Podľa súdnej inštancie z Luxemburgu Kočner nepreukázal, že by zverejnenie jeho osobných údajov slovenskými médiami a na internete a tiež zaradenie jeho mena do „mafiánskych zoznamov“ bolo pripísateľné Europolu.
Súd pripomenul, že po tom, čo boli 21. februára 2018 zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová, vykonali slovenské orgány rozsiahle vyšetrovanie. V rámci neho a na žiadosť slovenských orgánov Agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) extrahovala údaje uložené na dvoch mobilných telefónoch, ktoré mali patriť Marianovi Kočnerovi, a na úložnom zariadení USB.
Europol 13. januára 2019 predložil slovenským orgánom správu týkajúcu sa úkonov vykonaných na USB a 21. júna 2019 aj forenzné správy týkajúce sa úkonov vykonaných na mobilných telefónoch.
V máji 2019 boli v slovenských médiách a na internete zverejnené prepisy súkromnej komunikácie, ktorá pochádzala z predmetných mobilných telefónov. Kočner následne na to podal žalobu na Všeobecný súd EÚ, v rámci ktorej požadoval od Europolu náhradu škody vo výške 100-tisíc eur z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku zásahu do svojej cti a odbornej povesti a do svojho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Čítajte viac Na Kočnera, Zsuzsovú a spol. podali obžalobu pre prípravu vrážd Žilinku, Lipšica a Šufliarskeho
Podľa Kočnera porušil Europol svoje povinnosti v oblasti ochrany osobných údajov a zverejnil predmetné informácie ešte skôr než boli uvedené forenzné správy predložené slovenským orgánom. Kočner sa sťažoval aj na to, že v správe z 13. januára 2019 zaradil Europol jeho meno do „mafiánskych zoznamov“.
Všeobecný súd pripomenul, že pokiaľ ide to, že by Europol zverejnil prepisy súkromnej komunikácie, ktorá bola extrahovaná z mobilných telefónov, dôkazy predložené Europolom vyvracajú Kočnerovo tvrdenie, že v čase ich zverejnenia slovenskými médiami disponoval týmito prepismi iba policajný úrad EÚ.
Z úradného záznamu z 23. októbra 2018 vyplýva, že k tomuto dátumu odovzdal zamestnanec Europolu slovenským orgánom pevný disk obsahujúci predbežné výsledky vo forme extrakcií údajov z mobilných telefónov. To znamená, že už v októbri 2018 disponovali spornými údajmi aj slovenské orgány a Europol nebol jediným subjektom, ktorý by mal tieto údaje k dispozícii.
Okrem toho Europol nikdy nedisponoval spornou komunikáciou v dešifrovanej a zrozumiteľnej forme, keďže obmedzil svoje úkony na získanie a extrahovanie zašifrovaných údajov nachádzajúcich sa na mobilných telefónoch. Slovenské orgány až po prevzatí zašifrovaných údajov tieto údaje dešifrovali do zrozumiteľnej podoby.
Čítajte viac Očista spoločnosti
Vzhľadom na neexistenciu dôkazu nemožno teda zverejnenie prepisov považovať za pripísateľné Europolu a nemožno prijať záver o existencii príčinnej súvislosti medzi údajnou škodou a konaním tejto agentúry.
Pokiaľ ide o ujmu, o ktorej Kočner tvrdí, že mu bola spôsobená tým, že Europol zaradil jeho meno do „mafiánskych zoznamov“, súd skonštatoval, že žalobca nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že tieto zoznamy vyhotovil a viedol Europol.
Kočner podľa súdu nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že informácie uverejnené v slovenských médiách v súvislosti s údajným zaradením jeho mena do „mafiánskych zoznamov“ pochádzajú zo správy z 13. januára 2019.
Všeobecný súd zdôraznil, že aj pred vraždou Kuciaka a Kušnírovej označovali slovenské médiá Mariana Kočnera za „mafiána“. To vylučuje, že by takéto označovanie mohlo mať svoj pôvod v správe z 13. januára 2019. V dôsledku toho súd rozhodol, že škodu, ktorá údajne vyplýva z posunu v označovaní, ktoré používajú slovenské médiá pri Kočnerovi, nemožno pripísať Europolu. Za týchto podmienok Všeobecný súd uvedenú žalobu zamietol v celom rozsahu.
Čítajte viac Najvyšší súd vyčítal rozsudku o Kočnerovi, že je v rozpore s elementárnou logikou