VIDEO: Obete choroby COVID-19 pripomína lipa, pozostalí hovoria o krásnom geste.
Budovanie živých pietnych miest, ktoré iniciovalo občianske združenie Skutočné obete, odštartovali počas týždňa za asistencie študentov strednej zdravotníckej školy. Na pamiatku viac ako 15-tisíc obetí vysadili spomienkovú lipu ľudia, ktorých pandémia pripravila o ich najbližších.
„Koronavírus zastavil dych len na Slovensku tisíckam ľudí. Žiaľ, počet obetí sa každý deň zvyšuje. Zaslúžia si našu úctu, a nielen oni. Tragické následky pandémie vidíme vo všetkých oblastiach spoločnosti,“ uviedla jedna zo zakladateliek združenia Lenka Straková, ktorá prišla o 57-ročnú mamu.
Zároveň upozornila, že poskytujú tiež psychologickú pomoc pozostalým. „Aj oni sú obete, lebo ich blízki umierali za veľmi tragických okolností opustení a v izolácii. Takto pomáhame viac ako štyristo ľuďom, ktorým poskytujeme individuálne aj kolektívne terapie,“ podotkla.
V rámci celého Slovenska ide v Banskej Bystrici o prvú spomienkovú lipu. Na rade je Žilina, nasledovať budú Košice, Prešov, Čadca, Trenčín, Senec, Púchov, Nové Zámky či Michalovce. Mestá sa im prihlasujú postupne po tom, ako oslovili všetky samosprávy a ďalšie subjekty.
A prečo práve lipa? „Chceli sme niečo živé, čo vydrží stáročia a bude pripomínať, že táto spoločnosť prešla nejakou traumou,“ ozrejmila Lenka Kapustová z OZ Skutočné obete. „Kedysi sa stavali morové stĺpy, ktoré sú z kameňa. Tiež pripomínajú pandémie, ale my sme chceli niečo s pozitívnym symbolom života, ktorý musí zvíťaziť nad smrťou. Okrem toho má tento strom liečivé vlastnosti – jeho kvety sa používajú na liečbu dýchacích ciest, ktoré koronavírus zabíjal,“ doplnila.
Prvú lipu zasadilo združenie v spolupráci s Banskobystrickou župou. Jej podpredseda Ondrej Lunter vraví, že je dôležité, aby každý, kto prešiel takouto tragickou skúsenosťou, mohol o nej hovoriť s ľuďmi, ktorí prežili to isté. „Ide o najväčšiu tragédiu v našich novodobých dejinách a ako spoločnosť sa k tomu musíme týmto spôsobom postaviť. Teda vytvoriť pietne miesto, kde budeme spomínať a umožníme ľuďom, ktorých to zasiahlo, aby získali zaslúžený pokoj,“ povedal Lunter.

Na lipu sa prišla pozrieť aj Banskobystričanka Anastázia s dospelou dcérou Erikou. „Manžel mi umrel koncom februára. Neviem sa zmieriť s tým, že nám ho nedovolili vidieť a rozlúčiť sa s ním. Keby bolo troška ľudskosti, všetko sa dá,“ povedala rozrušene. „Ani nám nepovedali, že sa mu zhoršil stav. Len mi ráno zavolali, že je mŕtvy. Nikto z nás to nečakal, lebo predtým sa už cítil dobre a vyzeralo to tak, že pôjde domov. Ani vo sne by nás nenapadlo, že sa už nevráti,“ dodala s plačom.
Pani Anastáziii veľmi pomohlo práve združenie Skutočné obete, čo potvrdila aj jej dcéra. „Našla som ich na internete a čítala podobné príbehy. Človek v tom bol sám a tí, čo to nezažili, to nevedeli pochopiť,“ hovorí Erika.
„Za ockom sme sa do nemocnice nedostali, nevideli sme ho ani na pohrebe. Vlastne ani nevieme, koho sme pochovali. Nemohla som ho ani pohladiť, pritom ocko tam bol už dva týždne, takže infekčný určite nebol. Jeho oblek visí v skrini doma, pochovali ho v dvoch vreciach,“ povedala užialene.
„Nedá sa s tým zmieriť,“ krútila hlavou. Pamätník v podobe lipy je podľa nej krásne gesto. „Je pekné, že niekto myslí aj na nás, pozostalých, ktorí musíme žiť a bojovať ďalej. Určite sa sem prídeme pozrieť, ako rastie,“ dodala.