Európska prokuratúra sa zaoberá podozreniami pri čerpaní eurofondov pri škode vyššej ako 100-tisíc eur a cezhraničnými podvodmi s DPH nad desať miliónov eur. Mala by sa postarať o rýchlejšiu výmenu informácií, koordináciu policajného vyšetrovania, pohotovejšie zmrazenie a zhabanie majetku a zatknutie podozrivých. Potvrdzuje tento úrad svoj účel?
Európska prokuratúra začala svoju činnosť len pred cca dvoma mesiacmi, a preto je ešte predčasné hodnotiť jej efektívnosť. Napriek tejto pomerne krátkej dobe môžem uviesť, že sme zaregistrovali už viac ako tisíc vecí, viacero z nich mimoriadne závažných, s možnými prepojeniami na organizovaný zločin, ale aj predstaviteľov štátnych orgánov.
Samozrejme, verejnosť dôvodne očakáva, že v týchto veciach dosiahneme podanie obžaloby na súd a následne aj odsúdenie páchateľov. Na tieto výsledky si však ešte budeme musieť nejaké obdobie počkať. Môžem však povedať, že napríklad v uplynulých dňoch kolegovia v Taliansku zaistili majetok pochádzajúci z trestnej činnosti v hodnote viac ako sedem miliónov eur. A v takýchto úkonoch budeme aj ďalej pokračovať.
Vznik nových nadnárodných úradov a mechanizmov zvyčajne trvá od niekoľkých mesiacov až do niekoľkých rokov. Naplnili sa vaše očakávania alebo je ten začiatok ešte komplikovanejší aj vzhľadom na pandémiu a s ňou súvisiace opatrenia?
Proces začatia činnosti EPPO bol určite náročnejší, ako si všetci zainteresovaní predstavovali. Ide totiž o úplne nový orgán, ktorý na európskej úrovni nemal žiadneho predchodcu a museli sme začať prakticky na zelenej lúke.
Na začiatku sme ako európski prokurátori mali k dispozícii dočasnú budovu, niekoľko administratívnych pracovníkov a hlavne veľkú snahu vybudovať novú inštitúciu. Všetko ostatné bolo na nás, teda napríklad od nastavenia vnútorných pravidiel fungovania prokuratúry v 22 štátoch až po výber a vymenovanie delegovaných prokurátorov, ktorí priamo pôsobia v týchto štátoch. A to, prirodzene, za negatívnych podmienok prebiehajúcej koronovej pandémie a rôznych obmedzení.
Myslím, že sa na nám to aj podarilo, a preto sme k 1. júnu mohli začať vykonávať svoju hlavnú činnosť, teda viesť trestné stíhanie vo veciach trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.
Je už EPPO po dvoch mesiacoch plne funkčná alebo ešte potrebujete čas?
Pokiaľ by sme neboli schopní začať svoju činnosť, určite by sme k takémuto kroku nepristúpili. Samozrejme, niektoré detaily je ešte potrebné dopracovať či doladiť, ale európska prokuratúra ako taká je funkčná a začala plniť svoje úlohy.
Jedinou zásadnou otázkou v tomto smere je postoj Slovinska, ktoré do dnešného dňa nepredložilo žiadneho kandidáta na európskeho delegovaného prokurátora. Hlavná európska prokurátorka o všetkých problémoch a ťažkostiach z toho vyplývajúcich informovala všetky zodpovedné európske inštitúcie. Sme zvedaví, ako sa k tomu postavia.
Zástupcovia jednotlivých krajín pri vyšetrovaní spolupracujú s domácou políciou a podľa domáceho právneho poriadku. Ako zatiaľ funguje táto spolupráca?
Budem hovoriť predovšetkým o podmienkach v Slovenskej republike, pretože tu situáciu poznám najlepšie. Úprimne a veľmi rád môžem konštatovať, že prakticky každý štátny orgán, s ktorého predstaviteľmi som sa pred začiatkom činnosti EPPO mal možnosť stretnúť, prejavil ochotu spolupracovať a reálne sa nám to darí dosiahnuť aj v praxi.
