Heger zobúdza tigra. Tri štvrtiny Slovákov žiadajú zásadné reformy

VIDEO: Premiér Eduard Heger o tom, ako sa opäť stať európskym tigrom.

"Optimalizácia siete nemocníc, nová súdna mapa a zmena organizácie vysokých škôl – to je začiatok nevyhnutných reforiem, ktoré prídu na rad v najbližších rokoch a dostanú Slovensko do formy,“ vyhlásil predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO).

„Zmyslom nie je minúť čo najviac európskych peňazí. Tieto zmeny sú natoľko potrebné, že už dnes vyvolávajú vášnivé diskusie,“ upozorňuje generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády Lívia Vašáková. Dodala, že aj v únii ide o nový mechanizmus a sama nevie, aké pravidlá musí pre členské štáty nastaviť.

„Na reformy nie sú potrebné investície, stačí politická ochota,“ brzdí Hegerov optimizmus analytik inštitútu INESS Robert Chovanculiak. Podľa neho často práve financie maskujú nepopulárne opatrenia. Prvé drobné kroky sa začali v školstve, samotný reformný zákon je však ešte len v parlamente.

Reformu nemocníc a ambulantnej siete chystá aj rezort zdravotníctva. Nestretáva sa však len s kladným ohlasom. Ani súdnu mapu, chrbtovú kosť reformy justície, nečaká ľahký prechod schvaľovaním v Národnej rade.

Heger však pripomína, že naposledy sa reformy robili v roku 2004. „A odvtedy Slovensko žilo z týchto reforiem,“ dodal.

Premiérova vízia sa opiera aj o výsledky prieskumu Ako sa máte, Slovensko, ktorý pripravila Slovenská akadémia vied. Z neho vyplýva, že tri štvrtiny Slovákov žiadajú zásadné reformy. Zdravotníctvo považujú ľudia u nás za absolútnu top prioritu a jeho rozvoj považujú za najdôležitejší pre lepšiu budúcnosť krajiny.

Čítajte viac Posledná šanca pre koalíciu. Reformná jeseň a Hegerov tiger

Zdravotníctvo, súdy, školstvo

Hlavnou témou reformnej jesene je zdravotníctvo. Tam sa začne optimalizáciou siete nemocníc. V rámci nej sa nemocnice rozdelia na päť kategórií. Komunitné a regionálne by mali byť podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) v blízkosti domova, no poskytovať budú iba základnú starostlivosť. Komplexné nemocnice vo väčších mestách by mali liečiť väčšinu chorôb a koncové a národné nemocnice by sa mali viac špecializovať. Lengvarský optimalizáciu siete nemocníc označil za prelomovú a najväčšiu za posledných 17 rokov a Heger zároveň sľúbil výstavbu nových nemocníc a rekonštrukcie starších nemocníc.

Z plánu obnovy bude financovaná aj reforma justície, vzniknúť má nová súdna mapa. „Je potrebné urobiť zmenu v organizácii súdov, aby sme mali sudcu, ktorý je odborník,“ vyhlásila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za spravodlivé Slovensko). Sudcovia by sa podľa nej mali venovať vybranej agende a dúfa preto, že zo sudcov sa stanú odborníci na danú problematiku. To znamená, že súdy by mali mať svojich špecialistov na trestné, civilné, rodinné a obchodné právo.

„Reformu nerobíme kvôli plánu obnovy, no chceme pripraviť podmienky pre sudcov do budúcnosti. Súdna mapa je o tom, aby sme mali dostupnú starostlivosť,“ vysvetľuje Kolíková, podľa ktorej to dnes tak nie je. K poslancom v parlamente preto posiela balík piatich zákonov, hoci pôvodne chcela justíciu meniť cez ústavný zákon.

Treťou prioritou jesene je školstvo. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sľubuje, že financie z plánu obnovy „pomôžu každému jednému žiakovi od materských až po vysoké školy“. Finančné prostriedky z plánu obnovy budú smerovať do regionálneho i vysokého školstva. Rozšíriť by sa mali materské školy, zmenou prejde obsah vzdelávania, financie pôjdu aj na digitalizáciu škôl či vzdelávanie učiteľov.

