Čaká sa na prvý čierny okres. Bratislava môže pre zaočkovanosť využiť žolíka

Štandardné infekčné lôžka v nízko zaočkovaných krajoch prekročili svoju kapacitu a nemocnice už nemajú kam dať pacientov s diagnózou COVID-19. Začali teda meniť iné oddelenia na infekčné zóny.

, 24.09.2021 09:00
počasie, ochladenie, námestie, Bratislava,... Foto: ,
Bratislava vďaka vysokej zočkovanosti rizikových skupín (až 75 % ľudí nad 50 rokov je očkovaných dvomi dávkami) získava v Covid automate posun o dva stupne dolu.
130

Nemocnice v Košickom, Prešovskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji dostali oficiálne mobilizačné príkazy od ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO). To znamená, že majú začať s uvoľňovaním neinfekčných lôžok pre pacientov s COVID-19.

Každá nemocnica má podľa neho tri reprofilizačné fázy. Ak sa momentálna kapacita naplní na 80 percent, bude nasledovať premena ďalších lôžok dovtedy, kým sa opäť nenaplnia. „Onkologické a srdcovo-cievne špecializované ústavy plánujeme zachovať čo najdlhšie v klasickom režime pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom, ktorí si vyžadujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť,“ priblížil Lengvarský. Dodal, že ohľad budú brať aj na detské a psychiatrické zariadenia.

Podľa ministra je zatiaľ odklad bežných operácií minimálny, no hovorkyňa aktuálne najvyťaženejšej Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Monika Krišková upozorňuje, že situácia, ktorú zažívajú, sa podobá scenáru, ktorý zažili vlani v decembri.

„Ak sa čísla kriticky chorých pacientov budú vyvíjať takto rýchlo, bežná operatíva bude musieť ustúpiť,“ skonštatovala Krišková. Nedá sa však povedať, ktorí pacienti to pocítia najviac, pretože každá nemocnica má svoj vlastný reprofilizačný plán. Niekde to bude ortopédia, niekde neurochirurgia, no nakoniec to ovplyvní všetkých pacientov.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií je aktuálne v nemocniciach hospitalizovaných 442 pacientov s ochorením COVID-19 alebo s podozrením naň. Z nich takmer 84 percent nie je zaočkovaných. V priemere za deň prijmú nemocnice 35 pacientov a na východe Slovenska sa už musia popasovať s týždenným priemerom troch úmrtí za deň.

Hoci sú nemocnice v priemere zaplnené na deväť percent, nájdu sa značné regionálne rozdiely. Rezort zdravotníctva na vrchole tretej vlny počíta so 750 hospitali­zovanými. Tí sa však podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia a nemocničného pediatra Petra Visolajského budú sústreďovať vo veľkých nemocniciach.

„Aj kraje, ktoré sú dobre zaočkované, alebo majú vysokú premorenosť a nebudú im pribúdať domáci pacienti, budú musieť preberať pacientov z iných krajov, kde bude situácia horšia,“ vysvetlil Visolajský.

Niektoré nemocnice podľa neho nebudú mať ani infekčné oddelenia a covid zóny sa sústredia do najväčších, spádových nemocníc.

„Nie je to logické. Ideálne by bolo, keby prevádzka fakultných nemocníc bola obmedzená až ako posledná. Robia totiž tie najťažšie plánované výkony a začínať s covid zónami v týchto zariadeniach, kde sa obmedzí operatíva a liečba, nie je dobré riešenie,“ prízvukuje Visolajský.

Správnym krokom by podľa neho bolo začať od menších krajských nemocníc, z ktorých by mohli byť červené nemocnice.

„Lekári v nich s pacientmi s COVID-19 majú skúsenosti, škoda, že sa počas tejto vlny nepostupuje tak, že veľké nemocnice zostanú čo najdlhšie biele,“ dodal. V druhej vlne boli červené zariadenia v Novom Meste nad Váhom či v Galante.

Ak zákaz pohybu, tak núdzový stav

Od budúceho týždňa bude najviac okresov červených. Pre väčšinu Slovenska to znamená návrat k respirátorom. Zatiaľ čo minulý týždeň pribúdalo 550 prípadov denne, posledný týždeň už to bolo v priemere 900 prípadov denne. „Budúci týždeň bude tisíc pozitívnych prípadov denne,“ varuje šéf Inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík.

