Deklaroval, že „nikomu nekryje chrbát“, nekoná politicky a že pri rozhodnutiach v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku konal v rámci kompetencií. Urobil tak pri predložení Správy o činnosti prokuratúry za rok 2020.
Kritizoval výroky politikov spochybňujúce generálneho prokurátora či jeho kompetencie a rozhodnutia, ako aj zasahovanie do kompetencií Generálnej prokuratúry.
„To nie je o generálnom prokurátorovi. Neprežívam slastné chvíle, keď podpisujem rozhodnutia, že človek bol vo väzbe, aj keď nemal byť vo väzbe, a že boli porušené jeho práva. Mne to nespôsobuje radosť,“ skonštatoval v súvislosti s nedávnymi rozhodnutiami. Zdôraznil, že prokurátor nikdy nerozhoduje politicky a nebude tak robiť ani on.
Zopakoval, že nie je žiadny štatista, ktorý podpíše všetko, čo si niekto žiada. Kritizoval najmä diskusiu o zmene právomocí generálneho prokurátora len „pre dve rozhodnutia“, ktoré sa niekomu nepáčia. Nakladanie s paragrafom 363 označil za otázku dodržiavania zákona aj elementárnej dôvery v objektívnosť a nestrannosť Generálnej prokuratúry.
Čítajte viac Prokurátori odmietajú rozhodovať po tlakom politikov, médií a verejnej mienky
Podčiarkol, že tieto ustanovenia sú tu pre občanov, a tí musia cítiť prítomnosť inštitútu, ktorý je nad vecou a háji ich práva či napráva prípadné chyby. Zdôraznil potrebu rešpektovať, keď kompetentný orgán v rámci svojich zákonných možností rozhodne, že došlo k porušeniu. Unáhlenými zmenami zákona sa podľa neho poškodia práve občania.
V súvislosti so zriadenou odbornou komisiou pre obnovu dôvery v právny štát poznamenal, že z nej nemá žiadne výstupy hovoriace o navrhovaných zmenách. Podotkol, že Generálna prokuratúra pritom mala svojho zástupcu na rokovaní.
Pýta sa, ako má toto všetko prispieť k zvýšeniu dôvery v právny štát. Otvorenosť prokuratúry podľa neho neznamená anarchiu ani možnosť vyhlasovania vyjadrení spochybňujúcich konanie prokuratúry.
Čítajte viac Heger tvrdí: Pracovná skupina má riešenia. Prokuratúra: Nie je to pravda
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) poďakoval generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, že sa nestal politikom, respektíve človekom v službách politickej moci. V minulosti sme totiž podľa Kollára videli, ako sa niektorí prokurátori či policajti spreneverili svojmu poslaniu.
Kollár to pripomenul počas diskusie v pléne NR SR k správe o činnosti prokuratúry za rok 2020. Poslanci budú v diskusii k správe pokračovať aj vo štvrtok.
„V minulosti sme tu mali určitú skupinu, ktorá si sprivatizovala spravodlivosť. Táto vláda dostala zadanie od občanov, aby prinavrátila spravodlivosť,“ skonštatoval Kollár s tým, že nedopustí, aby sa tu znova vytvorila skupina, ktorá by so zámerom očisty znova sprivatizovala spravodlivosť. Zopakoval, že Sme rodina nepodporí zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku.
Poslanec Marian Kotleba (ĽSNS) v reakcii poprosil Kollára, aby svoje slová adresoval do vnútra vládnej koalície, ak ich myslí vážne. Nezaradený poslanec Erik Tomáš označil Kollárove vyhlásenie za sympatický postoj.
„Ale musím vám pripomenúť, že skutky, nie slová, sú dôležité,“ dodal Tomáš a povedal, že niekoľkokrát počas tohto volebného obdobia to bolo inak, ako to Kollár prezentoval. Tomáš pripomenul Kollárovi jeho slová o tom, že z koalície odíde, ak budú pokračovať ďalšie nezákonnosti v polícii a prokuratúre.
Koaličný poslanec Ondrej Dostál (SaS) Žilinkovi pripomenul, že programové vyhlásenie vlády sa tvorilo ešte v čase, keď sa nevedelo, kto bude generálnym prokurátorom. V programovom vyhlásení sa hovorí o zúžení paragrafu 363, čo podľa Dostála nie je účelovosť.
O tomto zámere podľa Dostála Žilinka musel vedieť, keď do funkcie kandidoval a podľa Dostála mal Žilinka na verejnom vypočutí povedať, že zúženie paragrafu je jedna z možností. „Pripúšťali ste zmenu,“ dodal. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský Dostálovi pripomenul, že za rok a pol vládnutia ani raz neprišiel nikto s návrhom na zmenu paragrafu 363. Stalo sa to podľa neho až teraz po rozhodnutí Generálnej prokuratúry, ktoré vyvolalo rozporuplné reakcie.