Marušiak: Komisia nevyrieši nedôveru v právny štát

Takýto minister nemá vo svojej funkcii čo hľadať, hovorí o ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Aj keď tému obnovy dôvery v právny štát považuje za jednu z najdôležitejších, pochybuje, že tomu pomôže zriadenie odbornej pracovnej komisie. Obnova dôvery v právny štát je politická úloha, ktorú nevyrieši žiadna komisia. Je to dlhodobá politická záležitosť. Táto komisia už teraz dosiahla skôr opačný efekt - dôveru v právny štát skôr zdegradovala, než by ju pomáhala obnoviť, hovorí politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak.

, 23.09.2021 06:20
92

Vážnu koaličnú krízu sme tu mali už na jar a niektorí očakávali, že už budeme zažívať istú permanentnú krízu. Predseda Sme rodina Boris Kollár v súvislosti so zmenou paragrafu 363 Trestného poriadku alebo úpravou právomocí generálneho prokurátora pripúšťa odchod z koalície. Je kríza alebo obnova právneho štátu takou vážnou témou, aby nás doviedla k predčasným voľbám?

Otázka právneho štátu je v každom prípade jednou z najkľúčovejších tém v parlamentnej demokracii. Je to možno aj dôležitejšia téma, ako bola debata o ruskej vakcíne Sputnik. Celá debata o nejakej vojne v polícii sa stáva mimoriadne neprehľadnou. Už len málokto dokáže rozšifrovať, kto stojí na tej správnej strane, a rozlíšiť, o čo vôbec v tejto veci ide. Sú to otázky, ktoré sú ale veľmi závažné a potenciálne aj veľmi nebezpečné. Debaty o ohýbaní práva a účelových zmenách často vyplývajú len z potreby zbaviť sa niekoho alebo dosadiť na nejakú pozíciu určitú osobu. To sú ale praktiky, ktoré sú v rovine právneho štátu neakceptovateľné.

Táto vládna koalícia vo voľbách kandidovala so silnou protikorupčnou témou, zároveň však sama problémy s korupciou personalizovala len v predstaviteľoch bývalej vlády ako súčasti mafie. Možno aj tam hľadať dôvody takéto stavu v polícii?

Treba ich hľadať aj v predvolebnej kampani, v ktorej opozícia kritiku Roberta Fica nepostavila na obsahovej alternatíve, ale sústredila sa len na kritiku korupcie. Boj proti korupcii bol aj podľa predvolebných prieskumov téma číslo jeden. Takto zvolená taktika bola veľmi úspešná, keďže po 12 rokoch dostala stranu Smer z pozície víťaza volieb. Určite to nestačí na nejaké pozitívne formulovanie vízií. Problémom je tiež, že táto rétorika a kampaň pokračuje aj po voľbách. Jediná strana, ktorá mala akú-takú predstavu o ekonomickej a sociálnej politike, bola fakticky strana SaS. Z toho vyplýva, že súčasná koalícia vlastne realizuje politické priority tejto formácie, aj keď SaS vlastne získala len 6 percent hlasov. Aj terajšie prieskumy verejnej mienky, kde je SaS na druhom alebo treťom mieste, toto potvrdzujú. Ľudia, ktorí v roku 2020 volili vtedajšiu opozíciu, fakticky zvolili SaS, ktorá je z hľadiska intelektuálneho a odborného tým najsilnejším zoskupením vládnej koalície. Teraz po pohltení väčšej časti poslancov Za ľudí je vlastne aj druhým najsilnejším poslaneckým klubom.

Minister vnútra Roman Mikulec hovorí, že situáciu vo svojom rezorte pozorne sleduje. Do vedenia polície ale ustanovil Petra Kovaříka, dnes obvineného z marenia spravodlivosti, na čele policajnej inšpekcie nechal Adriána Szabóa, už odsúdeného za korupciu, a dočasne jej vedením poveril Petra Scholtza obvineného zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Pomohlo by upokojeniu situácie, keby Mikulec prijal za stav v polícii politickú zodpovednosť?

Neviem si predstaviť, že by to situáciu pomohlo upokojiť, pokiaľ aj vládna koalícia pripúšťa, že o vine a nevine sa nerozhoduje na úrovni orgánov činných v trestnom konaní, ale skôr podľa sympatií na sociálnej sieti. V takom prípade by k upokojeniu situácie asi neprišlo. Nástupca Mikulca vo funkcii by teda zrejme pôsobil podobne. Mikulec sa v súčasnosti javí, že svoj rezort naozaj nemá pod kontrolou a je nejakým spôsobom vyradený z hry. Ak sú takýmto spôsobom zatýkaní jeho nominanti a v jeho rezorte prebieha vojna jednotlivých zložiek, takýto minister nemá vo svojej funkcii čo hľadať.

Pri zmene paragrafu 363 Trestného poriadku sa aj viacero odborníkov vyjadrilo, že si vedia predstaviť isté zúženie či špecifikáciu tohto ustanovenia. Politici ale hovoria aj o zmene vzájomného postavenia špeciálnej a Generálnej prokuratúry, čo je pomerne zásadná téma vzhľadom na to, že ju chcú realizovať cez skrátené legislatívne konanie. Je to podľa vás v poriadku?