Stúpa aj počet pozitívnych detí a ich rodičov, pričom podľa Lengvarského môže byť za šírením koronavírusu medzi žiakmi aj nízka miera zaočkovanosti pedagógov v niektorých školách. Zároveň vylúčil, že by návšteva pápeža výrazne zhoršila epidemiologickú situáciu na Slovensku.

V bordovej farbe, teda druhej najprísnejšej fáze, zostanú Bardejov, Krupina, Rožňava, Skalica a na znovuzavedenie nákupných hodín pre seniorov si od budúceho týždňa budú musieť zvyknúť aj v okrese Stará Ľubovňa.

Ak by sa vláda riadila podľa Covid automatu, mal by byť v týchto okresoch obmedzený pohyb po 21. hodine. Ten však vláda nedokáže prikázať bez núdzového stavu. Minister Lengvarský len požiadal starostov a primátorov, aby večerné vychádzanie obmedzili prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia. Tvrdí, že ním môžu samosprávy obmedziť napríklad aj otváracie hodiny podnikov alebo hromadné podujatia.

„Nemôžeme odporučiť primátorom a primátorkám miest a ich zastupiteľstvám, aby prijímali takéto rozhodnutia v situácii, keď nemajú pre tieto rozhodnutia právnu oporu ani inú možnosť zmysluplne zasiahnuť,“ vysvetľuje prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček. Aj keď snahu rezortu zdravotníctva zavádzať prísnejšie protipandemické opatrenia podľa lokálnych podmienok a nie celoplošne ocenil, navrhovaný spôsob zapojenia samosprávy je podľa neho nerealizovateľný.

„Pripúšťam, že Únia miest a obcí má pravdu,“ priznal po stredajšom rokovaní vlády Lengvarský a obrátil sa preto aj na ministerstvo vnútra. Zatiaľ však vyzýva starostov, aby v spolupráci s regionálnymi hygienikmi nastavovali opatrenia vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu v okrese.

Oproti predchádzajúcemu týždňu stúpol počet okresov v červenej fáze. V červenom okrese platí, že tí, čo sú bez potvrdenia o očkovaní, negatívnom teste či prekonaní COVID-19 sa v reštaurácii nenajedia. Zároveň majú aj zakázaný vstup do posilňovne či na plavárne a do wellness a nemôžu sa ubytovať v hoteloch či penziónoch.

Najbližšie k dosiahnutiu 75-percentnej hranice zaočkovanosti u vekovej skupiny staršej ako 50 rokov mal okres Bratislava. Vo štvrtok Bratislava ohlásila, že ju dosiahla. Tým okres získal druhého žolíka, ktorý mu v rámci Covid automatu umožňuje polepšiť si o dva stupne. To znamená, že z oranžovej by sa posunul do zelenej.

O očkovanie nie je záujem

Nepomáha nasadenie viacerých lekárov, ľudí neoslovuje ani miliónová kampaň a nezaberá motivácia peniazmi. Minister Lengvarský má na stole ďalší pokus o zvýšenie 42-percentnej kompletnej zaočkovanosti v podobe masívnej kampane. Podľa jeho slov zatiaľ nevie, či ju spustí.

No vyslovene vylúčil povinné očkovanie niektorých skupín ľudí. „Nútiť ľudí do niečoho, čo sami nechcú? V tom nevidím veľký význam,“ vysvetlil Lengvarský.

Iný pohľad na vec má však minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý do zoznamu povinných očkovaní pre vojakov dopísal očkovanie proti COVID-19.

„Akýkoľvek vojak, ktorý pôjde na operáciu do zahraničia, musí prejsť komplexnou očkovacou schémou vrátane očkovania proti COVID-19,“ spresnil Jaroslav Naď. Dodal, že týmto krokom rešpektuje požiadavky spojencov a NATO.

Má ísť o tisícky vojakov. „Nemôžeme si dovoliť, aby nám nezaočkovaní vojaci robili problém na medzinárodnom fóre,“ dodal. Na Slovensku je miera zaočkovanosti v armáde na zhruba 55 percentách, pričom v Česku dosahuje 85 percent.

© Autorské práva vyhradené

130 debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus #Covid automat
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy