Počet novonakazených podľa neho narastá a je výrazne vyšší v časti východného a južného Slovenska, pribúdajú aj oblasti okolo Žiliny. „Kľúčovým faktorom je nízka zaočkovanosť, najmä ľudí nad 50 rokov. Keďže tam narastá počet infikovaných, vždy zhruba za sedem dní narastá aj počet hospitalizovaných. Čo je iné oproti druhej vlne, že sú to mladšie kategórie, bežne 50– až 60-roční. Jeden z dôvodov je, že tí najstarší, žiaľ, mnohokrát zomreli v druhej vlne. Veď zomrelo takmer 12 500 ľudí,“ pripomenul Petko.
Za výhodu oproti druhej vlne považuje výrazne nižší počet zdravotníckeho personálu v karanténe. „Či už z dôvodu, že má covid, alebo z dôvodu karantény. Zdravotnícky personál v nemocniciach je zaočkovaný na úrovni 70 až 75 percent, u lekárov je to cez 90 percent. Takže personál je zatiaľ na tom lepšie. V druhej vlne bolo bežné, že napríklad v našej nemocnici bolo v septembri z týždňa na týždeň 100 ľudí zo 740 v karanténe alebo PN. Dnes je to zhruba šesť až osem. V tom je situácia, ale opäť v súvislosti s očkovaním, lepšia,“ doplnil prezident Asociácie nemocníc Slovenska.
Podotkol, že kolaps nemocníc nepredpokladá. „Veľká časť nemocníc bude mať relatívne dobrú situáciu a nebude tam veľa pacientov. Časť nemocníc v problémových regiónoch, ktorá nebude mať dostatok postelí, bude prevážať pacientov do regiónov, kde bude menej pacientov. Nemyslím si, že ich budeme voziť do Poľska, Nemecka alebo inde. Ale, že to zvládneme v rámci Slovenska,“ uzavrel Petko.