Veľká hra o slovenskú pôdu a vodu. Vyhrajú v nej cudzinci?

Maďarský Súkromný kapitálový fond ornej pôdy vyvolal medzi poľnohospodármi obavy, že po vlne silných investorov zo Západu - väčšinou z Dánska, ale aj Česka, tu a tam z Nemecka, Rakúska, Belgicka či Poľska, prichádza cielená expanzia od južného suseda.

, 06.10.2021 12:00
71

Môže to znamenať ďalší únik tisícok hektárov často najúrodnejšej pôdy, pod ktorou sa na Žitnom ostrove nachádza najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe.

„Tu sa nehrá len o pôdu, ale aj o vodu, ktorá bude o pár rokov cennejšia ako ropa. Rozhodne treba podniknúť kroky, ktoré ochránia jedno aj druhé nenahraditeľné prírodné bohatstvo Slovenska,“ povedal Zoltán Černák, konateľ spoločnosti Poľno SME. Tá hospodári v Palárikove v okrese Nové Zámky.

„Som maďarskej národnosti, ale žijem na Slovensku. Som proti tomu, aby podniky z Maďarska skupovali pôdu na Slovensku. Už sme si sem pred časom pustili Dánov, ktorí cielene skupujú pozemky v katastroch, kde hospodária a prebíjajú tam svojou finančnou ponukou domácich poľnohospodárov. Tu sa hrá o budúcnosť krajiny, pôda je predsa význačnou črtou jej identity. Som slovenský Maďar, ale nepáči sa mi to,“ reagoval ďalší poľnohospodár z juhoslovenského okresu. Neželal si byť menovaný.

summit EÚ, Viktor Orbán Čítajte viac Orbán sa rozťahuje. Chce skupovať slovenskú pôdu

Trh s pôdou na Slovensku za posledných dvadsať rokov nebývalo akceleroval. Všetci vlastníci pozemkov prvýkrát spozorneli, keď štát vykúpil v okolí Trnavy pozemky pre francúzsku automobilku. Náhle sa cena poľnohospodárskych pozemkov dostala k dovtedy nemysliteľnej hranici okolo 100-tisíc korún za hektár. Pravda, šlo o premenu poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky.

Súčasne s priemyselnými investormi sa však objavili aj poľnohospodárski. Dánski farmári sa usadzovali na Slovensku nielen kvôli lacnej pracovnej sile, možnosti efektívne dorobiť zrnoviny a premeniť ich na bravčové mäso, ale aj kvôli pôde. Bola niekoľkonásobne lacnejšia ako doma v Dánsku.

Keď Dáni začali skupovať pôdu v podnikoch, ktoré ovládli, začali zvyšovať nájomné a ešte radšej nakupovali pôdu, čím rozhýbali trh s poľnohospodár­skymi pozemkami. Zlatú baňu si všimli aj domáci finanční investori, ktorých do poľnohospodárstva zlákali agrodotácie. Kartami začal miešať aj Andrej Babiš, ktorý skúpil niektoré poľnonákupy (obilné silá), k tomu poľnohospodárske družstvá. Na scéne sa objavil aj Oszkár Világi, šéf Slovnaftu a sponzor dunajskostredského futbalu. Všetky čo len trochu prosperujúce slovenské agropodniky začali nakupovať pôdu. Šlo im o život. Bez pôdy sa gazdovať nedá.

Peter Weiss Čítajte viac Weiss: Maďarsko sa usiluje pretvoriť ekonomické, a tým aj politické pomery na južnom Slovensku

Krok vpred, dva vzad

A výsledok? Ak ešte po roku 2000 sa dal hektár pôdy kúpiť od tisíc do dvetisíc eur, tak v roku 2013 sa už bežne predával hektár v rozmedzí 2-tisíc až 3 500 eur. Táto suma už bola prisilná pre väčšinu domácich poľnohospodárskych podnikov a žiadali, aby im štát pomohol s nákupmi pôdy. Minister Ľubomír Jahnátek preto prišiel s programom Moja pôda. Jeho nositeľom bola Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB). V lete roku 2013 spustila pre podniky úvery na nákup pôdy v sume 310-tisíc eur za 3-, 4-percentný úrok splatný na 15 rokov.

