Zastaví prezidentka čistky v polícii? Môže zákon vrátiť aj obrátiť sa na Ústavný súd

Prezidentka od svojho nástupu do funkcie v júni 2019 vrátila Národnej rade 14 zákonov. Bude medzi nimi aj ten o čistkách v polícii?

, 13.10.2021 06:20
Zuzana Čaputová Foto:
Prezidentka Zuzana Čaputová
63

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) si dal schváliť zákon, podľa ktorého môže každého od najvyšších funkcionárov až po človeka s troma podriadenými preradiť na opačný koniec republiky na úplne najnižšiu možnú funkciu. A to všetko bez udania akéhokoľvek dôvodu. Kritici hovoria o jasnej protiústavnosti. Za pravdu im dáva aj bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány. Prezidentka zatiaľ neoznámila, či zákon podpíše, vráti Národnej rade alebo sa rovno obráti na Ústavný súd. Čo ukazuje jej doterajšia prax pri vracaní zákonov?

Dvere k výrazným personálnym zmenám v Policajnom zbore SR otvoril pozmeňovací návrh poslanca OĽaNO Lukáša Kyselicu. Do zákona o štátnej službe pripraveného od leta totiž len dva dni pred schválením pridal nečakaný pozmeňujúci návrh. Ten hovorí, že „ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu“.

VIDEO: Andor Šándor vidí v slovenskej polícii systémový problém.

Policajní odborári pripomínajú, že takáto zákonná úprava existovala aj medzi rokmi 2004 a 2016. Od roku 2013 sa už ale nevyužívala. Ústavný súd totiž vtedy rozhodol, že takéto rozhodnutie je prejavom svojvôle, čo je v právnom štáte je neakceptovateľné a neudržateľné.

„Primárnym cieľom takéhoto ustanovenia bola spravidla možnosť zo dňa na deň previesť, prípadne preložiť bez udania akéhokoľvek odôvodnenia na inú funkciu „nevhodného“ nadriadeného, pričom sa takýto nadriadený zvyčajne ustanovoval do omnoho nižšej funkcie (funkčného zaradenia), platovej triedy, prípadne bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby,“ upozornili policajní odborári.

Zmenu síce parlament už minulý štvrtok schválil, stále však nie je platná. Zákon totiž musí ešte podpísať prezidentka Zuzana Čaputová. Odborový zväz polície ju už verejne vyzval, aby zákon vetovala, prípadne sa priamo obrátila na Ústavný súd. Prezidentská kancelária ešte stále neinformovala, ako alebo kedy hlava štátu rozhodne.

Dočasný policajný prezident Štefan Hamran Čítajte viac Čistky v polícii. Hamran odvoláva naprieč celým Slovenskom

Neakceptovateľné

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány hovorí, že ak by sa hlava štátu alebo iný oprávnený subjekt obrátil na Ústavný súd, takéto podanie by nebolo beznádejné. „Možnosť masového a neobmedzeného odvolávania z funkcií bez akéhokoľvek dôvodu je z hľadiska ústavnosti neakceptovateľná. Aj v náleze Ústavného súdu v tejto veci bola ako problematická konštatovaná nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Ak to niekto dá na Ústavný súd, takéto podanie by nebolo beznádejné. Podobný spôsob odvolania bez udania dôvodu by bol snáď prípustný vo veľmi malej skupine špičkových riadiacich pracovníkov. Rozhodne však nie akéhokoľvek pracovníka na vidieckom obvodnom oddelení, ktorý má pod sebou päť či desať ľudí,“ zhodnotil.

Podobne ako odborári aj Bárány upozorňuje na veľké riziká využívania koalíciou prijatého ustanovenia. „Vedie to k masovej neistote v štátnej správe, ohrozuje to jej profesionalitu. Pre väčšinu ľudí je to dlhodobé či až celoživotné povolanie s nádejou nejakého kariérneho postupu a rastu. Zamestnanec bude dlhodobo v strachu zo straty zamestnania a bude ochotný urobiť skoro čokoľvek, lebo si uvedomí, že riadne vykonávať svoju prácu nestačí,“ pripomína.

Podanie na konanie Ústavného súdu o súlade právnych predpisov môže podať hlava štátu, generálny prokurátor či skupina najmenej 30 poslancov Národnej rady. „O takomto konaní by muselo rozhodovať plénum Ústavného súdu, žiadne lehoty na rozhodnutie tak ale nie sú. Predpokladám, že toto by nebola jedna z tých najdlhšie trvajúcich vecí, pretože je to relatívne stručné a jednoduché ustanovenie. Počítal by som to konanie zhruba v mesiacoch,“ objasnil.

Riziko pri takomto konaní je však podľa neho iné. „Nejaký čas trvá príprava návrhu na Ústavný súd a niekoľko mesiacov trvá samotné konanie. Za ten čas sa však už môže vymeniť masa ľudí. Čiastočne by to mohlo zmierniť pozastavenie účinnosti právneho predpisu, ktoré môže byť vyhlásené zároveň s prijatím na ďalšie konanie. Aj dva či tri mesiace je však doba, keď sa dajú vymeniť všetci, ktorí majú byť vymenení,“ dodal.

Ako zvykla postupovať prezidentka

Prezidentka od svojho nástupu do funkcie v júni 2019 vrátila Národnej rade 14 zákonov. Najčastejšie pre štyri druhy výhrad – možný rozpor s Ústavou SR, neodôvodnené skrátenie legislatívneho konania, obídenie riadneho legislatívneho konania vrátane medzirezortného pripomienkového konania, ako aj vkladanie nesúvisiacich právnych úprav, tzv. prílepkov.

Zo všetkého najviac si prezidentka dáva pozor na ústavnosť prijímanej legislatívy. Z tohto dôvodu vrátila v novembri 2019 zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý bol podľa nej v rozpore s právom na informácie, zákazom cenzúry a potláčal slobodnú súťaž politických strán. O rok neskôr tiež zákon o vysokých školách a viaceré rozpory s Ústavou našla napríklad aj v zákone o prokuratúre, ktorý v auguste 2020 odmietla pre ustanovenia týkajúce sa možnosti odvolávania generálneho a špeciálneho prokurátora.

V rovnakom čase odmietla aj zákon o elektronických komunikáciách, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Prekážalo jej, že zákon porušoval telekomunikačné tajomstvo, a tak porušoval Ústavou garantované právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Ak voči zákonu z hľadiska cieľa a účelu nemá pochybnosti, prezidentka zvyčajne Národnej rade navrhne jeho opätovné prerokovanie a schválenie so zmenami, ktoré sama navrhne a vysvetlí. „Ak Národná rada tejto pripomienke nevyhovie, využijem svoje oprávnenie podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade,“ varuje v takýchto prípadoch hlava štátu.

Prílepky neakceptuje

Aj keď z vecného hľadiska nemá voči schválenému zákonu žiadne pripomienky, legislatívu zvykne odmietať napríklad pre neodôvodnené skrátené legislatívne konanie. Musí naň byť totiž splnená základná podmienka, a to existencia mimoriadnej okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Takto napríklad v marci odmietla zákon o diaľničnej známke. Rovnako postupovala aj pri zákone o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím schválenom v auguste 2020.

Prezidentka tiež pri podpisovaním zákonov zohľadňuje aj riadny legislatívny proces prípravy zákona. „Schválený zákon bol zmenený zásadným spôsobom prostredníctvom dvoch pozmeňujúcich návrhov poslancov Národnej rady v procese jeho prerokovania Národnou radou. Vzhľadom na to, že tieto pozmeňujúce návrhy boli uplatnené až v štádiu, keď bol schválený zákon prerokovávaný Národnou radou, prijatá právna úprava nebola predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Z tohto dôvodu sa k tejto právnej úprave nemohli vyjadriť dotknuté orgány verejnej správy a ani odborná verejnosť,“ odôvodnila v novembri 2019 vrátenie zákona o verejnom obstarávaní.

Podobnú výčitku mala aj v apríli, keď Národnej rade vrátila zákon o ochrane hospodárskej súťaže. „Z procedurálneho hľadiska je právna úprava doplnená do schváleného zákona na základe poslaneckého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu tzv. „prílepok“, nesúvisiaci s predmetom úpravy schváleného zákona a riešiaci inú situáciu. Táto právna úprava nebola predmetom medzirezortného pripomienkového konania, nebola súčasťou návrhu predloženého vládou a bola prerokovaná a schválená v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady,“ odôvodnila.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
63 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová #vojna policajtov