Katarína Kaľavská: Náš výskum môže zmeniť životy mladých mužov

Je vedúcou Biobanky v Národnom onkologickom ústave a spolupodieľala sa na jej založení a vybudovaní. Katarína Kaľavská na oceňovaní Vedec roka 2020 zvíťazila v kategórii Mladý vedecký pracovník. Dlhodobo sa zaoberá štúdiom nádorov semenníkov a skúma mechanizmus chemorezistencie týchto nádorov, teda faktory, ktoré zapríčiňujú, že pacient nereaguje na chemoterapiu. V rozhovore pre Pravdu hovorí o tom, ako funguje výskum vzoriek, o zodpovednosti, ktorú cíti voči pacientom, aj o tom, že vedecká práca sa nedá robiť pre peniaze.

02.10.2021 08:50
katarina kalavska Foto: ,
Vedkyňa Katarína Kaľavská.
debata (5)

Získali ste cenu pre mladého vedeckého pracovníka. Pri jej preberaní ste povedali, že keď vám pacient bojujúci s nádorovým ochorením poskytne svoju vzorku do štúdie, je to úžasné, no aj veľmi zaväzujúce. Cítite voči nim zodpovednosť?

Určite, lebo ten pacient bojuje s nádorovým ochorením, to je náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky. A my sme preto vďační každému pacientovi, ktorý nám poskytne vzorku na predklinický výskum, aj keď on z toho nemá nijaké výhody. Je pre nás veľmi dôležité, aby sa odobratou vzorkou neplytvalo, nebola znehodnotená a využila sa v maximálnej možnej miere.

Prečo je dôležitý práve výskum nádorov semenníkov?

Pretože pacienti sú väčšinou mladí muži v produktívnom veku, ktorí si chcú založiť rodinu alebo rozbehnúť kariéru a chceme pomôcť práve tým, ktorí nereagujú na liečbu chemoterapiou. Dnes na ňu až 80 percent pacientov s nádormi semenníkov zareaguje, ale ešte v 50. rokoch minulého storočia to tak nebolo. Väčšina pacientov s metastázami zomierala. Ale zavedením chemoterapie na báze cisplatiny do liečby sa ukázalo, že táto látka dokáže veľmi dobre eliminovať nádorové bunky testikulárnych nádorov zo zárodočných buniek. No stále je istá skupina pacientov, ktorí na túto liečbu nereagujú.

Rozvíjate systém biobánk pre nádorové ochorenia. Ako by ste ľuďom vysvetlili, o čo ide vo vašom výskume?

Ako som povedala, nádory semenníkov, teda testikulárne nádory zo zárodočných buniek, sú špecifické tým, že sa objavujú u mladých mužov vo veku 16 až 40 rokov a sú veľmi dobre liečiteľné. Až 80 percent pacientov s metastázami vieme vyliečiť chemoterapiou. Ale tí ďalší sú chemorezistentní, takže na ňu nereagujú. Práve o nich sa s kolegami zaujímame, snažíme sa zistiť, prečo niektorí pacienti na chemoterapiu zareagujú a iní nie, hoci ide o rovnaké typy nádorov, a identifikovať znaky, ktoré ich odlišujú. Potom sa snažíme zistiť, či na konkrétny znak spolupodieľajúci sa na vzniku chemorezistencie vieme cieliť nejakým liečivom a utlmiť ho. Na tieto skúšky využívame v prvom rade modelové bunkové línie, v spolupráci s Biomedicínskym centrom Slovenskej akadémie vied zvieracie modely a potom prechádzame na analýzu pacientskych vzoriek. Keď sa účinnosť týchto látok overí na laboratórnych modeloch, slúžia ako podklad pre dizajnovanie klinickej štúdie na pacientoch. Najzaujímavejšie výsledky v rámci predklinického výskumu nádorov semenníkov ukázali viaceré spoločné znaky alebo markery, ktoré predikujú alebo predpovedajú, aké bude mať pacient prežívanie alebo ako zareaguje na liečbu. Počas celého pôsobenia Jednotky translačného výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu, ktorej súčasťou som aj ja, sa výsledky predklinických výskumov podarilo pretaviť do 11 klinických štúdií. Tie sú už zamerané na priame podávanie študovaných liečiv pacientom. Čo sa týka biobankingu, jeho cieľom je systematicky zbierať, spracovávať a archivovať vzorky biologického materiálu od pacientov s vybranými typmi nádorového ochorenia a k tomu zbierať adekvátne klinické dáta.

Pacientske vzorky nádorov semenníkov treba... Foto: Robert Hüttner, Robert Huttner
katarina kalavska Pacientske vzorky nádorov semenníkov treba uchovávať pri ultranízkych teplotách.

Čo môže očakávať pacient, ktorý vstúpi do vašej predklinickej štúdie?