To bola výzva pre komerčné banky, ktoré začali ponúkať bonitným podnikom úvery na nákup pôdy za ešte výhodnejších podmienok. Zápas o pôdu vybičovalo aj končiace sa moratórium na nákup pôdy cudzincami. Ficova vláda preto v roku 2014 upravila podmienky nákupu pôdy s cieľom minimalizovať prístup cudzincov k nej. Tí však už roky predtým využívali Miklošovu novelu devízového zákona, keď podniky so zmiešaným kapitálom (zahraničným a slovenským) mohli pôdu nakupovať. Práve to využívali dánski investori.

Brusel proti Jahnátkovej novele protestoval, keď jej okrem iného vyčítal, že bráni voľnému pohybu kapitálu. Totiž majitelia predávajúci pôdu museli pozemky najprv ponúknuť poľnohospodárom, čo hospodária v obci, potom v susednej dedine, až v poslednom kole sa mohli o ňu uchádzať cudzí štátni príslušníci. Zákon pritom podľa vzoru napríklad Nemecka či Rakúska ustanovil rad doplňujúcich podmienok. Poľnohospodár musel mať trojročnú prax a rovnako ako cudzinec aspoň desaťročný trvalý pobyt na Slovensku.

Pod tlakom Európskej komisie došlo k vypusteniu sporných paragrafov. Medzitým trh s pôdou už žil svojím vlastným životom. V súčasnosti sa na juhu Slovenska najbonitnejšie pôdy predávajú hektár od 6-tisíc do 8-tisíc eur. Vlastníci pozemkov začali vyčkávať, čo jeden z poľnohospodárov komentoval slovami: „Tí, čo chceli, už pôdu predali, a ostatní, pokiaľ ich nenútia okolnosti, vyčkávajú.“

Miroslav Čaplovič Čítajte viac Pán Orbán, ruky preč od Slovenska!

Čo je účinná pomoc

A za tejto situácie prichádza Orbánom založený fond, ktorý vôbec neskrýva, na čo bol založený: na expanziu maďarských poľnohospodárskych podnikov. Slovensko sa ohradilo proti tomu, čo Budapešť pripravila. Tá si však medzitým nachystala silné predpolie, keď v minulom desaťročí vo dvoch výzvach financovala v slovensko-maďarskom pohraničí tamojších poľnohospodárov. Išlo o neziskovú Széchenyiho kanceláriu, ktorá poskytla farmárom podporu na projekty v rozsahu do 15-tisíc a potom 10-tisíc eur.

Na pozadí komplikovaného prístupu k dotáciám cez slovenskú Pôdohospodársku platobnú agentúru vynikala administratívna jednoduchosť a rýchlosť poskytovaných podpôr, ktoré z európskych zdrojov oprúc sa o tzv. cezhraničnú spoluprácu poskytla Budapešť.

Pre zaujímavosť len v prvom kole ju využilo 1¤250 poľnohospodárov z okresov so zmiešaným slovensko-maďarským obyvateľstvom. Po tejto dobrej skúsenosti teraz prichádza Orbán s nápadom kapitálového fondu na nákup pôdy. Názorná ukážka, ako strategicky tento maďarský politik premýšľa.

Poľnohospodári na Slovensku naliehajú na vládu, aby adekvátne reagovala. Obávajú sa, že podniky z Maďarska, ktoré už dávnejšie kapitálovo prenikli na Slovensko, podľa dánskeho vzoru skúpia slovenské družstvá a následne začnú nakupovať pôdu.

„Nepotrebujú naše traktory, ale pôdu,“ konštatoval Zoltán Černák a dodal, že kto má pôdu, rozhoduje o všetkom. Efektívne sa možno brániť len tak, že slovenská vláda pomôže svojim poľnohospodárom adekvátnym spôsobom ako tá v Budapešti.

Podľa farmára Juraja Máčaja, ktorý v okolí Senca pestuje zeleninu a zemiaky, by bolo najjednoduchšie a najúčinnejšie, keby vláda poskytla komerčným bankám garancie pri financovaní nákupu pôdy. Produkt SZRB označil za prekonaný, drahý s krátkou lehotou splatnosti.

„Potrebujeme úvery na obdobie 40 rokov a s úrokmi okolo 1,8 – 1,9 percenta. To všetko sa dá realizovať, ale to by tu musel fungovať aj Slovenský pozemkový fond, inštitúcia, ktorá si zatiaľ žije svojím vlastným životom, nereflektujúcim realitu trhu s pôdou,“ uzavrel Máčaj.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
71 debata chyba
Viac na túto tému: #voda #pôda