Ak aj vznikli nejaké nedorozumenia, podarilo sa nám ich veľmi rýchlo odstrániť. Slovenská republika má osobitný vzťah k EPPO, pretože práve počas nášho predsedníctva v Rade EÚ sa podarilo prekonať odpor niektorých štátov zahrnúť do našej pôsobnosti aj podvody s DPH a dohodnúť základné princípy fungovania EPPO a napríklad sme boli aj prvou krajinou, spoločne s Nemeckom, ktorá mala vymenovaných delegovaných prokurátorov.
Ako konkrétne prebieha postup pri takejto spolupráci?
Veľmi stručne môžem uviesť, že na rozdiel od „tradičného“ trestného konania, v prípadoch, ktoré patria do pôsobnosti EPPO, je delegovaný prokurátor tou osobou, ktorá od prvého momentu je priamo zodpovedná za vykonávanie vyšetrovania. Teda nie policajt, vyšetrovateľ, ale prokurátor rozhoduje o tom, či v konkrétnej veci bude vykonávané vyšetrovanie, a pokiaľ rozhodne, že áno, je na ňom, aby toto vyšetrovanie vykonal buď sám, alebo prostredníctvom vyšetrovateľa polície či Kriminálneho úradu Finančnej správy.
Poznatky o prípadnom spáchaní trestnej činnosti pritom čerpáme z rôznych zdrojov – od podaní fyzických alebo právnických osôb, vlastných zistení polície alebo aj spravodajskej služby až po oznámenia OLAF-u alebo ďalších európskych inštitúcií.
Počas celého procesu vyšetrovania je delegovaný prokurátor osobne zodpovedný za jeho priebeh, jeho činnosť je v pravidelných intervaloch monitorovaná v rámci interných procesov EPPO a na konci vyšetrovania, jeho rozhodnutie podlieha aj schváleniu tzv. stálej komory. Tú tvoria traja európski prokurátori, pričom platí pravidlo, že členom komory nesmie byť ten európsky prokurátor, z ktorého krajiny pochádza posudzovaná vec. Aj takýmto spôsobom je zabezpečená objektivita a správnosť rozhodnutia.
Ako hodnotíte vzájomnú spoluprácu s ďalšími európskymi prokurátormi?
Tak ako som spomenul, najčastejšie spolupracujem s kolegami, s ktorými tvoríme stálu komoru a spoločne posudzujeme veci, ktoré nám boli automatizovaným systémom pridelené. V mojom prípade sú to kolegovia z Nemecka a Litvy.
Ale, samozrejme, v podstate každodenne spolupracujem aj so všetkými ďalšími kolegami z iných členských štátov, ktorí pôsobia v iných stálych komorách, a poskytujem im potrebné informácie či vysvetlenia k „slovenským“ prípadom. A navyše, spravidla každú stredu sa stretávame na spoločných stretnutiach všetkých európskych prokurátorov, na ktorých riešime základné, strategické otázky fungovania EPPO.
Na Slovensku zastupujú vás a EPPO delegovaní prokurátori. Ako vám to ide?
V súčasnosti na Slovensku sídlia piati delegovaní prokurátori, ktorí sú fyzicky umiestnení v priestoroch Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku. Tu sa nám podarilo vytvoriť primerané priestorové podmienky pre ich fungovanie. Pre zaujímavosť môžem uviesť, že tieto priestory sú fyzicky oddelené od priestorov ÚŠP a napríklad prokurátor ÚŠP sa do týchto priestorov bez nášho súhlasu ani nedostane. Pokiaľ ide o ich prácu, ako európsky prokurátor, medzi ktorého povinnosti patrí aj dohliadať na činnosť delegovaných prokurátorov, sa snažím denne priebežne monitorovať priebeh jednotlivých vyšetrovaní.