Stihne sa míňať?

Generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy na Úrade vlády Lívia Vašáková podotýka, že už teraz niektoré členské štáty nespĺňajú stanovené míľniky a dodala, že pravidlá sa nastavia za chodu v roku 2022.

Míľniky stanovené v pláne obnovy, na základe ktorých môže Slovensko žiadať o platbu od Európskej komisie, môže podľa nej zdržať jedine politická vôľa.

Heger je však presvedčený, že „štát sa sústredí na to, aby zmeny prešli“. Dodal, že ľudia chcú vidieť výsledky, a preto bude rokovať s koaličnými partnermi tak, aby sa reformy podarilo presadiť.

„Na reformy nie sú potrebné investície, ale stačí politická ochota,“ podotkol pre Pravdu.

Analytik inštitútu INESS Robert Chovanculiak však upozorňuje, že na zmeny je v prvom rade potrebná politická ochota. „Vieme, aké systémové veci treba zmeniť, no obávam sa, že teraz sa namiesto toho bude zatepľovať a budú sa stavať školy,“ varuje.

Pripomína, že už sú skúsenosti z minulosti, keď Európska únia nedokázala vynucovať pravidlá. „Som skôr skeptický k tomu, aké bude mať únia možnosti potrestať vládu, ak nebude spĺňať ciele,“ pokračuje Chovanculiak.

Dokáže Slovensko vyčerpať 6,3 miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti? „Obávam sa však, že to nebudú schopní vyčerpať. Že nedokážu ani ten betón vyliať, ani zatepliť a postaviť, lebo sa nepodarí spraviť všetky tie projekty a obstarávania. Peniaze sa budú narýchlo míňať a nedokážu ich ani minúť,“ predpovedá Chovanculiak.

Lengvarský: Uvidíte o tri roky

Podľa Lengvarského slovenské zdravotníctvo má investičný dlh vo výške piatich miliárd a z plánu obnovy získa miliardu. Neobáva sa preto, že peniaze nestihne minúť, no na to, aby prišli, musí zákon o reforme nemocničnej siete prejsť parlamentom. Na rokovaní vlády narazil návrh na nevôľu zo stany hnutia Sme rodina. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vyhlásil, že nepodporia reformu, v ktorej im nebude zaručené, že sa nebudú žiadne nemocnice rušiť. Lengvarský zopakoval, že „žiadna nemocnica sa rušiť nebude“.

„Budú sa transformovať na základe spádovej oblasti, počtu výkonov,“ dodal, pričom finálny zoznam by mal byť známy až koncom roka 2022. Prvé zmeny by mal pacient pocítiť do troch rokov.

Zatiaľ sa však ministrovi zdravotníctva nepodarilo presvedčiť ani samotné nemocnice, že je pripravovaná transformácia rozumná.

Kolíková: Potrebujeme sudcov odborníkov

Aj súdne reformy zatiaľ stoja na začiatku. „Keď sa obrátime na súd, tak v primeranom čase dostaneme rozhodnutie, ktorému rozumieme,“ hovorí Kolíková z pohľadu občana. Preto je podľa nej zásadné, aby sudca nepreskakoval napríklad z rodinnej agendy na trestnú. „Musíme zariadiť, aby sa venoval jednej, inak nebudeme mať na danú oblasť odborníkov,“ dodala.

Kolíková pripravila balík reformných zákonov, ktoré majú podporiť zmenu súdnej mapy. Už raz sa však popálila a musela návrh stiahnuť a pripraviť nanovo. Aj teraz sa však ozývajú hlasy, ktorým sa zmeny v súdnej mape nepozdávajú.

Už dlhšie je nespokojný primátor Trenčína Richard Rybníček a pridal sa aj trenčiansky župan Jaroslav Baška (Smer). Rybníček hovorí o ponížení mesta, ktoré nebude mať krajský súd. Kolíkovej vyčíta, že na reforme pracovala len 22 dní a nezobrala do úvahy pripomienky sudcovských rád. Baškovi prekáža, že viacero miest v rámci samosprávneho kraja príde o okresné súdy.

