Ide o projekt Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach (TUKE). Z oficiálneho opisu na internete vyplýva, že jeho cieľom je vytvorenie a otestovanie mobilného monitorovacieho systému určeného na ochranu izolovaných skupín obyvateľstva pred šírením vírusových ochorení – MOVIR. Zároveň má slúžiť na ochranu obyvateľstva pred izolovanou skupinou identifikovanou ako zdroj rizika. Riziková skupina obyvateľov bude monitorovaná pomocou rôznych typov senzorov. Ide tak o vytvorenie akéhosi karanténneho územia, ktoré nebude musieť byť ohraničené fyzicky, zároveň však nebude možné z neho odísť.
Keďže na vývoji spolupracuje aj armáda, uskutočňuje sa aj vo výcvikovom stredisku Lešť, extrémisti si z toho odvodili, že „sa chystá vývoj elektrického väzenia pre skupinu ľudí, ktorá sa bude odmietať podriadiť covid opatreniam“.
Stále ide iba o projekt
Naď však tvrdenia poslancov, spolu s podaním trestného oznámenia, rázne poprel. „Títo páni sa rozhodli uchopiť pozornosť dôverčivých ľudí a prostredníctvom vymyslených konštruktov o koncentračných táboroch, v ktorých majú byť ľudia umiestňovaní rezortom obrany, účelovo zavádzať verejnosť s cieľom jej zastrašenia,“ vyhlásil Naď. „Ministerstvo obrany v žiadnom prípade nevytvára a neplánuje vytvárať ,tábory pre neočkovaných ľudí', nezavádza na Slovensku ,totalitu' ani ,nový svetový poriadok',“ zdôraznil minister Naď.
Armáda je podľa neho do projektu zapojená s cieľom výskumu zaradenia bezpilotných prostriedkov do systému ochrany vyhradeného priestoru v kompetencii Centra výcviku Lešť. „A teda v žiadnom prípade nie na použitie proti obyvateľstvu. Centrum výcviku Lešť je uzatvorený vojenský priestor, kde civilné obyvateľstvo ani nemá prístup,“ vysvetlil minister.
Na situáciu reagovala aj samotná letecká fakulta, ktorá vyjadrila podporu snahy ministra zastaviť šírenie konšpirácií o projekte. „Predmetom projektu nie je žiadny chemický ani biologický výskum, ani segregácia obyvateľstva na základe toho, či sú, alebo nie sú očkovaní, a z pohľadu technických a funkčných vlastností nebude systém schopný rozpoznať očkovanosť, zdravotný stav ani fyziologické parametre ľudského organizmu,“ napísal v stanovisku pre Pravdu prodekan Marek Košuda.
„Projekt má výskumný charakter a je zameraný na integráciu senzorov, komunikačných a navigačných systémov, s ktorými má Letecká fakulta TUKE dlhodobé skúsenosti. Zámerom projektu je výskum inovatívnych možností využitia senzorov pre potreby ochrany objektov a vybraných chránených priestorov,“ vysvetľuje prodekan. Výsledky majú podľa neho v budúcnosti pri karanténnych opatreniach pomôcť zmierniť psychologický dosah na ľudí, ktorí karanténu musia podstúpiť.
Chýba vysvetlenie a osveta
Kotleba s Mazurekom už na avizovaný zámer ministra podať trestné oznámenie reagovali opätovnou kritikou projektu a armády za nasadenie vojakov pri zabezpečovaní pandemických opatrení.
Podľa bezpečnostného analytika a bývalého náčelníka českej vojenskej spravodajskej služby Andora Šándora je pochopiteľné, keď vlády v čase pandémie vyvíjajú podobné systémy. Verejnosť však má byť podľa neho jasne informovaná o tom, ako a za akých okolností majú byť využívané. V opačnom prípade situáciu využijú extrémisti.
„Niežeby som sa chcel zastávať Kotlebu, ale myslím si, že skôr ako dávať trestné oznámenia treba celú vec ľuďom zrozumiteľne vysvetliť. Aký to bude mať verejný prospech, na základe čoho a akej právnej úpravy budú takto obmedzovaní. Nežijeme v Severnej Kórei,“ hovorí Šándor s tým, že ak to kompetentní nevysvetlia, ťažko sa dá predpokladať, že projekt bude verejnosť podporovať. „Skôr budú náchylní veriť ľuďom, ako je Kotleba, ktorí to vedia podať spôsobom, na ktorý ľudia žiaľ budú počúvať,“ konštatuje bezpečnostný analytik.
Legitímnou v demokratickej spoločnosti je podľa neho aj otázka možného zneužitia systému a právnej vymožiteľnosti opatrenia.
„Žijeme v právnej spoločnosti, kde každé obmedzenie pohybu obyvateľstva, bez ohľadu na to, aký to má verejný prospech, je vnímané veľmi citlivo a musí byť právne podložené. A zároveň každá vláda má vydávať také opatrenia, ktoré je schopná kontrolovať a vymáhať ich dodržovanie,“ uzatvára analytik Šándor.
Projekt spustili v marci a trvať má do júna 2023. Financovaný je z eurofondov a náklady naň predstavujú vyše tri a pol milióna eur.