Keďže v rámci EPPO prebieha celá komunikácia takmer výlučne v elektronickej forme a rovnako elektronické sú aj vyšetrovacie spisy, bez toho, aby som akýmkoľvek spôsobom narušoval ich činnosť, viem si veľmi rýchlo a efektívne zistiť aktuálnu činnosť delegovaných prokurátorov a stav vyšetrovania v konkrétnej veci.
Hovorili ste už o viac ako tisícke prípadov. Budete na to vôbec stačiť?
Necelé dva mesiace sú stále pomerne krátka doba. Napriek tomu sme za všetky participujúce štáty zaregistrovali viac ako tisíc prípadov. V súvislosti so Slovenskom je to niekoľko desiatok prípadov, čo, mimochodom, značne prevyšuje pôvodné odhady.
Aj v porovnaní s kolegami z iných štátov slovenskí delegovaní prokurátori registrujú nadpriemerne vysoké množstvo prípadov. Ich aktuálny počet, komplexnosť a náročnosť predbežne vedú k záveru, že počet piatich delegovaných prokurátorov pre Slovenskú republiku možno nie je dostatočný.
Vznik úradu európskej prokuratúry bol jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko by na činnosti úradu malo participovať sumou asi 185-tisíc eur ročne. Podľa starších výpočtov ministerstva spravodlivosti by Slovensko mohlo na daňových únikoch ušetriť až 56 miliónov eur ročne. Ako sa tento odhad začína napĺňať?
S ohľadom na pomerne krátku dobu reálneho fungovania EPPO nie je možné jednoznačne uzavrieť, či je účasť Slovenska na jej fungovaní finančne výhodná, alebo nie. Faktom však je, že jednou z našich priorít je aj zvýšenie miery zaisťovania príjmu z trestnej činnosti a jeho následné navrátenie poškodeným, medzi ktorých patrí aj Slovenská republika ako štát.
V tomto smere budeme vyvíjať osobitné úsilie a urobíme všetko pre to, aby sa nám tento cieľ podarilo naplniť. Môžem uviesť, že v súčasnosti vedieme trestné stíhanie v niekoľkých veciach, kde predpokladaná hodnota spôsobenej škody dosahuje niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur. Ak sa nám podarí dosiahnuť zaistenie a návrat aspoň časti spôsobenej škody, bude to mať aj pozitívny finančný efekt na rozpočet Slovenska.
Každá z dvadsiatich dvoch členských krajín, ktorá sa za vznik úradu postavila, má jedného svojho zástupcu. Z troch kandidátov členskej krajiny si nakoniec európskeho prokurátora vyberala Rada EÚ. Vás do šesťročnej funkcie vybrali na konci vlaňajšieho júla. Ako tento výber prebiehal?
Rád by som uviedol, že v pravom zmysle nie som zástupcom Slovenska v EPPO, a teda mojou úlohou nie je presadzovať slovenské národné záujmy. Mojou úlohou je pracovať v záujme EÚ a jej občanov, nezávisle aj od členského štátu, z ktorého pochádzam.
Samotný výberový proces pozostával z viacerých častí. Prvou, úvodnou časťou bolo výberové konanie pred komisiou na Generálnej prokuratúre SR, ktorej členmi bol napríklad náš zástupca v Eurojust-e JUDr. Ladislav Hamran, predseda senátu Najvyššieho súdu SR JUDr. Juraj Kliment alebo prof. Tomáš Strémy. Toto konanie malo tak písomnú, ako aj ústnu časť.
Pre zaujímavosť, písomná časť obsahovala vedomostný test a tiež preklad odborného, právnického textu z a do anglického jazyka. Následne po úspešnom absolvovaní slovenskej časti výberového procesu sme spoločne s ďalšími dvoma kandidátmi absolvovali pohovor pred výberovou komisiou v Luxemburgu, ktorej členmi boli poprední právnici – sudcovia alebo prokurátori z viacerých členských štátov EÚ. Pokiaľ viem, výsledky tohto pohovoru mali rozhodujúci charakter pre konečné rozhodnutie Rady EÚ o vymenovaní mňa a mojich súčasných kolegov.