Ak chceme robiť nejaké zmeny, mali by byť komplexné. Takéto zásadné zmeny ale nemôžu byť riešené ad hoc či formou skráteného legislatívneho konania. To je vyslovene zneužívanie tohto inštitútu. To má jasne definované pravidlá a práve táto vládna koalícia v minulosti zneužívanie skráteného legislatívneho konania vládnym Smerom kritizovala, a to oprávnene. Ak budú podobné legislatívne zmeny v skrátenom konaní prijímané teraz, bude to zneužívanie tohto inštitútu par excellence. Takéto riešenia sú nebezpečné, bez ohľadu na to, čo si myslíme o hnutí Sme rodina a osobe jeho predsedu Borisa Kollára.

Vládni politici od začiatku hovoria, čo si predstavujú ako výstup tzv. pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát. Vidíte tam vôbec priestor na to, aby výstupy tejto skupiny boli odborné a nie len politicky vopred určené?

Ak je úlohou tejto komisie obnova dôvery v právny štát, tak už od spôsobu, ako bol komunikovaný jej vznik, je jasné, že jej bola zverená vyslovene a jednoznačne politická úloha. Veď obnova dôvery v právny štát je politická úloha, ktorú nevyrieši žiadna komisia. Je to dlhodobá politická záležitosť. Táto komisia už teraz dosiahla skôr opačný efekt – dôveru v právny štát skôr zdegradovala, než by ju pomáhala obnoviť. Bezpečnostná rada má právo vytvárať odborné komisie, ale v tomto prípade ide už o jednoznačne politické priority a zásadné zmeny justičného systému, ktoré nie je možné prijímať v skrátenom legislatívnom konaní.

Kým rok a pol pôsobil Boris Kollár ako najbližší spojenec hnutia OĽaNO, teraz hovorí o možnom odchode. Je dnes rozpad koalície bližšie ako na jar?

Je faktom, že Kollár o možnom odchode z koalície hovoril viackrát. Zároveň ale čím častejšie touto zbraňou hrozí, tým menej je braný vážne. Jarná vládna kríza bola skôr búrkou v pohári vody, keďže si vyžiadala len hlavu ministra zdravotníctva. Mocenské pomery sa ale zásadným spôsobom nezmenili a Igor Matovič vládnu koalíciu ovláda prakticky ďalej zo zadného sedadla bez toho, že by za fungovanie vlády ako celku niesol zodpovednosť. Kollár bol zvyknutý, že má svoju pozíciu vo vládnej koalícii s ohľadom na situáciu v strane Za ľudí istú. Rovnako aj vzhľadom na napätie, ktoré dlhodobo fungovalo medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Predstavoval vtedy dôležitý a priam kľúčový pilier vládnej koalície. Teraz sa ale ukazuje, že koalícia by mohla teoreticky predsa len vládnuť aj bez neho, čo mu dávajú obaja koaliční partneri najavo.

Bez Kollára by mala koalícia len 75 poslancov a Kollár tvrdí, že by im to takto v koalícii vydržalo nanajvýš dva mesiace. Súhlasíte s jeho odhadom?

Je to, samozrejme, možné. Ide o to, či by vôbec s Borisom Kollárom odišli všetci poslanci. To je ďalšia otázka. Tá strana je tiež zvláštna formácia budovaná na princípe osobnej lojality. Tak ako aj strana Za ľudí mala ľudí, ktorí boli bytostne zainteresovaní na prežití tejto vládnej koalície, tak aj Sme rodina má možno takýchto poslancov. Nemuselo by sa to teda zaobísť ani pre Sme rodina bez strát. Na druhej strane aj predstava vlády so Smerom a Hlasom môže byť pre časť Kollárových voličov neprijateľná. Kollár pozná mentalitu svojich voličov, ktorí sú sociálne a konzervatívne orientovaní. Kollár mal ale pomerne ostrú rétoriku proti Smeru a Hlasu a ani voliči týchto strán tiež nemusia byť naklonení koalícii s Borisom Kollárom s ohľadom na jeho minulosť. Rovnako ako je problematické pre súčasnú vládnu koalíciu vysvetliť prítomnosť Kollára vo vláde a na poste predsedu parlamentu, ten istý problém môžu mať aj strany Smer a Hlas.

Bojí sa Boris Kollár podľa vás len trestných stíhaní svojich ľudí, alebo za jeho postojom vidíte aj nejakú politickú vypočítavosť v snahe byť prijateľnejší aj pre sklamaných voličov Smeru a Hlasu?

Bez ohľadu na to, že Kollár je často vysmievaný a podceňovaný, nemožno mu uprieť istý politický inštinkt. To, že istú politickú intuíciu má, sa prejavilo aj tým, že jeho strana prežila prvé funkčné obdobie v parlamente a napriek odchodu nejakých poslancov sa do parlamentu dostala opäť. Podľa mňa si uvedomuje, že verejná mienka sa do veľkej miery otáča proti súčasnej koalícii a on aj pred voľbami v roku 2020 vyhlásil, že jeho strana bude drahou nevestou. Stále sa preto aj správa ako drahá nevesta. Určité obavy zo stíhania jeho ľudí sú ale určite tiež namieste. Veď napokon bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský bol jeho nominant a jeho zadržanie a väzobné stíhanie muselo byť pre neho veľkým šokom. Je preto logické, že sa opakovaniu takýchto prekvapení snaží vyhnúť.

© Autorské práva vyhradené

92 debata chyba
Viac na túto tému: #právny štát #Juraj Marušiak
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy