzickej kondície zatiaľ nepoznáme. Tí, čo začali minulý rok, vlastne prezenčné vyučovanie ani nemali a aj v roku predtým žiaci stratili druhý polrok,“ uvažuje Olšová.
Telocvikárka hovorí, že u nich tretiu hodinu venujú plávaniu, bazén pritom majú priamo v škole. „Je dobré mať tri hodiny týždenne, ale záleží na tom, ako ich žiak využije. Deti nebavia všetky športy a keď mi dievčatá na telesnej povedia, že chcú hrať volejbal, zahrám si s nimi aj celú hodinu, aj keď máme v pláne napríklad basketbal. Ak by sme hrali ten, len by postávali a nebavilo by ich to, zatiaľ čo do toho volejbalu sa naozaj zapájajú,“ priblížila Olšová.
„Potom sa s nimi dohodnem, že nabudúce si zahráme aj trochu basketbalu alebo budeme aspoň hádzať do koša. Poviem: ,Keď budete chcieť hrať s chlapcami basketbal, tak aby ste to trochu vedeli.' Treba ísť na ne tak, aby si mysleli, že je to vlastne ich nápad,“ smeje sa učiteľka. Lenivosť aj podľa nej bola u detí problém už pred pandémiou.
„Sú komótnejšie a neobratnejšie. Pamätám si, že kedysi som so žiačkami chodila aj behávať. Mala som na hodine napríklad 18 dievčat a z nich možno dve mali s pohybom trochu problémy. Teraz mám možno päť šikovných, potom tri priemerné a ostatné sú také, že sa im nechce,“ krčí plecami Olšová. Nároky na hodinách sa podľa nej prispôsobujú klesajúcim pohybovým zručnostiam. „Napríklad študentom hovoríme, že keď už tú 12-minútovku nezabehnú, aby ju aspoň odkráčali,“ poznamenala.
Na Gymnáziu Ladislava Novomeského aj telocvik učili dištančne. „Cvičila som na kameru v škole a oni doma, alebo sme si robili výzvy, kto viac nakráča alebo nabicykluje. Dnes majú na to všetci aplikácie, tak tie záznamy z mobilu nám potom poslali,“ hovorí Olšová.
Priblížila, že pre žiakov zorganizovali napríklad dvojdňovú súťaž, ktorá trieda spolu nakráča najviac. „Bolo to kvázi dobrovoľné, ale veľmi sa toho chytili, pretože všetci chceli vyhrať,“ tvrdí. Na osemročné gymnázium chodia deti od 10 rokov. Vždy sa však podľa Olšovej našli individuálne prípady žiakov, ktorým sa nechcelo a vyhýbali sa dištančnému telocviku napríklad tak, že sa vyhovorili na nefungujúcu kameru.
Pomôžu podporné programy?
Prebudiť záujem detí o pohyb a skvalitniť vyučovanie telocviku chce vláda v spolupráci so športovými zväzmi zavedením trénerov v škole. Mali by pôsobiť ako pomocníci učiteľov. V programe Tréneri v škole ich od decembra 2020 už vyškolili 101, uviedol koordinátor programu Martin Dovičák. Dodal, že do škôl ich zatiaľ nastupuje 83.
Deti sa budú môcť zoznámiť hravou formou s rôznymi druhmi športov. „Program pôsobí približne na 110 školách, čo zastreší okolo 13 750 žiakov po celom Slovensku," hovorí splnomocnenec vlády pre mládež a šport Karol Kučera (OĽaNO). „Tréner bude na každej druhej hodine spolu s učiteľkou či učiteľom prvého stupňa, ktorý hodinu vedie,“ vysvetlil koordinátor Dovičák. „Tým, že na hodine je okolo 25 detí, dvaja ľudia sa im dokážu venovať lepšie ako jeden a na nasledujúcej hodine už učiteľka môže využiť nejakú aktivitu, ktorá sa deťom zapáči,“ podotkol. Každá škola v programe dostáva aj materiálne zabezpečenie. Pilotný projekt má trvať rok.
Športová akadémia Mateja Tótha v Bratislave zase v spolupráci s Úniou miest Slovenska spustila pilotný projekt dobrovoľných tretích hodiny telesnej výchovy. Tie sa rozhodli zaviesť na vybraných školách, ktoré ich zatiaľ nemajú. Budú zabezpečovať školám vybavenie a vzdelávať učiteľov. „Školy budú tretie hodiny realizovať buď v rámci vyučovania, alebo ako popoludňajšiu záujmovú činnosť, ak škola nemá v telocvični doobeda voľnú kapacitu,“ uviedla riaditeľka Športovej akadémie M. Tótha Mária Bedleková.
Do tohto programu sa zapojila aj Základná škola Radovana Kaufmana v Partizánskom. „Chceme, aby každé dieťa, ktoré má záujem o šport, malo vytvorené podmienky na rozvoj svojho talentu. Žiaci budú cvičiť to, na čo majú vlohy, a nebudú prežívať neúspech, pretože z objektívnych príčin nemôžu dosiahnuť nejaký výkon. Hodiny sa realizujú formou hier a súťaží. Súčasťou sú aj relaxačné cvičenia či cvičenia správneho sedenia,“ uviedla pre Pravdu riaditeľka školy Jana Somogyiová.
Pilotný projekt bude rovnako trvať jeden školský rok. Ak budú žiaci a ich rodičia spokojní, má podľa riaditeľky Somogyiovej pokračovať aj naďalej.