V posledných mesiacoch a rokoch si verejnosť postupne čoraz viac zvyká na otvorené vypočúvania kandidátov do rôznych inštitúcií. Ako prebiehalo vypočutie, ktoré ste absolvovali začiatkom decembra 2019 v Luxemburgu, v porovnaní s tými, ktoré ste mohli sledovať u nás, napríklad vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov, na generálneho či špeciálneho prokurátora?
Osobne si myslím, že priebeh pohovoru pred výberovou komisiou mal oveľa vecnejší charakter ako priebeh vypočúvaní kandidátov napríklad na funkciu generálneho či špeciálneho prokurátora. „Vypočúvajúcimi“ totiž neboli politici, ale skutoční odborníci, ktorí v praxi používajú európske právo a majú vysoký morálny a odborný kredit.
Predmetom vypočutia teda boli najmä otázky odborného charakteru, spôsob, akým kandidát dokáže reagovať na predložené právne problémy, jeho argumentácia a pod. Prirodzene, členovia tejto výberovej komisie mali k dispozícii aj prehľad o dovtedajšom pôsobení konkrétneho kandidáta vrátane jeho silných či slabých stránok. O to viac si cením, že som pred touto komisiou uspel ako najlepší kandidát za Slovensko.
V máji 2018 prijal Európsky parlament aj v reakcii na vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice rezolúciu o potrebe čo najrýchlejšieho vzniku úradu európskeho prokurátora. Práve vy ste tento prípad dozorovali. Ako ste prípad vnímali po tom, čo ste odišli na európsku prokuratúru?
Prípadu vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej som venoval viac ako dva roky svojho profesijného a čiastočne aj osobného života, a to je niečo, na čo sa nedá zabudnúť. O to viac som ľutoval, že sa ďalej nebudem môcť podieľať na jeho pokračovaní v súdnom konaní.
Napriek tomu som hrdý, že napriek pochybnostiam, ktoré viacerí ľudia prejavovali na začiatku vyšetrovania o tom, či slovenská polícia a prokuratúra budú schopné zistiť a usvedčiť páchateľov tohto trestného činu, sme to v relatívne krátkom čase dokázali.
Hoci súdny proces ešte úplne nebol ukončený, už teraz máme právoplatne odsúdeného priameho vykonávateľa vraždy, jej sprostredkovateľa alebo osoby, ktoré sa podieľali na zabezpečení a úprave vražednej zbrane. To považujem za úspech.
Potešilo vás rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý prijal odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku nad Kočnerom a Zsuzsovou?
Rozhodnutie Najvyššieho súdu v plnej miere potvrdilo skutkové a právne názory prokuratúry vo vzťahu k pôvodnému rozsudku Špecializovaného trestného súdu a v tomto zmysle ho môžem posudzovať len kladne.
Potvrdilo tiež, že obžaloba na všetkých obžalovaných bola podaná dôvodne a na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo len škoda, že v pôvodnom konaní sa senát prvostupňového súdu odmietol niektorými dôkazmi zaoberať, respektíve ich odmietol vykonať. Pevne verím, že pokiaľ by tak urobil, aj jeho rozhodnutie o vine obžalovaných by bolo iné. Verím, že po doplnení dokazovania o navrhované dôkazy bude vo veci vydaný zákonný a spravodlivý rozsudok.
Na Slovensku opozícia v posledných mesiacoch v súvislosti so stíhaním bývalých elít polície, Finančnej správy či SIS hovorí o porušovaní zásad právneho štátu. Argumentujú aj správou SIS o manipulovaní trestných stíhaní cez koordináciu výpovedí kajúcnikov. Rezonuje táto téma aj u vás? Nepýtajú sa vás na to kolegovia? Ak áno, čo im na to hovoríte?
Celkom prirodzene túto situáciu kolegovia zaregistrovali a pýtali sa ma na môj osobný názor. Na strane druhej, bez ohľadu na to, o akú negatívnu tému ide, všetci chápu, že podobné prípady sa vyskytli takmer vo všetkých štátoch a všetci touto ťažkou skúškou musíme prejsť. Neobvyklá je skôr časová súvislosť a to, že v relatívne krátkej dobe došlo k zadržaniu a obvineniu takéto množstva vysokých predstaviteľov štátu.
