Sestry chýbajú najmä v nemocniciach. Do priemeru EÚ ich treba 16-tisíc

Slovenské zdravotné sestry bijú na poplach. Dohromady ich v krajine pracuje niečo málo nad 30-tisíc. Z nich 5 290 má vyše 60 rokov. Priemerný vek dosahuje číslo 47. Ak by sa Slovensko chcelo dostať na priemer Európskej únie, sestier by muselo byť dovedna aspoň 46-tisíc, teda až o 16-tisíc viac!

, 26.09.2021 07:00
nemocnica, zdravotna sestra, zdravotnictvo,... Foto: ,
Až 40 percent zdravotníckeho personálu na Slovensku tvoria sestry, vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Lekári tvoria 23 a sanitári 6 percent personálu.
debata (113)

„Pandémia rozšírila dopyt po sestrách tak ako nikdy predtým, aj keď do personálnej krízy sme sa dostali už pred niekoľkými rokmi," upozorňuje hovorca Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober.

Tretia vlna pandémie sa však už rozbehla, navyše, variant delta koronavírusu, je infekčnejší. "Sestry su traumatizované, vyčerpané a predčasne odchádzajú z profesie,“ pokračuje Kober.

Len od začiatku tohto roku zo zdravotného systému odišlo viac ako 770 sestier a pôrodných asistentiek. Niektoré nemocnice priznávajú, že odchod sestier po druhej vlne výrazne pocítili.

„Počas leta nám do dôchodku odišiel vyšší počet sestier najmä z chirurgických oddelení a operačných sál. V prípade, že sa počas tretej vlny výrazne zvýši počet hospitalizovaných pacientov so závažným priebehom COVID-19, nebudeme mať dostatok personálu, aby sme mohli realizovať plánované operačné výkony v plnom rozsahu,“ varuje Ružena Maťašeje z nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Podľa Heleny Gondárovej-Vyhničkovej, hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre ošetrovateľstvo, je nedostatok sestier dlhotrvajúci a intenzívny problém, ktorý má dve príčiny: nedostatočný príchod a zvýšený odchod sestier. „Ak je sestra v práci spokojná, prečo by mala odchádzať? Dlhodobé preťažovanie sestier sa nám vypomstilo,“ podotkla Gondárová-Vyhničková. Podľa nej sa každá múdra krajina snaží zužitkovať všetok odborný potenciál svojich občanov. Odborný potenciál sestier je pritom obrovský. „Len sa nostalgicky nemôžeme držať minulosti, ktorá sa už nevráti, a je potrebné pozerať na svetové trendy,“ upozorňuje.

„Tento problém nebol komplexne riešený viac ako desať až 15 rokov,“ konštatuje aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Jeho rezort pripravuje návrh stratégie, ktorá by mala nielen pritiahnuť mladých ľudí, ale aj udržať sestry v práci.

Lengvarský má na stole návrh komory, ktorý upravuje koeficienty na výpočet základnej mzdy. Tak by sa malo zlepšiť ohodnotenie sestier a minister v odpovedi na otázku denníka Pravda prisľúbil, že pracuje na tom, aby sa postavenie sestier výrazne zlepšilo.

"Musíme však konštatovať, že len slovný prísľub toho, že sa od 1. januára 2022 sestrám mzdy upravia, nestačí. Sestry majú byť motivované a spravodlivo ocenené už dnes,“ reaguje prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.

Chýbajú najmä v nemocniciach

„Aktuálne sa javí, že najväčší problém s nedostatkom zdravotníckeho personálu majú ústavné zdravotnícke zariadenia, teda nemocnice,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová. Vyčerpaný a unavený nemocničný personál sa počas druhej vlny musel striedať na oddeleniach, kde sa starali o pacientov, ktorých ochorenie pripútalo na lôžko. Mnohí z nich boli na infekčnom oddelení po prvýkrát. Po niektoré sestry si domov chodila polícia s povolávacími príkazmi a ráno sa museli hlásiť na oddeleniach. Hoci viaceré nemocnice tvrdia, že zdravotná starostlivosť je zabezpečená bez obmedzení, je to na úkor síl personálu.

Iveta Lazorová Čítajte viac Lazorová: Populizmus zdravotníctvu nepomôže. Zmeny sa prejavia o 10 rokov

„Naša nemocnica, tak ako aj väčšina ostatných, nielen slovenských, nemocníc pociťuje nedostatok sestier. Je to dlhoročný problém nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. A je to aj dôsledok vágnych riešení v tejto oblasti z hľadiska predchádzajúcich vlád,“ spresnila hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín Martina Holecová. V tejto nemocnici chýbajú predovšetkým špecializované anestéziologické a operačné sestry.