Gröhling: Zmeny už cítiť

Školské reformy podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga „cítiť už dnes“. Dodal, že cieľom je, aby financie z plánu obnovy pomohli každému jednému žiakovi od materských až po vysoké školy. Finančné prostriedky z plánu obnovy budú podľa neho smerovať do regionálneho i vysokého školstva. Rozšíriť by sa mali materské školy, zmenou prejde obsah vzdelávania, financie pôjdu aj na digitalizáciu škôl či vzdelávanie učiteľov.

„Myslím, že podporné programy v pláne obnovy sú veľmi dobre premyslené. Je však otázne, či to zmení kvalitu pedagogického pôsobenia, zvlášť ak sa bude zvyšovať záťaž na pedagógov,“ pripomína sociologička Zuzana Kusá.

V rámci vysokého školstva pôjde napríklad o zmenu financovania vysokého školstva. Gröhling však práve pri vysokom školstve už tiež narazil. Ohlasovanú reformu, ktorá sa týkala aj akademickej samosprávy, odmietli nielen vysoké školy, ale aj ich študenti. Časť škôl bola v štrajkovej pohotovosti a problém nie je celkom zažehnaný.

Veľa si šéf rezortu školstva sľubuje od transformácie Slovenskej akadémie vied. To je zatiaľ aj jediná reforma, ktorá prechádza bez väčších problémov, tiež však ešte nie je na konci.

Šéf rezortu školstva podotkol, že prvé financie z plánu obnovy už čerpajú a vyhlásené boli prvé výzvy. Financie budú smerovať hlavne pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov ohrozených školským neúspechom, napríklad do školských klubov detí, personálu materských škôl či doučovania.

Tento rezort však začína zápasiť s akútnym nedostatkom kvalifikovaných pedagógov, nahradiť ich majú v podstate študenti. Odborná verejnosť Gröhlingovi vyčíta, že nebol schopný zabezpečiť plné on-line vzdelávanie pre všetky deti. Problémy s technikou či internetovým pripojením majú nielen školáci z marginalizovaných skupín, ale aj z rodín, kde majú viac školopovinných de­tí.

Slováci reformy chcú

Otázkou zásadných zmien sa zaoberal aj prieskum Ako sa máte, Slovensko, podľa ktorého tri štvrtiny Slovákov žiadajú zásadné reformy. Z prieskumu vyplýva, že zdravotníctvo považujú ľudia na Slovensku za absolútnu top prioritu a jeho rozvoj považujú za najdôležitejší pre lepšiu budúcnosť Slovenska. Tri štvrtiny respondentov sa aktuálne boja, či im v nemocnici bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich bydliska alebo blízkom okolí.

Vo veci optimalizácie siete nemocníc zatiaľ prevažujú nerozhodnutí. Takmer 44 percent opýtaných sa však vyjadrilo, že úplne alebo skôr súhlasí s tým, aby bolo na Slovensku menej, ale kvalitnejších nemocníc.

Vysokú nedôveru ľudí ukázal prieskum aj v prípade súdnictva. Súdnictvo na Slovensku je v spoločnosti vnímané ako slabé a nedôveryhodné. Súdom skôr alebo úplne nedôveruje 69,7 percenta respondentov a viac ako dve tretiny obyvateľov, 72,3 percent, si myslí, že ich rozhodnutia sú slabo zdôvodnené.

Fyzická blízkosť súdu sa ukazuje ako menej dôležitý faktor ako samotná rýchlosť a kvalita rozhodovania. Zrozumiteľne odkomunikované rozhodnutie je pre ľudí dôležitejšie ako výhra na súde. Pre 64,9 percenta respondentov sú pre kvalitné fungovanie súdov najdôležitejší kvalifikovaní sudcovia.

Aj vysoké školstvo má v očiach väčšiny populácie zlú povesť – poskytuje nízku úroveň vzdelania – 68,5 percenta; kvalita nedosahuje európsku úroveň – 54,6 percenta; a nenaučí absolventov zručnosti, ktoré potrebujú pre svoju prácu – 60,7 percenta.