Nemáte vy osobne pri stíhaní týchto korupčných prípadov žiadne pochybnosti o prípadnej prílišnej horlivosti niektorých operatívcov, vyšetrovateľov a prokurátorov?
Úprimne, viacerých z nich osobne poznám z našej dlhoročnej spolupráce pri odhaľovaní tej najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti. Patril som alebo patrili sme medzi tých, ktorí nastavovali pravidlá spolupráce s tzv. kajúcnikmi, pričom jednou z hlavných zásad bolo, že takáto spolupracujúca osoba musí sama uviesť všetky skutočnosti, ktoré sú jej známe o trestnej činnosti, bez toho, aby jej ktokoľvek z orgánov činných v trestnom konaní radil čo alebo proti komu má vypovedať.
Neviem si predstaviť, že by sa ktokoľvek z tých osôb ktoré poznám, tejto zásade spreneveril. O tom, že tieto pravidlá boli nastavené a realizované správne, najlepšie svedčia desiatky právoplatne odsúdených členov zločineckých skupín ako boli sýkorovci, piťovci a pod.
Ako ste za ostatný rok vnímali to veľké množstvo zatýkaní? Zbavuje sa Slovensko nálepky mafiánskeho štátu?
Osobne som nikdy nevnímal Slovensko ako mafiánsky štát. Naopak, napriek všetkým problémom mám za to, že Slovensko je demokratická krajina s fungujúcimi mechanizmami právneho štátu. Pokiaľ by tak nebolo, tak k žiadnemu zatýkaniu by nikdy nedošlo.
Európsky parlament v septembri 2019 zvolil za hlavného európskeho prokurátora známu rumunskú prokurátorku Lauru Codruta Kövesiová. Bol to podľa vás dobrý výber?
K tejto otázke sa nemôžem vyjadriť. Predsa len, ide o hlavnú európsku prokurátorku, ktorá je mojou nadriadenou, a podriadený by asi nemal verejne hodnotiť svojho nadriadeného. To, či to bol, alebo nebol dobrý výber, to musia predovšetkým vyhodnotiť tí, ktorí ju do funkcie zvolili a, samozrejme, aj verejnosť, na základe konkrétnych výsledkov, ktoré bude EPPO dosahovať v budúcnosti.
Ako často s ňou prichádzate do kontaktu? Aký máte spolu vzťah?
Stretávame sa podľa potreby, tak ako nám to naše pracovné povinnosti umožňujú alebo podľa toho, ako je to potrebné. Prirodzene, rozprávame sa aj na neformálnej úrovni aj o našich predchádzajúcich pracovných skúsenostiach vrátane pôsobenia na národnej úrovni.
Rozprávali ste sa aj o jej skúsenostiach so stíhaním rumunských politikov za korupciu, čím sa pani Kövesiová vlastne preslávila? Čo z jej skúseností je pre vás, alebo môže byť aj pre vašich kolegov na ÚŠP, inšpirujúce? Z čoho by sa dalo poučiť?
Asi ako v každom štáte väčšina politikov by veľmi rada mala vplyv na prebiehajúce trestné stíhania alebo by aspoň chcela mať informácie o ich priebehu. V Rumunsku došlo k pomerne radikálnemu kroku, keď pre potreby tamojšej špeciálnej prokuratúry boli vyčlenené osobitné policajné jednotky, ktoré absolútne nie sú podriadené ministrovi vnútra, a teda tento ani nemôže mať na ne žiaden vplyv.
Práve skutočnosť, že Laura Kövesiová ako špeciálna prokurátorka v Rumunsku dokázala zabezpečiť nezávislosť vyšetrovateľov, mala pozitívny efekt na trestné stíhanie viacerých vysokopostavených predstaviteľov politických strán. Na strane druhej si takto „zaslúžila“ nezákonné odvolanie zo svojej funkcie, čo medzičasom konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva. Mimochodom, podobný model nezávislých policajných jednotiek podriadených špeciálnej prokuratúre bol pôvodne navrhnutý aj na Slovensku, ale neprešiel…
Úrad sídli v Luxemburgu. Aké množstvo času tam trávite?