Celý proces začína tým, že klinickí onkológovia, ktorí sa starajú o pacientov, sú informovaní o všetkých predklinických štúdiách, ktoré aktuálne u nás bežia. Keď k nim do ambulancie príde pacient, ktorý je do niektorej z nich vhodným adeptom, lekár ho oboznámi so všetkými podmienkami štúdie. Pacient dostane podklady a v pokoji si premyslí, či do nej chce vstúpiť. Ak sa rozhodne, že áno, podpíše informovaný súhlas. Potom mu odoberajú vzorky biologického materiálu, teda krvi, z ktorej separujeme sérum a plazmu, prípadne vzorky moču a stolice. Všetko závisí od nastavenia konkrétnej štúdie. V rámci niektorých štúdií sa dokonca odoberajú, v spolupráci s chirurgmi a patológmi, aj vzorky nádorového tkaniva. My odobraný biologický materiál spracujeme do dvoch hodín, aby sa zachovali bioaktívne molekuly. Archivované vzorky sú anonymizované, označené číslami a kódmi. Potom ich uchovávame pri ultranízkych teplotách. Klinici, teda lekári, k vzorkám zbierajú adekvátne klinické dáta, aby vzorka bola plnohodnotná. Pre pacienta z toho nevyplývajú nijaké výhody. My výskumníci chceme overiť, či má hladina nejakého biomarkera, napríklad špecifického proteínu, u pacienta vplyv na efektivitu jeho liečby, respektíve rozvoj chemorezistencie. Doteraz sme napríklad ukázali, že zvýšený výskyt niektorých proteínov, teda bielkovín, v nádore semenníka naznačuje horšie prežívanie pacientov.

Keď zistíte tieto informácie a lekári ich potom môžu využiť v klinických štúdiách, ako to môže ovplyvniť život konkrétneho pacienta?

V jednej štúdii na laboratórnych modeloch sme zistili, že ak utlmíme expresiu ALDH liečivom, ktoré sa volá disulfiram, známy ako liek antabus, používaný pri liečbe alkoholizmu, vieme obnoviť citlivosť na chemoterapiu pri nádoroch semenníkov. Na základe tohto predklinického výskumu sa podarilo dizajnovať klinickú štúdiu, v ktorej podávajú dilsufiram pacientom s nádormi semenníkov, ktorí nereagujú na chemoterapiu. Táto štúdia sa aktuálne realizuje na pôde II. onkologickej kliniky lekárskej fakulty. Okrem toho máme k dispozícii komerčne zakúpené bunkové línie nádorov semenníkov reagujúcich na chemoterapiu a podarilo sa nám z nich v laboratóriu odvodiť bunkové línie, ktoré na chemoterapiu nereagujú. Tým predstavujú vhodný model, ktorý simuluje nádorovú bunku u chemorezisten­tného pacienta. Tieto modely mali ohlas aj v zahraničí a ďalej s nimi pracujú napríklad v laboratóriách v Nemecku, Holandsku alebo v Česku. To je pre mňa úspech. Cieľom je nájsť znak, ktorý je zodpovedný za chemorezistenciu, následne ho utlmiť, blokovať, a tak obnoviť u pacientov citlivosť na chemoterapiu. Pretože pre skupinu chemorezistentných pacientov zatiaľ nie je k dispozícii žiadna efektívna liečba. Chceme nájsť niečo, čo by práve tejto skupine pacientov pomohlo.

Katarína Kaľavská. Foto: Robert Hüttner, Robert Huttner
katarina kalavska Katarína Kaľavská.

Možno teda povedať, či títo pacienti s nádormi semenníkov – najmä mladí muži, ktorí na chemoterapiu nereagujú, majú niečo spoločné?

Toto sa práve snažíme zistiť. V jednej našej štúdii vzorky pacientom odoberáme pred začiatkom, pred prvým cyklom chemoterapie a druhým cyklom chemoterapie. V nich sledujeme, či sa hladina sledovaných markerov medzi jednotlivými cyklami vplyvom podávania chemoterapie nejako mení, respektíve či zvýšená hladina vybraného znaku pred liečbou súvisí s odpoveďou na liečbu.

Koľko pacientskych vzoriek potrebujete, aby ste dokázali prísť na nejaké relevantné výsledky?

Záleží to na dizajne konkrétnej štúdie. Vždy prepočítame, aký počet vzoriek v nej musíme analyzovať, aby výsledky boli výpovedné a mali dostatočnú štatistickú silu.

Ako so vzorkami pracujete, pridávate k nim liečivo a sledujete, ako reagujú?

Toto robíme s využitím modelových systémov – bunkových línií alebo zvieracích modelov. Používame imunodeficientné myši, teda také, ktoré majú slabý imunitný systém. Injekčne im podkožne podáme nádorové bunky z nádorov semenníkov. Následne po vytvorení testikulárneho nádoru na myšiach skúšame efektivitu vybraných liečiv. Neskôr spolu s patológmi hodnotíme, či experimentálne liečivo nejako ovplyvňuje hladinu vybraného znaku, napríklad proteínu, výsledky dávame do súvislosti s účinnosťou chemoterapie. Toto vieme sledovať aj pri vzorkách nádorových tkanív získaných od pacientov. Sledujeme nejaký znak, napríklad hladinu proteínu v nádorovom tkanive od pacientov, a dávame to do súvisu s klinickými dátami. Takto vieme zhodnotiť, či vybraný znak súvisí napríklad s tvorbou metastáz vo vybraných oblastiach. Veľmi dôležitá je pri výskume spolupráca medzi jednotlivými pracoviskami a odbormi.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #rakovina #liečba #výskum #semenníky #Národný onkologický ústav #katarína kaľavská