Ide pritom o najvyšší počet zásahov od 12. apríla, keď záchranná zdravotná služba pomáhala 127 pacientom s týmto ochorením. Kým na začiatku septembra museli záchranári zasahovať pri COVID-19 pacientoch 69-krát za týždeň, minulý týždeň sa číslo vyšplhalo na 317. Najhoršia situácia je v Košickom, Žilinskom a Prešovskom kraji.
„Opakuje sa však situácia z prvej a druhej vlny, keď niektorí volajúci nemajú dostatočné informácie a chcú rady, prípadne overenie si postupu pri zvýšenej teplote alebo iných zdravotných ťažkostiach,“ upozorňuje hovorkyňa strediska Alena Krčová.
Záchranári dodávajú, že sa stretávajú s prípadmi, keď sú volajúci vyľakaní, nevedia, ako majú postupovať v prípade potvrdeného ochorenia, najmä ak ide o celé pozitívne rodiny s malými deťmi. „Sporadicky sa objavujú takisto prípady, keď COVID pozitívni pacienti nekonzultujú svoj zdravotný stav so všeobecným lekárom, čo je prvoradé, prípadne žiadajú operátora tiesňovej linky 155, aby im sanitka priviezla lieky. To však úlohou záchranárov v žiadnom prípade nie je,“ podotkla Krčová. Osobitnú kapitolu tvoria deti.
„Na rozdiel od prvej a druhej vlny evidujeme volania od rodičov, ktorí nemajú detailné informácie od niektorých škôl, ak deti zostanú v karanténe, a pýtajú si ich na tiesňovej linke 155. Situáciu komplikujú aj niektorí volajúci, ktorí verbálne až agresívne reagujú na otázky operátorov o očkovaní, prípadne teste,“ dodala.
V tejto súvislosti chcú preto záchranári zdôrazniť, že na tiesňovej linke 155 potrebujú odpovede, aby vedeli nielen správne zhodnotiť zdravotný stav volajúceho, ale je to dôležité aj pre bezpečnosť posádky a personálu v nemocniciach.
„Pozitivita pacienta neznamená, že nemôže navštíviť všeobecného lekára, prípadne absolvovať odborné vyšetrenia, ktoré súvisia s diagnózou,“ doplnila s tým, že pozitivita pacienta neznamená ani to, že k nemu automaticky vyšleme záchranárov. „Prípadný zásah záchranárov závisí od zdravotného stavu pacienta a jeho zhodnotenia operátorom tiesňovej linky 155,“ uzavrela Krčová.