Primár interného oddelenia v nemocnici v Považskej Bystrici Milan Kulkovský priznáva, že v nemocniciach robia aj takí, ktorých práca nebaví a nenapĺňa. „A možno to bolo spočiatku inak, no realita sa stala rozbuškou ich vyhorenia. Ničia aj úsilie zodpovedných a konajú tak preto, lebo si veľmi dobre uvedomujú, že ich nemá kto nahradiť,“ upozornil Kulkovský.

Súhlasí aj Lazorová, ktorá prízvukuje, že takéto prostredie je v mnohých prípadoch pre mladšie sestry toxické, pretože staršie sa k nim správajú neprofesionálne. „Nová generácia svoju prácu vníma inak a často dochádza ku konfliktom medzi staršími a mladšími sestrami. Staršie sa cítia frustrované, že nemajú vysokú školu. Ak mladšia sestra urobí chybu, tak im to staršie vyčítajú. Problém je, ak sú na jednej úrovni ľudia rozdielneho veku a vzdelania. Dennodenne to riešime a musíme to prekonať,“ dodala. Podľa nej mladé sestry už viac nechcú byť slúžkami lekárov a potrebujú priestor, kde môžu zúročiť svoje štúdium.

„Rozvoj ďalších oddelení je do budúcnosti limitovaný získaním kvalifikovaných lekárov a sestier,“ varuje hovorkyňa nemocničnej siete Agel Martina Pavlíková.

Neklopať!

Podľa ministerstva je situácia lepšia v ambulanciách. V nich zase chýbajú lekári, no sestra je vstupnou bránou do ich ambulancií. Podľa zdravotnej sestry Viery Kormaníkovej zo Starej Ľubovne, ktorá v zdravotníctve pracuje 28 rokov, je sestra „prvou na rane“.

„Povolanie sa dehonestovalo v celej spoločnosti. Zo sestier sa stali slúžky, z ktorých si pacienti robia hromozvod,“ hnevá sa Kormaníková. Doplnila, že v ambulancii sa to nekončí, pretože sestra si nosí prácu v hlave domov. „Sestry robia všetko od upratovačky, cez administratívu, až po svoju odbornú prácu. Staráme sa o osudy ľudí,“ pripomína.

„Stále veríme, že prídu mladí, plní elánu a energie. Ale kto príde do takéhoto zdravotníctva? Robiť non-stop, soboty, nedele či sviatok. Psychický tlak je neskutočný. Každý chce byť okamžite ošetrený. Pacienti si myslia, že my môžeme za to, že nie sú špecialisti, že musia čakať,“ stažuje sa Kormaníková.

No ak by sa malo postavenie sestier v ambulancii zlepšiť, muselo by ich byť viac. Zatiaľ čo v krajinách Európskej únie je priemerný počet sestier na tisíc obyvateľov 8,4, na Slovensku je to 5,7. Ak by Slovensko chcelo dosiahnuť porovnateľný priemerný počet sestier ako v únii, potrebovalo by 46-tisíc sestier. V skutočnosti ich však na Slovensku pracuje 31-tisíc.

Všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová z Veľkého Bielu prízvukuje, že lekár na svoju prácu potrebuje minimálne dve sestry. „Prvá sestra je na recepcii a zabezpečuje prvý kontakt s pacientom. V istom momente som totiž zistila, že jedna sestra neutiahne celý servis okolo pacienta a stalo sa to práve v momente, keď na nás prešli nové kompetencie,“ upresnila.

„Naša starostlivosť o pacienta by nebola kvalitná, ak by sme do tímu nepribrali druhú zdravotnú sestru,“ dodáva. Tvrdí, že ľudia majú viac ochorení naraz a navyše sa zvyšuje priemerný vek pacientov, čo znamená, že všeobecný lekár má čoraz viac práce. „Nedávno som bola v Rakúsku, kde ordinácia funguje tak, že v nej je jeden lekár, dve sestry, asistentka a navyše ešte jeden administratívny pracovník. Majú rozdelené kompetencie, a tak dokážu obslúžiť väčší počet pacientov,“ opisuje Bendová, ako by mala fungujúca ordinácia vyzerať.

113 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #sestrička
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy