„Politické reprezentácie deklarujú, ako budú zachraňovať každé zdravotnícke zariadenie. S týmto systémom financovania ale musíme konštatovať, že zdravotníctvo nebude dostupné,“ upozornil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský.
Petko je ešte tvrdší. "Zdravotníctvo čaká jednoznačná apokalypsa. Loď, ktorá sa volá slovenské zdravotníctvo, chcela donedávna plávať po prúde spolu s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. Týmto návrhom rozpočtu ju otáčame smerom k Ukrajine,“ povedal. A hneď aj vysvetlil, že práve u východných susedov zdravotnícke zariadenia už nechcú byť napojené na zdravotné poistenie. „Pacientom hovoria, ak chceš byť ošetrený, starostlivosť si zaplať,“ dodal.
Návrh rozpočtu hodnotí Petko slovami, že je to „apokalypsa zdravotníctva“. Neráta totiž s infláciou, so zvýšenými nákladmi na energie, s nákladmi na obnovu vybavenia nemocníc aj ambulancií. Na kolabujúce nemocnice a polikliniky upozorňuje aj Štefan Zelník. Prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení hovorí, že už teraz sú čakacie doby na niektoré vyšetrenia neúnosné. Dôvodom je jednoducho chýbajúci personál. „Ak odídu ďalší, nepredĺžia sa len čakacie doby, ale môže sa stať, že sa niektorí pacienti na vyšetrenie ani nedostanú,“ varuje. A upozorňuje, že stav mnohých pacientov je zanedbaný – práve preto, že sa nemá kto o nich postarať, nemá ich kto vyšetriť.
VIDEO: Kollár a Pčolinský aj k rušeniu nemocníc.
Marián Šóth, ktorý vedie Asociáciu súkromných lekárov, podotýka, že už teraz sú čakacie doby na niektoré vyšetrenia viac ako polročné. „A o pol roka sa ešte predĺžia o ďalšieho pol roka,“ konštatuje.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová hovorí z praxe: „Pracujem v Bratislave. V našej ambulancii týždenne odmietneme niekoľko desiatok pacientov, ktorých poskytovateľ ukončil prax. Buď odišiel do dôchodku, alebo sa toho dôchodku ani nedožil. Naša ambulancia má však len určitú kapacitu.“
Orosová spolu so Zelníkom svorne tvrdia, že tretina ambulantných lekárov má už vyše 60 rokov. „Situácia bude horšia už na budúci rok, pretože sa atestuje len málo lekárov. Časť študentov odchádza do zahraničia hneď po skončení štúdia, približne tretina po absolvovaní špecializačného štúdia,“ hovorí Orosová s tým, že trvá pätnásť rokov, kým sa z medika stane odborník, ktorý môže sám sedieť v ambulancii a ordinovať.