Šéf diplomacie Ivan Korčok dal najavo nevôľu Slovenska na stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom, ktorý bol na návšteve Bratislavy. „Požiadali sme Maďarsko, aby robilo svoje vládne programy, ktoré majú presah na Slovensko alebo sa realizujú na našom území, po vzájomnej dohode a odsúhlasení,“ zdôraznil Korčok na spoločnej tlačovke so Szijjartóom. Jasne naznačil, že sa mu nepáči, keď sa o niektorých maďarských aktivitách na Slovensku dozvedá až z médií, nie oficiálnou cestou. V tejto súvislosti poukázal aj na zámer kupovať slovenskú ornú pôdu.
Szijjártó komentoval Korčokove výhrady diplomatickou rečou: „Budeme informovať cez všetky možné kanály, je v našom záujme vzťahy medzi obidvoma štátmi upevňovať. Sme pripravení realizovať podporu v takom rámci, aby to bolo výhodné ako pre Slovákov v Maďarsku, tak i pre Maďarov na Slovensku.“
Maďarská vláda rozhodla o vytvorení Súkromného kapitálového fondu ornej pôdy. „Cieľom je nakupovanie ornej pôdy v oblasti stredovýchodnej Európy, čím sa vytvoria základy medzinárodnej expanzie domácich poľnohospodárskych podnikov,“ uvádza sa v jej uznesení.
Vláda plánuje naliať do fondu v prepočte až 400 miliónov eur. Maďarsko susedí so siedmimi štátmi (sú nimi Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko). Keby pomerne len sedmina peňazí smerovala na nákup ornej pôdy na Slovensku, vyšlo by to na viac ako 57 miliónov eur. Na ilustráciu: napríklad v Nitrianskom i v Trnavskom kraji sa priemerná cena pôdy dobrej bonity pohybuje od 5-tisíc do 7-tisíc eur za hektár. Za 57 miliónov eur by sa dalo skúpiť okolo 9-tisíc hektárov úrodnej zeme na Slovensku.
Čítajte viac Pán Orbán, ruky preč od Slovenska!
Určite by to však bolo oveľa viac ornej pôdy. Záujem sa totiž sústreďuje na Slovensko okrem iného aj preto, že v susednom Rakúsku je cena ornej pôdy pre maďarských podnikateľov privysoká.
Szijjártóovi vyplynula z nariadenia vlády úloha, aby sa postaral o zabezpečenie podmienok a požiadaviek, ktoré sú potrebné na prevádzku a evidovanie záznamov kapitálového fondu. Zároveň ho vláda vyzvala, aby do polovice novembra tohto roku urobil kroky vedúce k výberu správcu fondu a jeho prostredníctvom založil kapitálový fond s rámcovým objemom v prepočte 400 miliónov eur. S tým, že 70 percent sumy vo forintoch, čo zodpovedá 280 miliónom eur, zabezpečí Maďarsko na úkor štátneho rozpočtu.
Rumunsko už zasiahlo. Čo urobí Slovensko?
Pred nejakým časom Rumunsko už prijalo ochrannú legislatívu súvisiacu s ornou pôdou. Bukurešť sa rozhodla stanoviť podmienku päť rokov trvalého pobytu v Rumunsku a podnikania v agrosektore pre cudzincov, ktorí by chceli kupovať zem v úrodných oblastiach.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan naznačil, že aj Slovensko podnikne nejaké opatrenia. „V rámci dobrých vzťahov by každá cezhraničná podpora mala byť poskytovaná iba s vedomím a súhlasom štátu, na územie ktorého pomoc prichádza. Verím, že aj Maďarsko sa vráti k tejto slušnej diplomatickej praxi. Slovenskú pôdu považujeme za naše národné bohatstvo a národné dedičstvo, ktorého ochranu budeme aj v týchto turbulentných časoch naďalej legislatívne posilňovať,“ upozornil Vlčan.
So znepokojením reagoval na plány Orbánovej vlády aj bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss. „Tieto aktivity maďarskej vlády na území SR vnímam ako jeden z prvkov napĺňania koncepcie spájania maďarského národa ponad hranice vytváraním inštitucionálnych a právnych väzieb medzi maďarským štátom a príslušníkmi maďarských národnostných menšín v Karpatskej kotline. Štát sa rozhodol pokladať maďarské menšiny v okolí za štátotvorný faktor. Národná politika sa zmenila na národnú integráciu,“ povedal Weiss, ktorý vo funkcii ambasádora pôsobil v Budapešti v rokoch 2009 – 2013.
Čítajte rozhovor Weiss: Maďarsko sa usiluje pretvoriť ekonomické, a tým aj politické pomery na južnom Slovensku
Pokračoval, že išlo o to priradiť k Maďarsku aj „maďarstvo na pomedzí“. Poukázal na to, že vtedajší šéf maďarskej diplomacie Zsolt Németh už v roku 2000 zmysel tejto koncepcie formuloval tak, že „celé maďarstvo má traumu Trianonu“ a Slovensko by mohlo byť reláciou, na ktorej možno dokázať, že existuje riešenie.
Weiss pripomenul aj jeden citát Orbána: „Uskutočníme znovu zjednotenie maďarského národa ponad hranice. Lebo budúcnosť nepozná hranice.“
Prvým pokusom uplatniť jurisdikciu maďarského štátu na území iných štátov bol tzv. krajanský zákon prijatý v roku 2001, doplnil Weiss. Zdôraznil, že poslanec za slobodných demokratov Tamás Bauer túto koncepciu už vtedy označil za „mäkký iredentizmus“, za „iredentizmus bez územných nárokov“.
„Nasledovalo vytvorenie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, v ktorom sa na pôde maďarského parlamentu schádzali poslanci maďarskej národnosti zvolení v Karpatskej kotline,“ ozrejmil Weiss.