Zjednodušene môžem povedať, že v Luxemburgu trávim takmer 100 percent svojho pracovného času, ale o to radšej sa vraciam späť domov na Slovensko. Ako som už povedal, všetky vyšetrovacie spisy Európskej prokuratúry sú vedené v elektronickej podobe, takže množstvo vecí, pre ktoré by som v minulosti bol nútený cestovať na Slovensko a späť, dokážem vybaviť priamo z Luxemburgu.
Páči sa vám v Luxemburgu? Ako sa vám tam žije?
Luxemburg je pomerne malé mesto a osobne nemám problém so životom v ňom. Predovšetkým, tamojší obyvatelia sú zvyknutí na cudzincov, na ich potreby, a sú plne flexibilní. Na vysokej úrovni sú napríklad aj služby pre obyvateľov, a to počnúc od prvého kontaktu pri registrácii pobytu až po fakt, že všetka hromadná doprava na území Luxemburska je poskytovaná bezplatne pre všetkých. Na strane druhej, nie nadarmo sa hovorí o Luxembursku ako o jednom z najdrahších miest pre život a tomu zodpovedá aj cenová úroveň.
Aj napriek kompromisom sa za nový úrad nepostavili všetky krajiny. Okrem Dánska a Írska, ktoré má na otázky vnútra a spravodlivosti v EÚ výnimku, a Británie, ktorá z únie odišla, európsku prokuratúru zatiaľ odmietli prijať aj Poľsko, Maďarsko a Švédsko. Úrad bude preto fungovať v rámci posilnenej spolupráce a tieto krajiny sa k nej budú môcť neskôr pripojiť. Prečo tieto krajiny novú inštitúciu nepodporili?
Domnievam sa, že k takémuto rozhodnutiu ich viedli skôr politické, ako odborné dôvody. Z diskusií s našimi partnermi z týchto štátov je zrejmé, že pokiaľ by to bolo len nich, rozhodnutie o (ne)zapojení sa do činnosti EPPO by bolo možne iné. Ale nič nie je uzavreté, svoje rozhodnutie môžu kedykoľvek zmeniť a zapojiť sa do činnosti EPPO. Z dostupných informácií vyplýva, že by tak mohlo už čoskoro urobiť Švédsko.
Nekomplikuje ich absencia aj vašu prácu, ak napríklad vyšetrujete karusely medzi Slovenskom a Poľskom?
Osobne si to nemyslím. Bez ohľadu na to, či je konkrétna krajina zapojená do činnosti EPPO, alebo nie, máme spoločný záujem – odhaľovať a postihovať páchateľov trestnej činnosti. Prirodzene, z hľadiska procesov by bolo jednoduchšie, ak by sa všetky členské štáty EÚ podieľali aj na činnosti EPPO. Problém v tomto smere predstavuje skôr už spomenuté Slovinsko.
Slovensko podporovalo pôvodný, ambicióznejší návrh s centralizovanejším systémom prokuratúry so silnejším európskym charakterom. Oslabenie centralizovaného modelu a prechod na decentralizovanejší model Európskej prokuratúry boli dôsledkom výhrad viacerých národných parlamentov k pôvodnému návrhu. Argumentovali, že príliš zasahuje do kompetencií národných prokuratúr. Potvrdili sa tieto obavy?
EPPO pôsobí ešte príliš krátku dobu na to, aby sme túto otázku dokázali primeraným spôsobom vyhodnotiť. Bude záležať predovšetkým na nás – prokurátoroch EPPO, aby sme praktickými výsledkami preukázali, že vznik takejto inštitúcie má význam a prináša skutočnú „pridanú hodnotu“ oproti predchádzajúcej ochrane na národnej úrovni.